Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/898/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202406 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115202406.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. G., nar. XX. A. XXXX, bytom I. XX, o 901,89 eur s príslušenstvom a iné, vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 11C/61/2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Trnava zo 17. septembra 2015 č. k. 11C/61/2015-36 r u š í a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom označeným vo výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok bol doručený žalobkyni (jej splnomocnenkyni) aj žalovanému 24. septembra 2015. Na to žalobkyňa podaním z 29. septembra 2015, doručeným súdu prvého stupňa 2. októbra 2015, vzala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Žalovanému bolo 20. januára 2016 doručené späťvzatie žaloby spolu s výzvou odvolacieho súdu zo 7. januára 2016 č. k. 10Co/898/2015-51, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa v súlade s § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení; ďalej len „O. s. p.“) predpokladať, že nemá námietky. Žalovaný sa napriek výzve odvolacieho súdu v stanovenej lehote a ani neskôr nevyjadril, preto má odvolací súd za to, že voči späťvzatiu žaloby nemá námietky. Podľa § 208 a § 79 ods. 1 poslednej vety O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť po doručení jej písomného vyhotovenia rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda až v čase, kedy na toto súd prvého stupňa už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať; šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie (ktorá právoplatnosť by mohla nastať buď márnym uplynutím príslušnej lehoty účastníkom alebo vecným rozhodnutím o prípadnom odvolaní). Príslušným podaním (späťvzatím žaloby) takto žalobkyňa privodila aj stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 208 vety prvej a tretej O. s. p. by bol nesúhlas žalovaného (druhého účastníka sporového konania medzi žalobkyňou a žalovaným), ten tu však nebol, nakoľko žalovaný s prejavom nezáujmu žalobkyne v konaní pokračovať vyjadril konkludentne súhlas, resp. nevyjadril nesúhlas. Zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby tak v prejednávanej veci nič nebránilo a odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu takto už o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu). Zastavenie konania (ako celku) odvolacím súdom (v nadväznosti na pripustenie späťvzatia žaloby a zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, predstavujúceho prekážku zastavenia konania) so sebou nieslo aj povinnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania (celého). Tu platilo, že zastavenie konania pre späťvzatie žaloby bez preukázania (žalobkyňou) správania žalovaného donucujúceho k takémuto kroku bolo nutné vyložiť z procesného hľadiska ako zavinenie žalobkyne na zastavení konania. Formálne to tak bol žalovaný, komu by vzniklo právo na náhradu trov celého konania, pretože však takémuto účastníkovi v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil; nebol tu dôvod pre použitie ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. (uloženie tzv. náhradovej povinnosti účastníkovi nesúcemu vinu na zastavení konania a zároveň jedna z výnimiek z pravidla), ale i na základe ust. § 224 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ rovnakého zákona, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania skončeného zastavením nemá právo na náhradu jeho trov (zákonom ustanovené pravidlo a zároveň spôsob rozhodnutia vyplývajúci z druhej vety výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu). K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.