Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211824 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115211824.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom: Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: otec X. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: Mgr. A. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, O., a matka E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o určenie základnej školy, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10P/63/2015-127 zo dňa 5. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca o určenie základnej školy zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa podaným návrhom domáha určenia, že počnúc školským rokom 2015/2016 bude maloletá A. navštevovať Základnú školu M. R. V. XX, O.. 2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 35 Zákona o rodine č. 36/2011 Z.z. (ďalej len ZoR) a vecne tým, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, keď na Okresnom súde Piešťany prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 9P/166/2012 a súd sa tu zaoberá návrhom otca o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vo veci sa aktuálne vykonáva znalecké dokazovanie. Rodičia pritom žijú oddelene od 16.05.2013. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu je upravený rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 8P/167/2012-229 zo dňa 06.05.2013 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola stanovená povinnosť platiť na dieťa od 01.12.2012 výživné po 100,- eur mesačne s povinnosťou uhradiť vzniknutý nedoplatok v splátkach, pričom dieťa sú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Súd súčasne rozhodol o styku otca s maloletou. Rodičia sa tiež ďalej dohodli na tom, že sa budú vzájomne informovať o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa pri odovzdaní a prevzatí dieťaťa druhým rodičom. Matka dala maloletú bez súhlasu otca zapísať do Základnej školy s materskou školou B. č. XXX a otec bez súhlasu matky dal zasa dieťa zapísať do Základnej školy M. R. V. XX, O., pričom matka písomne požiadala o vyradenie dieťaťa z tohto zápisu. Maloletá bola prijatá do prvého ročníka Základnej školy B., ktorú školu maloletá navštevuje od 01.09.2015. Matka žije s maloletou, s priateľom a jeho dcérou v trojizbovom byte v obci B.. Otec žije v dvojizbovom rodinnom dome v obci K. s priateľkou. Vzdialenosť bydliska matky od základnej školy, ktorú maloletá navštevuje je 100 metrov a vzdialenosť otca 8 km. Vzťah medzi rodičmi je disharmonický, ich vzájomná komunikácia je vysoko konfliktná a ani o tom, ktorú základnú školu by malo dieťa navštevovať, sa rodičia nevedia dohodnúť, spor sa nepodarilo vyriešiť ani prostredníctvom mediácie, rodičia sa v priebehu konania zúčastnili individuálnych konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, referát poradensko-psychologických služieb, avšak bezvýsledne. 3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu otca na zmenu základnej školy, ktorú maloletá začala navštevovať a navštevovala prvý ročník základnej školy, nie je možné vyhovieť. Dieťa navštevuje Základnú školu v B., ktorá je vzdialená od bydliska maloletej 100 metrov. Podľa správy Základnej školy v B. sa maloletá v škole veľmi dobre adaptovala, vychádza si so spolužiakmi, je priateľská, správa sa veľmi slušne, počas hodiny je tichšia, hlási sa menej ako ostatné deti, potrebuje povzbudiť. Obaja rodičia sa pravidelne informujú na vyučovacie výsledky v škole, obaja rodičia sa starostlivo a dôsledne pripravujú s maloletou na vyučovanie. Maloletá dosahuje výborné výsledky, v prvom polroku dosiahla podľa výpisu klasifikácie prospechu a správania samé jednotky. Privykla si k zmene denného režimu, prispôsobila sa školským povinnostiam, zvláda náročnejšie úlohy ako je príprava na vyučovanie a písanie domácich úloh. Hodnotenie jej výkonov je preto vynikajúce. Na hodinách však potrebuje povzbudiť, čo je zrejme spôsobené novým prostredím a strachom z nepoznaného. Maloletá v škole prosperuje a obaja rodičia pomáhajú maloletej systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Dieťa si zvyklo na školskú dochádzku, prispôsobilo sa školským povinnostiam, maloletá si našla nových kamarátov, dokonca popri škole navštevuje krúžok Tvorilko a atletický krúžok. Argumentácia otca, že v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode, by pri dochádzke do Základnej školy v O. mala maloletá takmer rovnakú vzdialenosť z bydliska matky (6,25 km) i z bydliska otca (7,92 km) a ak by maloletá naďalej navštevovala Základnú školu v B., musela by