Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202426 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115202426.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, K. č. XXX/XXX, XXX XX X. N. proti žalovanému: Poľovnícke združenie „Tri háje" Krupá, IČO: 35 595 108, 919 65 Dolná Krupá, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015 a na odvolanie žalobcu, V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, X. N. a Ing. G. K., nar. XX.XX.XXXX bytom K. N. XX proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015 p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania poľovného revíru Tri Háje Krupá, uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Trnave, pod č.j. LÚ-138/1995-25Re zo dňa 23.08.1995 na základe Zmluvy o užívaní poľovného revíru „ Tri háje“ Krupá zo dňa 21.07.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2014, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Trnava, obec G., katastrálne územie X. N., pozemok registra E č. 4568/3 o výmere 2476 m2, druh pozemku: orná pôda a pozemok registra E č. 4704/1 o výmere 7312 m2, druh pozemku: orná pôda v pomere 39/120. Z notárskej zápisnice N698/2014, NZ27046/2014, NCRls27553/2014 Notárskeho úradu Mgr. Tomáša Leškovského, Záhradnícka ulica č. 6, Bratislava zo dňa 18.07.2014 je zrejmé, že tento Notársky úrad osvedčil, že dňa 25.06.2014 o 16:00 hod v zasadačke DKT Krupá v Dolej Krupej sa v prítomnosti notára konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“, ktoré bolo zvolané vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri, vlastniacimi viac ako jednu tretinu z celkovej výmery poľovných pozemkov. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci pozemky spolu vo výmere 24305392 m2, ktorých podiel na celkovej výmere predstavuje 82,24 % a že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“ schválilo užívanie poľovného revíru pre Poľovnícke združenie „Tri háje Krupá“ na obdobie 10 rokov za náhradu 0,52 eur za hektár poľovných pozemkov ročne. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zameral na preskúmanie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu a listinných dôkazov, ktoré žalobca priložil k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyvodiť potrebu dočasnej úpravy ani osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalobca je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“ v podiele 39/120 z 9788 m2 t.j. 3181,1 m2, pričom celková výmera poľovných pozemkov v poľovnom revíri je 29555698 m2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov predstavuje u žalobcu v percentuálnom vyjadrení spolu 0,01 %. Súd by pritom mal zakázať absolútne žalovanému výkon práva poľovníctva, a to vo vzťahu k celému uznanému poľovnému revíru „Tri Háje Krupá“. Proporcionalita následku a príčiny by za neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a dôvodnosti nároku nebola dodržaná a nariadením predbežného opatrenia by došlo k neprimeranému obmedzeniu žalovaného. Súd zároveň vzal na zreteľ i závažný následok spojený so zákazom práva poľovníctva a to skutočnosť, že obsahom práva poľovníctva nie je len samotné poľovníctvo, ale aj starostlivosť o zver, najmä jej kŕmenie a tiež že výkon práva poľovníctva má svoj význam aj v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie škody na poľnohospodárskych plodinách atď). Riziko vzniku škody teda nehrozí zo strany žalovaného, ale práve naopak, ku škode by mohlo viesť nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Súd je toho názoru, že nie je nevyhnutné do skončenia veci samej nariadiť úplný zákaz výkonu poľovníctva podľa napadnutej zmluvy, ktorej platnosť sa má posudzovať vo veci samej a preto návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal možnou nezákonnosťou zvolania a priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho možného protiprávneho nadobudnutia užívacieho práva k poľovnému revíru a tieto vôbec neskúmal. Žalobca má za to, že z tvrdení obsiahnutých v návrhu, ako aj z príloh k nemu pripojených osvedčil pravdepodobnosť nezákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nenaplnenia základných zákonných náležitostí listiny prítomných a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti listiny prítomných, ako aj pravdepodobnosť následnej neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Okrem vyššie uvedeného podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na dočasne úprave pomerov. 3. Uznesením č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu zo dňa 16.03.2015 na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane žalobcu. Výrokom II. súčasne rozhodol, že doručením písomného oznámenia osôb uvedených vo výroku napadnutého uznesenia, že vstupujú do konania o predbežnom opatrení vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/61/2015 ako vedľajší účastníci na strane žalobcu, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva týchto osôb. Rozhodnutie výrokom I. odôvodnil tým, že žalobca podaním zo dňa 16.03.2015, ktoré bolo odvolaním voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oznámil súdu, že v prípade nepripustenia týchto osôb ako ďalších účastníkov na strane žalobcu do konania, predkladá súdu oznámenie týchto osôb o ich vstupe do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie v tom čase platného a účinného § 216 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Nakoľko citované ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. výslovne vylučuje možnosť pristúpenia ďalších účastníkov do odvolacieho konania, z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh žalobcu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania zamietol. Pokiaľ ide o oznámenie osôb uvedených v podaní žalobcu zo dňa 16.03.2015, doručenom súdu dňa 17.03.2015, ktoré oznámenie bolo priložené k uvedenému podaniu žalobcu, že tieto osoby vstupujú do konania ako vedľajší účastníci na strane žalobcu, súd má za to, že doručením tohto písomného podania nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva týchto osôb v konaní o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Pritom tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, preto jej vstup do konania nie je prípustný v každom konaní. „Pomoc v spore“ niektorému z účastníkov sa môže naplniť zásadne len v sporovom konaní, to však neplatí napr. pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, pretože „pomoc v spore“ sa môže najskôr prejaviť, až keď bude podaný návrh na začatie konania vo veci samej. Tretia osoba ako vedľajší účastník môže preto vstúpiť až do konania vo veci samej, a to kedykoľvek od okamihu jeho začatia. V posudzovanom prípade konanie vo veci samej ešte nezačalo, pričom vychádzajúc z povahy nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vedľajšie účastníctvo pred začatím konania je vylúčené. 4. Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku II. napadli odvolaním podaným v zákonnej lehote žalobca, V. L. (konajúci sám za seba a za splnomocniteľov uvedených v uznesení súdu prvej inštancie) a Ing. G. K. (konajúci sám za seba a za splnomocniteľov uvedených v uznesení súdu prvej inštancie). Odvolanie odôvodnili tým, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. Uviedli, že nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu, že vedľajší účastníci nemôžu mať zo samotnej povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia právny záujem na výsledku konania. Zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia vyplýva, že konanie o nariadenie predbežného opatrenia je bezprostredne späté s predpokladom podania žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, ktorej predmetom má byť súdna ochrana ich poškodených práv, ktoré boli dočasne ochránené predbežným opatrením, a teda je bezprostredne späté s konaním vo veci samej. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). 7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Po preskúmaní napadnutých uznesení, konaní im predchádzajúcich, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých uznesení, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne podrobne odôvodnil svoje rozhodnutia, pričom poukázal na príslušné, v tom čase účinné zákonné ustanovenia. Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné: a) k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania poľovného revíru Tri Háje Krupá do rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení návrhu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Tri Háje Krupá. Dňa 25.06.2014 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovníckeho revíru, následne bola dňa 21.7.2014 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru, zastúpenými splnomocnencami a žalovaným podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru a dňa 24.11.2014 bol podpísaný Dodatok č. 1 k zmluve. Žalobca považuje Zmluvu o užívaní poľovného revíru v znení Dodatku č. 1 za neplatnú, jednak z dôvodu spornosti zákonnosti procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, z dôvodu nedostatku oprávnení dvadsiatich šiestich účastníkov hlasovať na zhromaždení vlastníkov v rozsahu uvedenom v notárskej zápisnici a v listine prítomných, a jednak z dôvodu následnej neplatnosti splnomocnenia udeleného splnomocnencom, na podklade ktorého mala byť zmluva za vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru podpísaná. Žalobca tiež uviedol, že návrhom vo veci samej má v úmysle domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy a neplatnosti na zhromaždení vlastníkov prijatých uznesení. 13. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov z obsahu spisu nevyplynula. Konanie o nariadení bezodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) nie je konaním vo veci samej, súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie bezodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie. Žalobca však má procesnú povinnosť osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca túto svoju procesnú povinnosť nesplnil - v návrhu uvádza tvrdenia o porušení zákonných noriem majúcich za následok neplatnosť úkonov, tieto tvrdenia môžu byť predmetom dokazovania vo veci samej, ak bude podaná žaloba. Z týchto tvrdení však nie je možné vyvodiť skutočnú naliehavú potrebu upraviť pomery medzi účastníkmi. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. 14. b) k odvolaniu voči výroku II. uznesenia č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015. 15. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že nenastali účinky vedľajšieho účastníctva osôb uvedených vo výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a to je zásadne len v sporovom konaní, čo neplatí pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v predmetnej veci sa konanie vo veci samej ešte nezačalo, pričom vychádzajúc z povahy nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vedľajšie účastníctvo pred začatím konania je vylúčené. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníctva zanikol a bol zakotvený nový inštitút intervencia, ktorý je upravený odlišne ako do 30.06.2016 v tom čase platnom Občianskom súdnom poriadku. 16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, odvolacie námietky sú nedôvodné. 17. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).