Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012208 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115012208.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci odsúdeného T. Y., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8.1.2016, č.k. 24PP/78/2015-25, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.5.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. Y., nar. X.X.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 8.1.2016, č.k. 24PP/78/2015-25 rozhodol, že podľa § 66 ods. 1 písm. b) žiadosť odsúdeného T. Y., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Y. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ktorý mu uložil Okresný súd Malacky zo dňa 01.07.2015 pod sp. zn. 1T/79/2011 podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 6 (šesť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.11.2015 podal odsúdený T. Y. žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva odsúdený t. č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 01.07.2015 sp. zn. 1T/79/2011, podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v trvaní 6 (šesť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uplynula dňa 30.11.2015 a predpokladaný koniec trestu má mať dňa 30.11.2017. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti (násilná trestná činnosť) a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 5-krát súdne trestaný), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o všeobecného recidivistu, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť. Uvedené potvrdzuje aj resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá. Odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a dokonca bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený. Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu plní pracovné povinnosti a aktívne si vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 66 Trestného zákona (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. (2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Formálna podmienka, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody je splnená. Aj podľa názoru sťažnostného súdu nie je u odsúdeného splnená tá podmienka, podľa ktorej sa dá očakávať, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie na slobode riadny život. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Závery, ku ktorým dospel vychádzajú zo správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. Preto sťažnostný súd na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje. Možno iba zdôrazniť, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody, ani predchádzajúce podmienečné prepustenie nemali na odsúdeného ten výchovný účinok, aby ho odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti, pre ktorú sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného pohľadu napadnuté uznesenie bolo prijaté po zákonne vykonanom procese a je tiež vecne správne. Preto tunajší súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.