Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/298/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200912 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115200912.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom M. B. XXXX/XX, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: A. S., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, T., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s.r.o., IČO 47 236 884, so sídlom Slnečná 33, Poproč, o zaplatenie 10.463,78 eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C/24/2015-81 zo dňa 20.4.2016 vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 334,95 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia jej splnomocnencovi. II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom konanie zastavil, druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 669,89 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet spoločnosti JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s.r.o., právneho zástupcu žalovanej, tretím výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 620,80 eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutej časti o náhrade trov konania použitím ust. § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že k zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď dokazovanie sa ani len nezačalo, teda dôvodnosť podania žaloby nebola preukázaná ani preukazovaná, a to ani v súvislosti s vykonaním právnych úkonov účastníkov v dobe do, resp. od podania žaloby na súd (nie je možné preto vo veci náhrady trov konania vo vzťahu voči žalovanej uplatniť ustanovenie § 146, ods. 2, druhá veta). Z uvedeného je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaná nezavinila, že sa žaloba podaná voči nej musela vziať, resp. že sa vzala späť. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru že späťvzatie žaloby zavinil žalobca (ktorý teda nemá právo na náhradu trov konania); keďže žalovanej vznikli trovy konania, ktorá má nárok na ich náhradu, priznal jej ich súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 ods. 1 a § 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 669,89 €, a to za trovy právneho zastupovania za 2 úkony právnej pomoci po 270,45 eur (z predmetu / hodnoty konania 10.463,78 eur) zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 649,29 eur>, 2 x režijný paušál po 8,58 eur zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 20,60 eur>, proti žalobcovi. 3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal žalobca písomne odvolanie prostredníctvom svojej advokátky z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a nesprávneho vyhodnotenia všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie a navrhol, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f), § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia priznáva vo výške 334,95 eur. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. V zmysle ustálenej súdnej praxe nie je možné nazeranie do spisu považovať za samostatný právny úkon a to jednak z dôvodu, že ako taký nie je právnym úkonom podľa § 13a vyhl. č. 655/2004 Z. z. a jednak v rámci prevzatia a prípravy právneho zastúpenia je už zahrnuté aj nahliadnutie do spisu. V napadnutej časti je uznesenie navyše nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, za aké dva úkony právnej služby súd prvej inštancie náhradu priznal, až oboznámením sa s podaním právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 19.4.2016 je zrejmé, že si právna zástupkyňa uplatnila náhradu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a za nazeranie do spisu. Správne tak mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia. 4. Žalovaná odvolací návrh nepodala. 5. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila písomne žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca. Uviedla, že splnomocnenec žalovanej prevzal právne zastúpenie na základe plnej moci zo dňa 10.3.2016, teda až v priebehu súdneho konania. Zástupkyňa splnomocnenca žalovanej po prevzatí zastúpenia, v záujme oboznámiť sa s celým obsahom súdneho spisu, najmä s dôkazmi, ktoré boli založené do spisu zo strany žalobcu, ako aj v záujme riadneho poskytnutia právnej pomoci svojej klientke, bola dňa 15.3.2016 nahliadnuť do spisu. Zástupkyňa splnomocnenca žalovanej bola nahliadnuť do spisu aj z dôvodu, že v čase prevzatia zastúpenia, bol už vytýčený termín pojednávania na deň 20.4.2016 a potreba nahliadnuť do spisu vyvstala nielen z tej skutočnosti, že splnomocnenec žalovanej prevzal zastúpenie až v priebehu konania a považoval za nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom, ale aj z tej skutočnosti, že žalobca svojim podaním zo dňa 22.12.2015 rozšíril svoj žalobný návrh, pričom splnomocnenec žalovanej nemal vedomosť, či a ako súd prvej inštancie rozhodol o uvedenom podaní žalobcu. Žalovaná má za to, že úkon právnej služby nahliadnutie do spisu má svojou povahou a účelom najbližšie k právnemu úkonu podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky a za poskytnutie právnej služby jej patrí náhrada, nakoľko v konaní bola úspešná, resp. náhrada trov konania jej patrí z dôvodu, že žalobca svojim konaním zavinil, že konanie bolo zastavené. Žalovaná má za to, že nahliadnutie do spisu pred pojednávaním, je možné pokladať za účelné, nakoľko žalovaná strana sa tým presviedčala, či v súdnom spise nie sú založené nové tvrdenia žalobcu, voči ktorým sa bude nutné vyjadriť a obhajovať svoje práva voči zjavne neopodstatnenému návrhu žalobcu. Pri rozhodovaní sa vždy zvažuje účelnosť vynaložených trov konania a nie je teda možné „an bloc“ prijať záver, že nahliadnutie do spisu, nie je samostatným úkonom, nakoľko je zahrnutý v úkone príprava a prevzatie zastúpenia, ale je v každom jednotlivom prípade potrebné skúmať, či daný úkon bol alebo nebol vynaložený účelne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku). 