Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/155/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011958 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011958.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti odsúdenému C. D., v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.4.2016, sp. zn. 24Nt/43/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.9.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. D., nar. X.X.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného C. D. o povolenie obnovy konania, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 8T/346/1996, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.2.1997 ,právoplatným dňa 5.3.1997 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. /prvej/ nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu bol uložený i trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorý v rozsiahlych písomných dôvodoch sťažnosti sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V rozsiahlych písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že nie je možné s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu súhlasiť. Poukázal na niekoľko okruhov, kde v prvom rade sa jedná o zmenu právnej úpravy trestu vyhostenia v novom Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z., kde bola nielen apromixácia slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie , ale práve rozpor takto upraveného trestu vyhostenia § 57 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bez časového obmedzenia jeho trvania s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Táto nová právna skutočnosť musí nájsť svoj odraz aj v rozhodovacej praxi súdov. V ďalšej časti podrobne rozoberá ustanovenia článku 9 odsek 1, článok 10 ods. 1 a článok 18 odsek 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa , ktorý bol prijatý v New Yorku 20.11.1989, kde v súvislosti s tým poukazuje na to, že tieto medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky majú podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, t.j. aj pred ustanoveniami Trestného zákona č. 140/1961 Zb. V ďalšej časti poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní a ani súdy nevedeli, že odsúdený X. C. nie je v skutočnosti X. C. a nevedel ani to, že odsúdený X. C. je v skutočnosti C. D. a nevedeli, ani to že C. D. má dcéru R. D. , slovenskú štátu príslušníčku. Tieto okolnosti sa ujasnili až v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 1T/1/2002 . Poukazuje ďalej na to, že existencia dcéry odsúdeného D. - R. D. je preto takou skutočnosťou, ktorá Okresnému súdu v Trnave v čase rozhodovania bola neznámou, ktorá jej spôsobila jej byť dôvodom obnovy konania. V ostatnej časti sťažnosti sú uvádzané okolnosti, ktoré sú prevzaté z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného C. D. nie je dôvodná. Podľa § 393 ods. 1 Tr. por., ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom , sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 396 ods. 1 Tr. por. obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. Podľa § 396 ods. 3 Tr. por., v prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Takýto návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Vyššie citované ustanovenia teda ukladajú rozsah v rámci , ktorého je povinný okresný súd sa zaoberať návrhom na povolenie obnovy konania. Je nepochybné, že okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania podaného odsúdeným sa v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami postupoval. Pokiaľ ide o samotné nové skutočnosti vyjadrené jednak k návrhu na povolenie obnovy konania, ale i v samotnej sťažnosti je potrebné poukázať na to, že rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania je podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho návrhu na povolenie obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu konania je preto potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o treste. V súvislosti s týmto krajský súd len poznamenáva, že okresný súd veľmi dôsledne a striktne sa predmetnou okolnosťou zaoberal, dôsledne vyhodnotil navrhované dôkazy a dospel k správnym záverom o tom, že uvedené okolnosti uvádzané odsúdeným v dôvodoch , resp. v návrhoch na povolenie obnovy konania nespĺňajú základné náležitosti preto, aby obnova konania v predmetnej veci bola povolená. Je potrebné tiež uviesť, že za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetnom dokazovania, alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý však môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov. Je treba zdôrazniť, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydané v základnom konaní. Takéto konanie sa v zmysle ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri vykonaní dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Je tiež potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí revízny princíp, preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ obnovy konania domáha. Okresný súd veľmi dôsledne preskúmaval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, i so samotným rozborom dôkaznej situácie , pričom i krajský súd z obsahu spisu zistil, že z lustrácie z registra obyvateľov vyplýva, že R. D. bola narodená dňa XX.X.XXXX , pričom v registri otec zapísaný nie je. Z predloženého sobášneho listu vyplýva, že C. D. a K. J. uzavreli manželstvo dňa 16.1.1999 v Srbsku. Z rodného listu zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že R. D. sa nar. XX.X.XXXX a otcom je C. D., nar. X.X.XXXX.. Je teda nepochybné, že nejde o novú skutočnosť, ktorá by nebola v čase konania pred okresným súdom známa a touto skutočnosťou sa dôsledne i okresný súd v návrhu na povolenie obnovy konania vysporadúva. Tiež je potrebné uviesť, že samotná zmena právneho stavu v dôsledku nové zákona ako i úpravy, na ktoré poukazuje v dôvodoch sťažnosti odsúdený , nemôžu byť okolnosťami novými, ktoré by bolo možné v súvislosti s ustanovením § 94 Tr. por. považovať za také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by bol pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Obvineným uvádzané skutočnosti pokiaľ ide o uzavretie manželstva slovenskou štátnou príslušníčkou vstup Slovenskej republiky do Schengenského priestoru , nová zákonná úprava trestu vyhostenia vznikli totiž až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, pričom tieto skutočnosti nijakým spôsobom nemôžu sami osebe , alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi byť okolnosťami na základe ktorých by bolo potrebné v predmetnej veci obnovu konania povoliť. Ešte na záver je potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd sa dôsledne zaoberal aj otázkou pokiaľ išlo o samotnú dcéru obvineného, kde z obsahu spisu vyplýva, že je zrejmé, že v priebehu prípravného konania ako aj v konaní pred súdom obvinený viackrát uvádzal, že je dcérou jeho vtedajšej družky K. D., rod. J., pričom pri uvádzaní svojich osobných údajov uviedol, že deti nemá. Obvinený k návrhu na povolenie obnovy konania predložil aj rodný list dieťaťa , kde je už uvedený ako jeho otec, ale tento rodný list je až zo dňa 21.11.2001, z čoho vyplýva teda , že došlo k osvojeniu dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia, ani porušenia zákona, a keďže nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia sťažnosť odsúdeného C. D. ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.