pri dochádzke z miesta bydliska otca v Obci K. do Obce B. skoro ráno vstávať, nakoľko autobus odchádza z obec K. o 6.09 hod., v O. by čakala na spoj pol hodiny a do školy by prichádzala pre siedmou hodinou, nie je za súčasnej situácie dôvodná. Rozvodové konanie rodičov prebieha už štvrtý rok, aktuálne bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a nie je možné predpokladať, kedy rozvodové konanie bude právoplatne skončené, zvlášť s akým výsledkom. Ak by súd zobral uvedenú argumentáciu otca do úvahy, vychádzal by tak z predpokladu, že v rámci konania o rozvod bude maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a prejudikoval by tak rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, ktorého výsledok je v tomto štádiu konania, t. j. pred vykonaním znaleckého dokazovania, neistý. Navyše maloletá žije v Obci B. a základná škola od miesta jej bydliska je vzdialená len pár minút pešou chôdzou, čo je určite výhodou pre maloletú. Ak dôjde k rozvratu v manželstve rodičov sú s tým nepochybne späté aj nepriaznivé okolnosti, ako je oddelené spolužitie rodičov a maloletého dieťaťa a dochádzanie rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, za maloletým dieťaťom, či dochádzka maloletého dieťaťa do školy vzdialenej od miesta jeho bydliska aj niekoľko kilometrov. Je práve na rodičoch, aby spoločným konsenzom túto nepriaznivú situáciu pre maloleté dieťa zvládli a snažili sa i za tejto situácie vytvoriť komfort a priaznivú atmosféru pre spoločné dieťa. Navyše dochádzka maloletého dieťaťa do školy vzdialenej od miesta jeho bydliska niekoľko kilometrov je v súčasnosti bežným javom a ako otec sám uviedol, maloletú na vyučovanie vozí motorovým vozidlo a dozaista to ako milujúci rodič robí rád a bez toho, aby ho to zvlášť zaťažovalo. Pritom obe základné školy sú súčasťou sústavy škôl, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie žiakov prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie. Základná škola v B. má školský klub, odbornú počítačovú učebňu, v budove sa nachádza školská jedáleň, telocvičňa s dvomi posilňovňami a vonkajší diaľkársky sektor, na základnej škole pracuje špeciálny pedagóg, kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov je 100 %, ich odbornosť je 87 %. Základná škola v O. má 345 žiakov, Základná škola v B. má 180 žiakov, keď počet žiakov školy nie v žiadnom prípade zárukou lepšieho vzdelania. Navyše i triedna učiteľka maloletej v správe o maloletej uviedla, že maloletá je v škole tichšia, hlási sa menej, ako ostatné deti, ale zrejme je to novým prostredím. Práve škola s väčším počtom žiakom by vzhľadom na toto zistenie mohla pôsobiť na maloletú nepriaznivo, keďže v novom prostredí sa maloletá prejavuje placho a potrebuje povzbudiť. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmena základnej školy maloletej by nebola vhodná. Otec by pri svojich úvahách o zmene základnej školy pre maloletú mal mať na zreteli najmä a v prvom rade dobro maloletého dieťaťa. V tejto otázke nie je dobré unáhliť sa, ale je naopak nevyhnutné dôsledne zvážiť svoje rozhodnutie, pretože tým môže byť ovplyvnený (či už negatívne alebo pozitívne) celý život maloletej. Meniť školu maloletej napriek tomu, že v škole, ktorú navštevuje, je spokojná len pre ním uvádzané dôvody nie je správne. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 35 Zákona o rodine. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Poukázal predovšetkým na to, že súd prvej inštancie v poučení proti napadnutému rozsudku uviedol, že otec odvolanie podať nemôže, pretože sa tohto odvolania vzdal, s ktorým záverom nesúhlasil. Poukázal na to, že i zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.04.2006 celkom jednoznačne vyplýva, že žiaden z účastníkov sa odvolania nevzdal a považuje to za hrubú procesnú chybu zo strany zákonnej sudkyne, v ktorom prípade by sa mal uplatniť aj postup podľa § 204 OSP. Preto mu súd týmto odňal možnosť konať pred odvolacím súdom a preto trval na podanom odvolaní. 