Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203988 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115203988.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiana Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. W. XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Kubka, so sídlom Trnava, Hlavná 23 a otca: Mgr. Y. S., nar. X.XX.XXXX, bytom I., K. Z. XXXX/XD, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária Mančíková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pečnianska 3, IČO: 47392568, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletou, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 11P/20/2015-256 zo dňa 21.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia (ktorým sa domáhal, aby bol dočasne upravený - rozšírený jeho styk s maloletou cez letné prázdniny tak, že počas letných prázdnin bude oprávnený sa s ňou stýkať od 11.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod. nepretržite a od 26.8. od 8.00 hod. do 2.9. do 20.00 hod. nepretržite) zamietol (v celom rozsahu). 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 8, § 76 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku - účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len OSP). 3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, že naposledy bolo o styku otca s maloletou rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014, ktorým bol styk otca s maloletou upravený na každý pondelok a stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase veľkonočných sviatkov od piatku od 9.00 hod. do nedele do 19.30 hod. a každý párny rok od pondelka 9.00 hod. do 19.30 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.30 hod., každý nepárny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 19.30 hod., počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.30 hod. a od 25.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 19.30 hod. Súd zohľadnil tiež 15.6.2016 doručený znalecký posudok č. 134/2015, z ktorého záveru vyplýva, že znalec je názoru, že by mal byť zachovaný aktuálne určený styk otca s dcérou pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, pričom toho času neodporúča zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Rozsah stretávania otca s maloletou považuje za relatívne široký a pre maloletú zatiaľ vyhovujúci. Znalec výslovne uviedol, že úprava styku je toho času podľa jeho názoru dostatočná a v záujme maloletej je zachovať styk s otcom tak, ako je tomu doteraz. 4. Súd po preskúmaní návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, po oboznámení sa s obsahom spisu a najmä so závermi znaleckého posudku, dospel k názoru, že návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť; hoci rozsah styku otca s maloletou počas letných prázdnin je toho času u otca nižší ako u matky, nie je možné konštatovať, že by tu bola naliehavá potreba styk počas prázdnin upraviť širšie. Takýto návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou počas letných prázdnin môže byť predmetom konania vo veci samej, pričom v tomto smere bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V súčasnosti, aj s prihliadnutím na závery znalca, má súd za to, že navrhovaná úprava styku otca s maloletou v trvaní nepretržite tri týždne je neprimerane dlhá zistenému skutkovému stavu. Dokazovanie by bolo potrebné vykonať aj ohľadom termínov styku, nie je možné prihliadať iba na otcovu pracovnú vyťaženosť, otec pritom neosvedčil celozávodnú dovolenku u jeho zamestnávateľa, ktorou dôvodil. Pokiaľ ide o odôvodňovanie predbežného opatrenia tým, že sa tak predíde citovému ochladeniu a odcudzeniu s dieťaťom, súd poukázal na závery znalca, že s oboma rodičmi má dieťa vytvorený pevný citový vzťah a to aj napriek tomu, že letné prázdniny roku 2015, ako to uviedol otec, trávila maloletá výlučne s matkou. Obava otca o odcudzenie pri zachovaní doterajšej úpravy styku počas letných prázdnin, preto nie je podľa súdu prvej inštancie namieste. Nakoľko otec neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia bez toho, aby bolo vykonané potrebné dokazovanie ohľadom zmeny styku počas prázdnin a ohľadom konkrétnych termínov styku, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Záverom dodal, že rodičom stále zostáva možnosť dohodnúť sa o prípadnej zmene styku v lete 2016, keď dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu. 5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie, ktorým upraví načas do právoplatnosti skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností styk otca s maloletou I. na obdobie letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou od 11.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod. nepretržite a od 26.8. od 8.00 hod. do 2.9. do 20.00 hod. nepretržite. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dočasná úprava v danom prípade sa musí javiť ako naliehavá. V zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu dieťaťa. Ak teda je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne splnená podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. V takýchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu dieťaťa. Ako príklad uviedol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. č.k. 59P/189/2015-17. Zdôraznil, že súd má predbežné opatrenie nariadiť vždy, keď to odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa. Za irelevantné označil odôvodňovať uznesenie citovaním znalca ohľadne budúcej možnej komunikácie rodičov týkajúcich sa budúcich školských povinností maloletej, ktoré nemajú súvislosť s úpravou styku počas školských prázdnin. Takisto znalec sa nevyjadruje k otázke styku počas letných prázdnin. Ak má byť podľa znaleckého posudku zachovaný súčasne pomerne široký styk otca s dcérou, potom je zjavne styk počas letných prázdnin upravený nedostatočne a v rozpore s odporúčaniami znalca. Poukázal na to, že matka má dovolenku v rozsahu 5 týždňov a potom počet týždňov, ktoré má matka stráviť s maloletou počas letných prázdnin je vyšší a stále zostáva čas, ktorý maloletá nestrávi s matkou, ale s inými osobami na úkor osobnej starostlivosti otca, ktorá má mať prednosť. Zdôraznil, že potreba intenzívneho styku rodiča s dieťaťom počas prázdnin bola mnohokrát deklarovaná v súdnych rozhodnutiach. Ako príklad uviedol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/36/2012, z ktorého zdôraznil, že prázdniny sú čas, kedy možno najintenzívnejšie rozvíjať vzťah rodiča sa maloletým dieťaťom, čo je nanajvýš potrebné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa zatiaľ nepodarilo súdu skončiť konanie o merite veci. Z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 618/05 zdôraznil, že predbežným opatrením treba umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. 6. Keďže v zmysle ust. § 75 ods. 8 OSP ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa, preskúmavané zamietajúce uznesenie sa matke, ani kolíznemu opatrovníkovi dieťaťa nedoručovalo, vyjadrenie k nemu tak nepodali. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce dosiaľ právoplatne súdom upravený rozsah styku otca s maloletou v priebehu letných prázdnin predbežným opatrením rozšíriť, ako to navrhuje otec a či takéto rozšírenie styku zodpovedá najlepším záujmom dieťaťa. 9. V čase podania návrhu otcom a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení v § 74 a nasl. OSP: 10. V zmysle § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 11. V zmysle § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu. 12. Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ... (Súd prvej inštancie pritom v preskúmavanom uznesení neodcitoval časť tohto ustanovenia za spojením „hroziacej ujmy“). 13. V zmysle § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. 14. Ust. § 76 ods. 1 OSP obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť, iba preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom. 15. V zmysle § 77 ods. 1 OSP predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. 16. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§1 ods. 2 CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované. CMP vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369, ktoré sú ale pre daný prípad irelevantné. 17. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 18. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 20. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 22. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 23. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 25. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 26. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 27. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 28. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí... 29. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 31. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 32. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. 33. Z citovaného plynie, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. 34. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prevej inštancie. Bolo preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014 bol upravený styk otca s maloletou v širokom rozsahu, ako bolo odcitované vyššie a to nielen počas popoludnia v niektorých pracovných dňoch, ale aj každý druhý víkend od piatku do nedele, striedavo počas prázdnin a sviatkov a zároveň aj počas letných prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 25.8. do 31.8., čiže spolu dva týždne. 