Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208720 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115208720.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: Ing. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z., K. XX, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, Podzámska 41/A, Hlohovec a otec: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, H., zastúpený advokátom: Mgr. Zuzana Lányiová, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.09.2015, č.k. 19P/31/2015-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutý uznesením súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú K. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi určil povinnosť s účinnosťou odo dňa tohto rozhodnutia prispievať na výživu maloletej K. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otcovi upravil styk s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou K. každú nedeľu v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Obaja rodičia sú povinní nemožnosť uskutočnenia sa styku vhodným spôsobom bezodkladne si oznámiť. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 102 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 6, ods. 8, § 76 ods. 1 písm. a), § 76 ods. 4, § 77 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že v danej veci sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu vyhovel. V časti úpravy styku súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, keď otec žiadal styk upraviť v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Súd je toho názoru, že vzhľadom na útly vek maloletej a s poukazom na samotné tvrdenie otca, že maloletá ho pozná minimálne, je v záujme maloletej K., aby stretnutia boli realizované za prítomnosti matky. Súd je zároveň toho názoru, že vzhľadom na vek maloletej pre dočasnú úpravu je postačujúce stretnutie v rozsahu akom to určil. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie zdôvodnila tým, že namieta, že predbežné opatrenie vydal na to nepríslušný súd, nakoľko s maloletou sa presťahovala do nového bydliska a to už od 12.07.2015, teda ešte pred vydaním predbežného opatrenia do I. Z., ktorý podľa miestnej príslušnosti patrí pod obvod Okresného súdu Pezinok s úmyslom žiť tam natrvalo, nakoľko nehnuteľnosť, v ktorej bývala je predaná tretej osobe. Rovnako má v I. Z. bydlisko aj maloletá. Súd prvého stupňa o tejto zmene vedel, preto mal na ňu prihliadnuť a nakoľko k zmene bydliska maloletej ako aj matky došlo ešte pred vydaním predbežného opatrenia, mal spis odstúpiť, resp. preniesť miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok. Zároveň namietala, že prvostupňový súd určil rozsah stretávania s maloletou K. každú nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom takto určené stretávanie je v podstate rozhodnutím vo veci samej, nakoľko ako matka si ani nevie predstaviť, aký väčší rozsah by súd určil v konaní vo veci samotnej, pričom predbežné opatrenie, ktoré má mať len dočasný charakter, v podstate blokuje všetky jej víkendy počas kalendárneho roka a teda prioritne aj Vianočné prázdniny, kedy si nesmie plánovať akékoľvek aktivity, nakoľko každú nedeľu musí zabezpečiť stretávanie maloletej K. s jej otcom. Okrem toho, súd prvého stupňa nevyhodnotil ani jej z otca, nakoľko dochádza nimi ku konfliktom, pričom si zabezpečila súhlas svojej matky ako vlastníčky nehnuteľnosti bytu v I. Z., aby mohlo dochádzať k stretávaniu v predmetnom byte, teda v prostredí, ktoré maloletá pozná a týmto by sa eliminovala jej obava z otca, ktorý ju neustále pri realizácii styku slovne napáda a uráža. Nie je pravdou, že by ako matka mala naivné predstavy o stretávaní sa otca 1x do mesiaca tak, ako to vykresľuje v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec, ale otec dieťaťa z vlastnej vôle od mája 2015 vykonal do vydania predbežného opatrenia len 7x stretnutie s maloletou a to naposledy 13.09.2015, tzn. pred vydaním predbežného opatrenia. Na základe uvedeného potom navrhla, aby odvolací súd predbežné opatrenie zamietol, alternatívne, predbežné opatrenie zrušil. Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal k doručenému odvolaniu písomné vyjadrenie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti úpravy styku potvrdil. Poukázal na to, že má za to, že o jeho návrhu rozhodol miestne príslušný súd, nakoľko z ust. § 177 ods. 2 prvá veta vyplýva, že ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Pridržiava sa svojich doterajších tvrdení, ktoré uviedol v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Dôvodom podania tohto návrhu bolo správanie sa matky maloletej, ktorá do doby trvania predbežného opatrenia mu umožnila stretnúť sa s maloletou maximálne 1x za mesiac, aj to iba vtedy, kedy to sama uznala za vhodné. Po nariadení predbežného opatrenia sa s maloletou pravidelne stretáva, maloletá sa z jeho prítomnosti veľmi teší. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu sa však párkrát matke maloletej podarilo zabrániť styku otca s maloletou, keď mu oznámila, že v nedeľu sa stretnutie nemôže zrealizovať, poskytla však náhradný termín, v ktorom nebola s maloletou na stretnutie pripravená a tak k realizácii stretnutia nedošlo. K odôvodneniu odvolania ešte dodal, že vo veci samej žiada upraviť väčší rozsah styku a je to dosť zrozumiteľné v návrhu na začatie konania a to bez ohľadu na to, či si to matka vie alebo nevie predstaviť. Pravdou je, že pred vydaním napadnutého uznesenia si matka nevedela predstaviť ani úpravu styku v rozsahu väčšom ako je 1x mesačne, a práve táto okolnosť bola dôvodom na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť. Vzhľadom na to, že matka maloletej podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa výlučne v časti úpravy styku, v zvyšnej časti z dôvodu nedostatku podaného odvolania rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu je teda len otázka dočasnej úpravy styku otca s maloletou. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec maloletej podal dňa 22.04.2015 návrh o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, v ktorom poukázal na to, že s matkou maloletej tvorili určitú dobu pár, pričom z ich vzťahu sa narodila maloletá K.. Do narodenia maloletej matka striedavo žila s ním v jeho byte a u svojej matky. Po narodení maloletej sa matka natrvalo z jeho bytu odsťahovala ku svojej matke. Po narodení maloletej nepredpokladal, že bude nútený podať tento návrh na začatie konania a nakoľko matka mu spočiatku umožňovala vídať svoju dcéru, ktoré ide o jeho jediné dieťa, tieto stretnutia sa pre neho stali nepostrádateľnou súčasťou jeho života. Vo februári, konkrétne 06.02.2015 mu však matka umožnila vidieť maloletú naposledy a od toho času sa odmieta s ním stretnúť. Od narodenia maloletej matke poskytoval výživné na maloletú, zo začiatku jej posielal 100,- Eur neskôr začal posielať 200,- Eur. V apríli 2015 mu však matka oznámila, že jej už žiadne peniaze nemá posielať, nič od neho nepotrebuje, nech zabudne na dcéru, a že už ho nechcú vidieť. Výživné za mesiac apríl 2015 mu dokonca poslala späť na jeho účet. V čase podania návrhu maloletá mala päť a pol mesiaca a otec tvrdil, že má prirodzený záujem na tom, aby ju mohol vídavať a stretávať sa s ňou, aby sa stal súčasťou jej života. Navrhol preto, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, jemu uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne a navrhol upraviť styk s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou K. každý utorok a piatok v nepárnom týždni v roku vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú stretu v párnom týždni v roku vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každú nedeľu v párnom týždni v roku od 14.00 hod. do 18.00 hod. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 15.06.2015, pred ktorým matka podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s otcom maloletej boli partnermi od októbra 2013, pričom už v mesiaci november až december 2013 bola striedavo u neho a u svojich rodičov doma, následne sa však udobrili okolo Vianoc 2013, pričom neplánovane otehotnela nakoľko po dieťati vždy túžila. Už počas tehotenstva otec maloletej ju urážal, nadával a fyzické útoky len narastali. Po viacerých výstupoch ju otec vyrazil zo svojho bytu, potom sa učila na štátnice doma a pred promóciami opätovne išla za ním, udobrili sa, čo však netrvalo dlho a tesne pred promóciami v júni 2014, kedy došlo opätovne k fyzickému ataku zo strany otca došlo medzi nimi k nezrovnalostiam. Správanie otca sa nezmenilo ani po narodení maloletej a to už v nemocnici v Nitre, kde trieskal ovládačom, pretože sa neovládal a následne v mesiaci januára - februára 2015 vyhotovili dohodu, kde bolo po jeho odsúhlasení uvedené, že sa bude môcť stretávať s maloletou 1x do mesiaca. Otec však túto dohodu nepodpísal. Z otca dieťaťa má obavu, nakoľko on sa na začiatku prejavoval ako pozorný a milý, ale potom akoby mu preplo, vie byť násilný a útočný. V cudzom prostredí sa bojí byť s dieťaťom sama, najlepšie by bolo, ak by stretávanie prebiehalo za jej účasti doma v mieste jej pobytu, nakoľko vonku má z jeho nekontrolovateľného správania strach. Maloletá K. je dojčená, takže si nevie predstaviť stretávanie otca s dieťaťom a vzhľadom k tomu, ako sa správa voči nej a najmä k maloletej, bude dostatočné, ak súd upraví stretávanie 1x do mesiaca a to v poslednú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod., aby nedošlo k narušeniu programu maloletej K.. Maloletá otca v podstate nepozná, pričom ohľadne výživného uviedla, že minimálne výživné, ktoré vzhľadom na možnosti otca požaduje je 300,- Eur mesačne. Na pojednávanie sa matka nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, pričom