6. V odvolaní argumentoval predovšetkým najlepším záujmom dieťaťa, ktorý musí mať súd na zreteli, ak rozhoduje o právach dieťaťa, čo sa podľa jeho názoru vydaním predmetného rozsudku nestalo. Poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., ktorý zabezpečuje maloletému dieťaťu právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Citované ustanovenie zabezpečuje právo dieťaťa byť vypočuté a názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu poukazuje na článok 12 dohovoru, ktorý stanovuje právo dieťaťa slobodne vyjadrovať názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, ak sa tomuto pozornosť nevenuje, upiera sa dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. Poukázal na právomoc výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým má oprávnenie prejednávať otázky porušenia práv detí zo strany slovenských orgánov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, z Opčného protokolu k dohovoru o predaji deti, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Opčného protokolu k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Ustanovenie článku 2 protokolu žiada zohľadniť tri základné princípy - 1. princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, 2. princíp rešpektovania práv dieťaťa, 3. princíp vypočutia názoru dieťaťa - participačný princíp. Podľa všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa k právu dieťaťa byť vypočuté vo veciach zisťovania názoru dieťaťa nemožno začínať predpokladom, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj názor napríklad pre vek alebo rozumovú vyspelosť, je na dieťati, aby dokázalo svoju schopnosť vyjadriť svoj názor. Je právom dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoj názor, slobodne vyjadriť názor na všetky záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú a následného práva na riadne zváženie tohto názoru podľa veku dieťaťa a jeho úrovne vyspelosti. Naša práva úprava počíta so zohľadnením názoru maloletého dieťaťa v zmysle § 100 ods. 3 OSP, ktorý sa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa. Pritom pre dieťa je možnosť vyjadriť svoj názor možnosťou, nie povinnosťou. Konštatácia kolízneho opatrovníka, ktorú si osvojil i súd, že dieťa určite nebude vedieť povedať svoj názor, nakoľko do školy v O. nikdy nechodilo a vzhľadom na svoj vek je extrémnym príkladom postupu v rozpore s novelou Zákona o rodine (resp. s jej zmyslom a porušením A. základného práva, ktoré síce sama ešte nevie uplatniť, avšak to neznamená, že ho nemožno rešpektovať). Ak by platilo čo súd uviedol, znamenalo by to, že dieťa by sa nemohlo vypočuť napríklad ani v prípade striedavej starostlivosti, lebo tiež túto situáciu ešte nezažilo a nevie, čo jej bude z toho vyplývať. Názor maloletej nebol vypočutý počas celého konania ani raz. Súd nedostatočne odôvodnil, prečo nebol výsluch dieťaťa uskutočnený, pričom odkázal rodičov a A. na stretnutie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, tí však pokyn súdu nerešpektovali a súd z vlastného pokynu toto ponechal bez kontroly, resp. na ňom netrval. Súd pritom neodôvodnil, prečo takto postupoval. Naopak poukazoval na stres, ktorý by tým dieťaťu spôsobil. Súd tiež poukázal na to, že dieťa nebude vedieť povedať svoj názor, nakoľko do školy v O. nechodilo, čo je v rozpore so zmyslom Zákona o rodine i Občianskeho súdneho poriadku a porušením základného práva dieťaťa, ktoré bolo potrebné v konaní rešpektovať. Ak by platilo čo uviedol súd, znamenalo by to, že dieťa by sa nemohlo vypočúvať ani napríklad pri striedavej starostlivosti, keďže túto ešte nezažilo. Súd názor A. nevypočul ani raz. Preto súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 7. Poukázal i na nesprávne skutkové zistenia, keďže súd poukazuje na to, že zistil skutkový stav veci aj z listinných dôkazov, avšak práve na základe nich bola dôveryhodnosť výpovede matky viackrát vyvrátená. Matka sa snažila spochybniť otca v úlohe zodpovedného rodiča a to bez akýchkoľvek dôkazov, iba na základe subjektívnych hodnotení svojich vlastných pocitov. Súd však dôkaznú núdzu matky nebral na zreteľ. Súd nezohľadnil, že zápis do školy v B. sa neudial v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ani v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z., ktorým dôvodila práve matka. Súd konštatoval, že dieťa si v škole dobre zvyklo, obaja rodičia sa s ňou pripravujú na vyučovanie, maloletá dosahuje dobré výsledky, pričom ak by bol preukázaný opak, bol by to dôvod na zmenu školy? Zo zistení súdu malo byť teda zrejmé, že A. je spoločenská, na deti sa teší, vyhľadáva ich, nemá problém sa adaptovať (a teda aj v druhom školskom zariadení - napríklad v O.), vie si rýchlo zvyknúť na daný systém a preto nie je problém, aby chodila do školského zariadenia v O., t.j. do mesta, cez ktoré vedú cesty otca, matky a ich partnerov za prácou. Argumentoval tiež, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nevykonal dostatočné dokazovanie a vec nesprávne právne rozhodol, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 OSP a § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP a § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani pre jeho potvrdenie, ani pre zmenu tohto rozhodnutia, a preto ho v zmysle § 389 ods. 1 písmeno b CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne. 10. