KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava22. 5. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/23/2016 z 22. 5. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 22. mája 2016, sp. zn. 23CoP/23/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2115212573.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212573
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115212573.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: W. W., nar. X.X.XXXX a T. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka - T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S.,
otec - T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, X., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, o
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č. k. 22P/42/2015 - 39 zo dňa 17. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd s účinnosťou od 25.5.2015 zvýšil výživné otca
na maloletú W. zo sumy 25,38 eura mesačne na sumu výživného vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a príslušného
Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave sumy životného minima, a na
maloletého T. zo sumy 25,38 eura mesačne rovnako na sumu výživného vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
mesiaca vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti
zamietol. Súd rozhodol i o zročnom výživnom pre maloleté deti a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po
citácii § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 163 ods. 2 Zákona o rodine a § 160
ods. 1 O.s.p., odôvodnil vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky na
zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010, právoplatným dňa 11.8.2010 došlo na strane maloletých
detí k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Obe
maloleté deti od poslednej úpravy výživného v roku 2010 vyrástli, sú staršie o 5 rokov, fyzicky i duševne
vyspelejšie, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku (11 rokov a 9 rokov) podstatne zvýšili aj náklady
spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby
a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výživného, kedy obe maloleté deti ešte nechodili do školy, v súčasnosti je maloletá W.iačkou 5. ročníka
základnej školy a maloletý T. je žiakom 4.ročníka základnej školy. Matka uviedla, že jej mesačné výdavky
sú približne po 100 eur na každé dieťa. Uviedla, že na školskú jedáleň a družinu pre obe deti platí
mesačne od 70 do 80 eur. Ďalej má náklady na školské potreby, príspevok ZRPŠ, krúžky, tábory pre
deti, na ich oblečenie a stravu. Zdravotný stav detí je dobrý, mávajú iba bežné choroby. Maloletá W.
nosí okuliare a potrebovala nové. Matka maloletých detí je zamestnaná, pracovala pre Q. U. X., kde
mala v roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem 349,44 eur (v čase ostatnej úpravy výživného nebola
zamestnaná). V súčasnosti pracuje v spoločnosti U. J. U., s.r.o., kde jej priemerný čistý mesačný príjem
za obdobie od 1/2015 - 10/2015 bol 566,63 eura. Okrem toho matka poberá prídavky na dve deti spolu
v sume 47,04 eur a od septembra 2014 poberá náhradné výživné vo výške 25,38 eura mesačne na
každé dieťa. Matka žije spolu s deťmi aj so svojím priateľom, ktorý pracuje na polovičný úväzok a jeho



príjem je cca 120 eur mesačne. Platia nájomné 330 eur mesačne, matka má tiež exekúciu, pre spoločný
dlh s otcom detí. Na strane otca súd zistil, že je vo výkone trestu odňatia slobody, koniec trestu uplynie
26.9.2017. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, za obdobie od 2/2015 do 9/2015 mal priemernú
čistú mesačnú mzdu 46,85 eura. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd uzavrel, že na strane
maloletých detí sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na dlhšie časové
obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, odkedy maloleté deti začali chodiť do školy.
Obe deti chodia tiež na krúžky, tábory, majú výdavky na školské pomôcky, stravu v školskej jedálni
a výdavky na školskú družinu. Obe deti rastú, vyvíjajú sa, s čím sú spojené výdavky na oblečenie
a stravu. U matky súd zistil, že na jej strane došlo tiež k zmene pomerov, keď na rozdiel od času
poslednej úpravy výživného, matka už nie je nezamestnaná a nepoberá dávky a príspevky v hmotnej
núdzi, ale pracuje a jej priemerný mesačný čistý príjem v roku 2014 bol 349,44 eur a v roku 2015 bol
566,63 eur. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá, žije s priateľom, ktorého priemerný mesačný čistý
príjem je 120 eur. Má však výdavky na nájomné vo výške 330 eur mesačne. U matky súd prihliadal
na skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec detí je rovnako ako v čase
poslednej úpravy výživného vo výkone trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený, jeho priemerná
mesačná čistá mzda za 2/2015 - 9/2015 bola 46,85 eura. Preto hoci na strane maloletých detí nastala
taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného, na strane otca maloletých detí
súd nezistil také majetkové a príjmové pomery, ktoré by umožňovali výživné zvýšiť na sumu požadovanú
matkou. Otec má vo výkone trestu obmedzené možnosti, jeho priemerný príjem je 46,85 eura. Doterajšie
výživné bolo 25,38 eura na dieťa. Na strane otca nie sú dané pomery umožňujúce zvýšenie výživného,
avšak v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine, je otec bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť ku každému maloletému dieťaťu
v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa zákona o životnom minime, ktoré je v súčasnosti vo výške 27,13 eura, čo je suma vyššia ako jeho
doterajšia vyživovacia povinnosť stanovená posledným rozhodnutím súdu vo výške 25,38 eura na každé
dieťa. Preto bolo nevyhnutné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú W. a pre maloletého T. na
túto minimálnu výšku stanovenú zákonom. Aktuálna výška minimálneho výživného je v sume 27,13 eura,
avšak v budúcnosti môže dôjsť k zmene výšky tejto sumy na základe príslušného Opatrenia Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima, čím potom automaticky dôjde aj k
zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca. Súd mesačnú vyživovaciu povinnosť otca zvýšil odo dňa podania
návrhu matky na súd, t. j. od 25.5.2015.