8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 10.463,78 eur vrátane náhrady trov konania z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne priznal žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 669,89 eur. 9. Z obsahu spis vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.1.2015 doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.1.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 10.463,78 eur z dôvodu zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Podaním zo dňa 22.1.2015 doručeným súdu dňa 27.1.2015 rozšíril žalobca pôvodnú žalobu i o požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.463,78 eur od 21.1.2015 do zaplatenia. Žaloba i zmena žaloby boli doručené do vlastných rúk žalovanej dňa 1.6.2015. Žalovaná sa vo veci vyjadrila podaním zo dňa 6.7.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.7.2015, v ktorom podaní vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou, vzniesla námietku premlčania voči požadovanej sume a žiadala, aby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo doručené advokátke žalobcu dňa 4.9.2015. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 25.9.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.9.2015, ktoré podanie bolo doručené žalovanej dňa 4.11.2015 a podaním zo dňa 25.9.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.10.2015 podal návrh na doplnenie dokazovania. Dňa 16.11.2015 udelila žalovaná splnomocnenie na zastupovanie v konaní Mgr. X.U.. Pojednávanie nariadené na deň 16.12.2015, ktorého sa zúčastnili obe strany a ich zástupcovia, bolo odročené na žiadosť strán, aby im súd prvej inštancie poskytol lehotu na mimosúdne rokovanie. Pojednávanie nariadené na deň 10.2.2016, ktorého sa zúčastnili obe strany a advokátka žalobcu, bolo odročené na žiadosť strán, aby im bola poskytnutá lehota na prípadnú mimosúdnu dohodu. Dňa 11.2.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie plnomocenstva Mgr. X.U. zo dňa 16.11.2015, ktorým bol žalovanou splnomocnený na jej zastupovanie v konaní. Dňa 9.3.2016 udelila žalovaná splnomocnenie na zastupovanie v konaní spoločnosti JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s.r.o. a dňa 15.3.2016 bolo realizované nahliadnutie do spisu advokátskym koncipientom splnomocnenca žalovanej. Podaním zo dňa 12.4.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.4.2016 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Podaním zo dňa 19.4.2016 vyjadrila žalovaná súhlas so späťvzatím žaloby a vyčíslila si náhradu trov konania spolu vo výške 669,89 eur za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, nahliadnutie do spisu dňa 15.3.2016. Na nariadenom pojednávaní dňa 20.4.2016, ktorého sa nezúčastnila žiadna strana, ani zástupcovia strán, súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol o náhrade trov konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 37C/24/2015-81 zo dňa 20.4.2016 bolo doručené advokátke žalobcu dňa 27.4.2016 a splnomocnencovi žalovanej dňa 2.5.2016. 10. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. V zmysle § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 12. V danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu späť v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V prípade, ak konanie bolo zastavené (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Preto, ak vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania opačnej strane sporu. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré trovy konania je povinný uhradiť jej žalobca. 13. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania sa však vždy muselo prihliadať na zásadu uvedenú v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého ustanovenia súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania bol povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania (stranou). Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (strany) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník (strana) má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 z 25.2.2010). 14. Súd prvej inštancie v napadnutom výroku uznesenia o náhrade trov konania uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 669,89 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet splnomocnenca žalovanej. Trovy právneho zastúpenia podľa súdu prvej inštancie predstavovali 2 úkony právnej pomoci po 270,45 eur z predmetu konania 10.463,78 eur zvýšené o 20 % DPH (spolu vo výške 649,29 eur), 2-krát režijný paušál po 8,58 eur zvýšený o 20 % DPH (spolu vo výške 20,60 eur). Žalobca v odvolaní namietal priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu dňa 15.3.2016 z dôvodu, že nazeranie do spisu nie je možné považovať za samostatný právny úkon a ako taký nie je ani právnym úkonom podľa § 13a vyhl. č. 655/2004 Z. z. a jednak v rámci prevzatia a prípravy zastúpenia je už zahrnuté aj nazeranie do spisu. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že jej splnomocnenec prevzal zastúpenie až v priebehu súdneho konania a zástupca splnomocnenca nahliadol do spisu v záujme oboznámiť sa s celým obsahom súdneho spisu a dôkazmi preloženými žalobcom, v záujme riadneho poskytnutia právnej pomoci žalovanej ale aj z dôvodu, že splnomocnenec žalovanej nemal vedomosť, ako súd prvej inštancie rozhodol o podaní žalobcu zo dňa 22.1.2015, ktorým žalobca rozšíril žalobu. 15. Po preskúmaní spisu v nadväznosti na odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k správnemu právnemu posúdeniu v prípade rozhodovania o náhrade trov konania, keď žalovanej priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia i za úkon nahliadnutie do spisu. Nepochybne nazeranie do spisu je jedným z prostriedkov, ktorým sa poskytuje procesným stranám rovnaký priestor na uplatnenie ich práv, teda na dodržanie zásady rovnosti. Avšak vo vzťahu k posudzovaniu kritéria účelnosti, resp. neúčelnosti jednotlivých úkonov právnej služby, odvolací súd na rozdiel súdu prvej inštancie nahliadnutie do spisu dňa 15.3.2016 nevyhodnotil ako úkon potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. K uvedenému záveru dospel vzhľadom na skutočnosť, že všetky podania žalobcu urobené vo veci boli doručené do vlastných rúk žalovanej, resp. jej predchádzajúcemu právnemu zástupcovi. Od pojednávania konaného dňa 10.2.2016 a nadväzne na to od zmeny zastúpenia žalovanej dňa 9.3.2016 do dňa 15.3.2016 nahliadnutia do spisu nedošlo v konaní k žiadnym okolnostiam, s ktorými by sa musel splnomocnenec žalovanej v záujme adekvátneho zastupovania svojej klientky oboznámiť. Ak žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že splnomocnenec žalovanej považoval za nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom a splnomocnenec žalovanej nemal vedomosť o tom, či súd prvej inštancie rozhodol o rozšírení žaloby podaním žalobcu zo dňa 22.1.2015, je táto arumentácia neopodstatnená. Povinnosťou súdu prvej inštancie totiž bolo v rámci prípravy pojednávania doručiť žalobu s prílohami druhej strane sporu (§ 114 ods. 2), po začatí pojednávania umožniť účastníkom predniesť alebo doplniť svoje návrhy a oznámiť výsledky prípravy pojednávania (§ 118 ods. 2), po vykonaní týchto uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (§ 118 ods. 2) a na začiatku každého nového pojednávania oznámiť obsah prednesov a vykonaných dôkazov (§ 119 ods. 5). Preto i argumentácia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu o nutnosti nahliadnuť do spisu za účelom oboznámenia sa s dôkazmi predloženými žalobcom nie je dôvodná, keďže tieto dôkazy boli buď žalovanej, resp. jej predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, doručené alebo ak neboli doručené, by boli zaiste v súlade s procesným predpisom na nariadených pojednávaniach oboznámené. Rovnako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene žaloby, ak by bolo vydané, muselo by byť aj doručené druhej strane sporu (§ 168 ods. 2), za predpokladu, že by nedošlo k jeho vyhláseniu na pojednávaní prítomným účastníkom, resp. ich zástupcom (§ 168 ods. 1). Z tohto dôvodu argumentácia žalovanej uvedená vo vyjadrení k odvolaniu o nevyhnutnosti nahliadnuť do spisu za účelom zistenia, či už bolo rozhodnuté o rozšírení žaloby, nemôže byť dôvodná. Zdôvodnenie žalovanej, že nahliadnutie do spisu je účelným úkonom právnej služby, nakoľko k zmene zastúpenia žalovanej došlo v priebehu konania, nie je opodstatnené, nakoľko sama žalovaná sa rozhodla zmeniť svoje zastúpenie v priebehu konania, a preto táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu, keď splnomocnenec žalovanej považoval za nevyhnutné nahliadnuť do spisu, aby riadne hájil záujmy klientky. Ak by odvolací súd práve z tohto dôvodu považoval nárok žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon nahliadnutie do spisu za dôvodný, viedlo by to k neúmernému zaťaženiu žalobcu. Trovy konania za tento úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu tak neboli vynaložené účelne, a preto zaň ani odmena splnomocnencovi žalovanej nepatrí. Priznať preto bolo možné len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne, a to len za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. Keďže súd prvej inštancie v uznesení v napadnutom výroku o náhrade trov konania priznal žalovanej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spolu v sume 669,89 eur, je vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnená požiadavka žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby v sume 334,95 eur. 16. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 334,95 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia jej splnomocnencovi. 17. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. 18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).