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10P/63/2015 je nezhoda rodičov o podstatných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa vyjadrená v ustanovení § 35 Zákona o rodine, t.j. určenie, ktorú základnú školu bude maloleté dieťa navštevovať. 11. Súd prvej inštancie návrh otca na určenie, že maloletá bude navštevovať Základnú školu M. R. V. XX, O., zamietol. Otec sa v odvolacom konaní domáha zrušenia tohto rozsudku pre odňatie možnosti konať pred súdom pre nezistenie názoru maloletej a neprihliadnutie na tento názor a pre nedostatočne zistený skutkový stav. 12. Otec maloletej napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako procesnoprávnu, tak aj hmotnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo, ale tiež zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu. Odvolací súd mal obsahom spisu, ako aj vyjadrením všetkých účastníkov preukázané oprávnenie otca na podanie odvolania, pretože vzdanie sa odvolania otcom nie je obsahom spisu preukázané a spornú časť poučenia súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako chybu v písaní, ktorú vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nie je účelné ani odstraňovať. 13. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 15. Podľa § 100 ods. 3 OSP v znení v čase rozhodovania súdu prvej inštancie(v znení do 30.6.2016), ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 38 ods. 1 CMP od 1.7.2016 ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 17. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 22. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka. 23. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť (porovnaj kritériá podľa § 9 OZ) schopné samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. V súlade s deklarovaným základným cieľom nového zákona o rodine - zvýšiť šance slabších - sa posilňuje právne postavenie dieťaťa. 24. Keďže dieťaťu je nevyhnutné pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. 25. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, v procesnej rovine upravil už zákon č. 353/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, a to v ustanovení § 100 ods. 3 OSP. Aj ustanovenie § 38 CMP súdu ukladá povinnosť prihliadnuť na názor maloletého v rámci zisťovania skutočného stavu veci za splnenia zákonných podmienok. Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Zákonodarca sa snažil novou právnou úpravou eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane. 26. Uvedená zákonná úprava stanovila súdu obligatórnu povinnosť zabezpečiť vyjadrenie názoru dieťaťa, ktoré je účastníkom konania a je schopné svoj názor samostatne formulovať. Zákon maloletému dieťaťu poskytuje, aby bolo vypočuté v každom súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Názor dieťaťa je možné zabezpečiť výsluchom na pojednávaní, no aj mimo pojednávania, pričom zákonodarca sa novou právnou úpravou snaží eliminovať zistenie názoru dieťaťa sprostredkovane. 27. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak opomenul zistiť v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 OSP v znení v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, názor maloletého dieťaťa, i keď mu takúto povinnosť stanovil zákon. Toto pochybenie nebolo možné v odvolacom konaní prehliadnuť, pretože účastníkom tohto konania je maloleté dieťa vo veku, kedy je schopné primerane formulovať svoj názor (maloletá A., narodená XX.XX.XXXX - dieťa vo veku 7 rokov) a súd má povinnosť naň prihliadnuť (§ 38 ods. 1 CMP). 28. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 29. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie opomenul v zmysle Zákona o rodine a OSP zabezpečiť maloletej, aby mohla vyjadriť v konaní svoj názor. Aj Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť v priebehu konania a ktorý je dôvodné aplikovať na tento prípad, kladie zvýšený dôraz na to, aby toto právo dieťaťa bolo rešpektované, pričom má za cieľ zabezpečiť dieťaťu, aby mohlo svoj názor vyjadriť a tým posilňuje jeho postavenie v živote vo vzťahu k rodičom, okoliu a spoločnosti. 30. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie za účelom splnenia tejto zákonnej dikcie, aby bolo toto právo dieťaťa rešpektované, pretože je povinný na názor dieťaťa prihliadnuť, po čom opäť vo veci rozhodne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania(§ 76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu(§ 77 CMP).