35. Zhodou okolností pred rozhodnutím o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia bol súdu doručený znalecký posudok znalca PhDr. Andreja Benkoviča č. 134/2015, ktorý vykonal rozsiahle a podrobné psychologické vyšetrenie oboch rodičov aj maloletej a následne na základe odbornej analýzy dospel k podrobne odôvodnenému podloženému a vyargumentovanému záveru, že maloletá má vybudovanú pozitívnu citovú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom tak, ako je tomu teraz v zmysle úpravy styku, tak to maloletej vyhovuje, pričom maloletá sa pri tomto hodnotení opiera o vlastnú zážitkovú skúsenosť s realizovaním styku, vie vyjadriť svoj pocit vo veciach, ktoré zažila a t.č. sa vyjadruje, že jej vyhovuje ako je upravený styk v súčasnosti. Znalec uviedol, že maloletá má už toho času široký styk s otcom, vzhľadom na názor maloletej nenavrhuje redukciu styku, námietky matky, že otec maloletú preťažuje sa znalcovi javia byť ako čiastočne priekazné, pričom je toho názoru, že otec sa snaží maloletej vytvárať bohatý program, snaží sa ju stimulovať vo vývine, ale mal by viac zvažovať aktivity a množstvo aktivít, ktoré jej ponúka. Znalec v závere navrhol súdu, aby zachoval aktuálne určený styk otca s dcérou. Neodporučil zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov; keď maloletá nastúpi na základnú školskú dochádzku, je možné podľa znalca upraviť, resp. prehodnotiť dni určené na styk. Znalec opakovane skonštatoval, že rozsah stretávania otca s maloletou je relatívne široký a pre maloletú zatiaľ vyhovujúci. Úprava styku je toho času podľa jeho názoru dostatočná, v záujme maloletej je toho času zachovať styk s otcom tak, ako je tomu doteraz. 36. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu, ale najmä s prihliadnutím na aktuálne závery znalca v znaleckom posudku, ktoré prijal po odbornom vyšetrení rodičov i maloletej, vychádzajúc aj z osobných vyjadrení dieťaťa, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na to, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov ohľadne styku otca s dieťaťom počas letných prázdnin tým, že by došlo k jeho rozšíreniu oproti doteraz platnej úprave. Vzhľadom na závery znalca je odvolací súd toho názoru, že ani samotný záujem maloletej Terézie nevyžaduje rozšírenie dosiaľ platného styku otca s ňou v čase letných prázdnin. Je pravdou, že styk počas letných prázdnin upravený rozhodnutím súdu je u otca dva týždne, zatiaľ čo matka má dieťa v starostlivosti v rozsahu zvyšných šesť týždňov, čo nie je rovnodielne, ale vzhľadom na okolnosti daného prípadu, stanovisko znalca i výslovné vyjadrenie maloletej a teda s prihliadnutím na záujem dieťaťa, nejaví sa potrebné bezodkladne tieto pomery vo forme rozšírenia styku upraviť predbežným opatrením. Ako na to správne poukázal prvostupňový súd pre otcom navrhnuté rozšírenie styku počas letných prázdnin by bolo tiež nevyhnutné doplniť dokazovanie nielen k rozsahu ale i k termínom styku, čo v intenciách predbežného, resp. neodkladného opatrenia nie je možné. 37. K odvolacím argumentom otca maloletej sa žiada doplniť, že má pravdu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie z ust. § 75 ods. 2 OSP plynulo, že ak bola daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, postačovala existencia záujmu dieťaťa bez toho, aby sa vyžadovala naliehavosť situácie, prípadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa aktuálne účinných, na danú vec sa už vzťahujúcich cit. ustanovení CSP ale nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). 38. Je pritom pravdou a odvolací súd ani nepopiera, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa najlepší záujem dieťaťa zostáva prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to Civilný sporový poriadok už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neodcitoval úplné znenie vtedy účinného § 75 ods. 2 O.s.p., keď bola vynechaná časť o záujme maloletého dieťaťa, podľa obsahu odôvodnenia je zrejmé, že záujmom maloletej sa pri rozhodovaní nesporne riadil a prihliadal naň, avšak dospel k záveru, že ani záujem maloletého dieťaťa nariadenie otcom navrhnutého predbežného opatrenia (rozšírením styku v priebehu letných prázdnin) nevyžaduje. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade aktuálne, najmä s poukazom najmä na závery znalca v podanom posudku, nie je v záujme maloletej rozšírenie tohto styku, naopak, v jej záujme a v súlade s jej vôľou je ponechanie styku v doterajšom rozsahu. Bolo teda dôvodným návrh na rozšírenie styku predbežným opatrením zamietnuť. 39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prevej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 40. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP). 41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).