k výsluchu rodičov došlo na následnom pojednávaní 26.08.2015, ktoré bolo odročené na 07.10.2015. Po pojednávaní dňa 31.08.2015 doručil súdu návrh otec, v ktorom žiadal o vydanie predbežného opatrenia s odôvodnením, že je potrebné a nevyhnutné, aby súd upravil dočasne pomery, nakoľko matka mu zamedzuje pravidelné stretávanie sa s dcérou. Maloletá bude mať onedlho jeden rok a svojho otca, ktorý ma o ňu veľký záujem pozná minimálne. Matka maloletej otca zablokovala v mobilne, na sociálnych sieťach, odsťahovala sa do I. Z.. Z uvedeného dôvodu nemá sa s matkou ako skontaktovať a keď chce maloletú vidieť je odkázaný iba na to, že matka približne 1x do mesiaca sa ozve sama a určí mu kedy môže navštíviť maloletú. Súd po obdržaní tohto návrhu rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Zákonodarca v ustanovení § 76 ods. 1 O.s.p. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom, resp. tento i zakázať. I keď sa to v citovanom ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ustanovením § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť žalobou uplatneného práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah otca s maloletou, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloletú, na ktorú uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby, a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto prvostupňový súd správne rozhodol na základe uvedených skutočností. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, všetci účastníci budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15). V danom prípade nie je medzi účastníkmi sporné, že rodičia maloletej už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, rozsah úpravy práv a povinností k maloletej zatiaľ súdom bol upravený len predmetným predbežným opatrením. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa čo do rozsahu úpravy, tzn. každú nedeľu v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vzhľadom na útly vek maloletej za prítomnosti matky a v mieste jej bydliska. Takáto frekvencia styku dočasne je postačujúca, aby sa medzi maloletou a otcom vytvorilo citové puto, aby sa toto postupne utužovalo, čo prispeje k zdravému vývinu maloletej, ktorá má právo na to, aby sa jej výchove a starostlivosti venovali aspoň minimálne obaja rodičia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej je stanoviť styk otca s maloletou tak ako rozhodol prvostupňový súd , tzn. na každú nedeľu u v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky, čím bude rešpektovaný denný režim maloletej. Uvedenou úpravou styku nebude zasiahnuté do denného režimu maloletej a uvedená úprava bude v najlepšom záujme maloletej (čl. 3 ods. 1 dohovoru). Nepochybne otec má dočasnou úpravou vytvorený dostatočný časový priestor pre naplnenie svojho práva starostlivosti o maloletú. Uvedeným nevyhnutným spôsobom práva styku otca s maloletou je zabezpečené neprerušenie citových väzieb otca s maloletou a zachovanie ich vzájomného vzťahu. Právo otca stretávať sa s maloletou je upravené každú nedeľu je však na otcovi, ako toto právo využije. Pokiaľ sa rodičia budú vedieť dohodnúť, styk otca s maloletou sa môže realizovať aj mimo rámca nariadeného predbežného opatrenia. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, je povinnosťou rodičov oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hod. pred určeným začiatkom styku. Závažné dôvody, pre ktoré nebude možné styk realizovať, môžu spočívať napr. v chorobe maloletej, príp. v dôvodoch na strane otca či matky. V každom prípade je však povinnosťou oboch rodičov takúto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi, aby tak boli rešpektované záujmy oboch rodičov i maloletej. K odvolacej námietke matky ohľadne (ne)príslušnosti okresného súdu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s Občiansky súdnym poriadkom, keď vo veci rozhodol o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Návrh na súd bol podaný dňa 22.04.2015. Matka sa k návrhu vyjadrila dňa 10.06.2015, v ktorom vyjadrení uvádza ešte adresu svojho trvalého pobytu: C. XX, H., tzn. v čase začatia konania bol na konanie príslušný Okresný súd Trnava. Táto príslušnosť súdu stále trvá. Otec podaním doručeným súdu dňa 23.07.2015 dal na vedomie zmenu adresy matky v snahe, aby sa predišlo prípadným prieťahom v konaní. Vierohodnú informáciu o trvalej zmene trvalého pobytu matky s maloletou však poskytla matka dieťaťa až v podanom odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa teda na vydanie napadnutého uznesenia bol miestne príslušný, keďže táto príslušnosť sa odvodzuje od okolností v čase podania návrhu. V budúcnosti bude záležať na súde prvého stupňa, ako sa vysporiada so zmenou bydliska matky s maloletou, tak aby jeho rozhodnutie sledovalo záujem maloletej. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.