Vo zvyšnej časti (do výšky požadovaného výživného 150 eur na každé dieťa) súd návrh matky na
zvýšenie výživného zamietol, pretože nezistil také majetkové alebo príjmové pomery otca, ktoré by
umožňovali platenie takéhoto výživného. Rovnako súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného
spätne od 1.9.2014, pretože nezistil a matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne pred podaním
návrhu na súd. Matka za obdobie od 25.5.2015 poberala od úradu práce náhradné výživné vo výške
25,38 eura na každé dieťa. Toto náhradné výživné je pohľadávkou úradu práce. Zvýšením výživného
vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 na maloletú W.
v sume 12,65 eura a to za 7 dní mesiaca máj 2015 nedoplatok 0,40 eura (t. j. 27,13 eura - 25,37 eura =
1,75 eura; 1,75 eur : 31 dní x 7 dní =0,40 eura) a nedoplatok za mesiace jún až december r. 2015 t. j. 7 x
1,75 eur = 12,25 eura, teda spolu nedoplatok 12,65 eura (12,25 eur +0,40 eur). V rovnakej výške vznikol
otcovi nedoplatok za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 na výživnom pre maloletého T., t. j. vo výške
12,65 eura. Vzhľadom na výšku nedoplatku uložil súd otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom
na maloletú W. v sume 12,65 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a nedoplatok
na zročnom výživnom pre maloletého T. v sume 12,65 eura rovnako zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám matky. V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 O. s. p. súd zároveň rozhodol o zmene
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86, zo dňa 15.7.2010 v časti výšky výživného otca
na maloletú W. a maloletého T.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré
mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletých detí. V odvolaní
namietala, že výživné v sume, na ktorú súd upravil vyživovaciu povinnosť otca je nepostačujúce, nakoľko
sa jej zvýšili náklady na deti, s čím sú spojené náklady ako príspevok na školu, stravné, oblečenie,
krúžky. Otec detí jej na deti vôbec neprispieval, aj keď nebol vo výkone trestu. Teraz poberá aspoň od



štátu náhradné výživné, ktoré je však veľmi nízke. Žiada odvolací súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú W. na sumu 80 eur mesačne a na maloletého T. na sumu 70 eur mesačne.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí a uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Želiezovce. Ako odsúdený požiadal o zasielanie finančných prostriedkov pre obe deti v
rámci možností. Je zaradený do práce a výšku výživného počas výkonu trestu nemá možnosť ovplyvniť.
Po skončení výkonu trestu, t. j. 26.09.2017 je ochotný prispievať na výživné pre deti podľa návrhu matky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých je dôvodné.

Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22P/42/2015 bol návrh matky na zvýšenie
výživného na maloleté deti W. a T., ktorým navrhovala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu pod č.
k. 10P/4/2010 - 86 zo dňa 15.7.2010 a otca maloletých detí zaviazal na platenie výživného na maloletú
W. a T. na každé z detí po 150 eur mesačne. Súd čiastočne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na obe
deti zo sumy 25,38 eura na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR o úprave sumy životného minima s účinnosťou od 25.5.2015 a vo zvyšnej časti návrh zamietol
z dôvodu, že na strane otca nezistil také majetkové a zárobkové možnosti, ktoré by umožňovali zvýšiť
výživné podľa návrhu matky (v číselnom vyjadrení ide o sumu 27,13 eura na rok 2015).

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na
strane oprávnených detí, alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného
resp. zníženie výživného.

Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky maloletých dôvodné a je toho názoru, že súd prvého
stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov potrebných pre rozhodnutie o
návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že na strane
maloletých detí W. a T. došlo k podstatnej zmene pomerov ich nástupom na základnú školu. Ide o zmenu
podstatnú a trvalú, preto by mala mať za následok zvýšenie výživného, ak to umožňujú schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Je všeobecne známe, že s nástupom detí do školy je
potrebné vynaložiť zvýšené výdavky súvisiace s návštevou školy, či už na školské pomôcky (učebnice,
zošity, pomôcky, telesnú výchovu), na rôzne aktivity organizované školou (výlety, športové podujatia),
ale tiež i telesnou vyspelosťou sa zvýšili výdavky na maloleté deti.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom
Okresného súdu rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010,
právoplatným dňa 11.8.2010, ktorým boli maloleté deti W. a T. zverené do osobnej starostlivosti matky,
matka bola zároveň určená za zákonnú zástupkyňu maloletých detí, otcovi bolo uložené platiť výživné
pre maloleté deti od 26.2.2010 do 30.6.2010 vo výške 25,36 eura na každé z maloletých detí a s
účinnosťou od 1.7.2010 na každé z maloletých detí 25,38 eura, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Otcovi tiež bolo uložené zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom pre maloleté deti za
obdobie od 26.2.2010 do 30.6.2010. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že matka v čase
rozhodovania súdu (v roku 2010) bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, od
1.2.2010 poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sume 210,30 eura mesačne a prídavky na deti
v sume 43,98 eura mesačne. Matka žila u svojej matky Y.N., zamestnanej v tom čase v Z. O. a.s. s
príjmom 472,88 eura. Otec detí bol v tom čase od 22.2.2010 vo výkone trestu odňatia slobody, nebol
pracovne zaradený. Neprispieval na výživu detí žiadnym spôsobom od nástupu na výkon trestu odňatia
slobody. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala, otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej P.
W., nar. X.X.XXXX a k plnoletému H. W., nar. XX.X.XXXX. Pretože otec detí bol v tom čase bez príjmu,



súd mu určil povinnosť platiť výživné na každé dieťa v minimálnom rozsahu stanovenom zákonom, t. j.
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Zo správy o prešetrených pomeroch zo dňa 15.7.2015 vyplýva, že matka žije s deťmi a priateľom Ing. I.
X. v 2-izbovom prenajatom byte. Matka pracuje ako operátorka výroby v U. P., matkin priateľ pracuje na
polovičný úväzok v Z. T. O.. Maloletá W. od septembra 2015 navštevuje 5. ročník a maloletý T. 4. ročník
ZŠ na U. D. v O.. Maloleté deti majú k dispozícii samostatnú izbu.

Matka maloletých detí za obdobie od 1/2015 - 10/2015 mala priemerný čistý mesačný príjem 566,63
eura.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce zo dňa 28.10.2015 vyplýva, že otec
maloletých detí bol odsúdený trestným rozkazom OS Bratislava III z 22.09.2014, sp. zn. 2T/103/2014,
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a rozsudkom OS Trnava z
23.10.2014 sp. zn. 30T/52/2014, podľa § 207 ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa
26.1.2015. Pracovne bol zaradený na pracovisku s dohľadom ručného šitia obuvi, potom na pracovisku
balenia kozmetických výrobkov a aktuálne je pracovne zaradený na pracovisku poľnohospodárskeho
charakteru. Je rozvedený s vyživovacou povinnosťou na dve deti. Z prehľadu pracovnej odmeny otca -
odsúdeného počas pracovného zaradenia za obdobie od 2/2015 do 9/2015 vyplýva, že priemerná čistá
mesačná mzda otca za toto obdobie bola 46,85 eura.

Matka v odvolaní namietala, že výživné v súdom stanovenej výške je nepostačujúce, nakoľko sa jej
zvýšili náklady na deti v súvislosti s nástupom do školy.

Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol zodpovedne rozhodnúť o návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vo veci bola
vypočutá matka maloletých detí k svojich majetkovým a sociálnym pomerom, ako aj pomerom maloletých
detí. K tomu, aby mohol súd vo veci rozhodnúť spravodlivo, s prihliadnutím ku skutočnému záujmu
maloletých detí, je však potrebné doplniť dokazovanie a to najmä posúdením možností a schopností
otca maloletých detí. V odôvodnení časti rozsudku súd správne vyhodnotil, že na strane maloletých detí,
ktoré začali chodiť do školy, ale tiež i u matky maloletých detí, ktorá pracuje a jej priemerný mesačný
čistý príjem v roku 2015 bol 566,63 eura, došlo k podstatnej zmene pomerov. U otca maloletých
však konštatoval, že nezistil také majetkové a príjmové pomery, ktoré by umožňovali výživné zvýšiť na
sumu požadovanú matkou, pričom vo výkone trestu má obmedzené možnosti, jeho priemerný príjem
je 46,85 eura. Uvedené konštatovanie, ktoré vychádza v podstate zo správy z Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Želiezovce (o príjmoch otca maloletého), však nemôže byť postačujúcim podkladom
pre rozhodnutie vo veci a preto možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti
nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce zo dňa 28.10.2015 vyplýva, že otec maloletých detí nastúpil výkon trestu sám dňa 26.1.2015
a koniec trestu má 26.9.2017. Z vykonaného dokazovania následne potom nevyplýva (súd prvého
stupňa v tomto smere nevykonal dokazovanie), či otec pred nástupom na výkon trestu dňa 26.1.2015
pracoval, ak áno aký mal príjem, s kým žil v spoločnej domácnosti ako i ďalšie skutočnosti potrebné pre
posúdenie jeho majetkových a sociálnych pomerov pred tým ako nastúpil výkon trestu.

Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce otec maloletých detí bol odsúdený
trestným rozkazom OS Bratislava III z 22.09.2014, sp. zn. 2T 103/2014, podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a rozsudkom OS Trnava z 23.10.2014 sp. zn. 30T 52/2014, podľa
§ 207 ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Pokiaľ bol otec maloletých odsúdený za úmyselný trestný čin, svoju súčasnú situáciu, kedy až
do septembra 2017 bude vo výkone trestu odňatia slobody, zavinil sám a nie je možné vychádzať iba z
príjmu, ktorý otec vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje. Skutočnosť, že otec maloletých sa dopustil
úmyselného zločinu, za ktorý si teraz odpykáva trest odňatia slobody je potom nutné, s použitím cit. § 75
ods. 1 zákona o rodine posudzovať ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
či zárobku. Následne bolo potom pri posudzovaní výživného potrebné prihliadať na schopnosti, možnosti



a majetkové pomery otca maloletých, ktoré by mohol dosiahnuť na slobode, ak by nebol vo výkone trestu
a zároveň posúdiť zmenu pomerov otca maloletých od posledného rozhodnutia o výživnom.

V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky pod č. IV ÚS
1181/07 zo dňa 6.2.2008, ktorý povedal, „Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol vzatý do
väzby a pre ktorý bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 85 a 96 zákona o rodine) nie je možné túto skutočnosť
pripočítať na obtiaž tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom.“

Možno preto dospieť k záveru, že súd prvého stupňa zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne
posúdil (aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil), nepostupoval v súlade s
citovanými ustanoveniami zákona o rodine a všeobecnými zásadami, ktoré je potrebné aplikovať pri
rozhodovaní o zvýšení výživného na maloleté deti v zákone o rodine upravených v ustanoveniach §
62, § 63, § 75 a nasledujúcich a nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal žiadne dokazovanie
smerujúce k posúdeniu možností a schopností otca podieľať sa na zvýšených výdavkoch súvisiacich
so starostlivosťou o maloleté deti.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, pričom bude
zisťovať najmä majetkové a sociálne pomery otca (hoci otec uviedol, že od 15.7.2010 sa jeho majetkové
pomery nezmenili). Je potrebné si zadovážiť rozhodnutia, na základe ktorých bol otec maloletých detí
odsúdený, trestný rozkaz OS Bratislava III z 22.9.2014, sp. zn. 2T/103/2014 a rozsudok OS Trnava z
23.10.2014 sp. zn. 30T/52/2014. Vykonať dokazovanie tiež v tom smere, pokiaľ bol vo výkone trestu
odňatia slobody v čase rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010,
do kedy bol vo výkone trestu. Súd bude zisťovať, kde a s kým žil po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, t. j. otca maloletých detí vypočuje (zrejme dožiadaným súdom) k jeho sociálnym a
majetkovým pomerom, či pracoval a kde, aký mal príjem, resp. z čoho žil a uhrádzal svoje náklady (podľa
oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, zo dňa 13.7.2015, T. W., nar. XX.X.XXXX
od roku 2005 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani
štátne sociálne dávky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave), aké vysoké mal výdavky,
koľko má vyživovacích povinností (podľa správy z ústavu evidujú v súčasnosti iba dve vyživovacie
povinnosti), akú má ukončenú školu, či má nejaké zdravotné obmedzenia (aké), kde všade doposiaľ
pracoval. Ak nepracoval, otec uvedie, z akého dôvodu nepracoval, prečo nebol evidovaný na úrade
práce ako nezamestnaný. K tvrdeniam otca súd vykoná relevantné dokazovanie. Otec má povinnosť
navrhnúť vykonať dôkazy svedčiace o jeho tvrdeniach, ale súd je v tomto prípade povinný vykonať aj
dôkazy, ktoré otec nenavrhne vykonať a sú potrebné pre rozhodnutie súdu, pretože ide o vec, ktorú
možno začať aj bez návrhu. V prípade, ak bol otec odsúdený za úmyselný trestný čin posúdiť i okolnosť,
či sa týmto otec maloletých detí nedopustil konania, ktorým by sa zbavil možnosti zarábať. Súd pri
rozhodovaní zohľadní nielen skutočné zárobkové pomery otca maloletých detí, ale aj jeho objektívne
možnosti a schopnosti zarobiť si a postarať sa so všetkou zodpovednosťou o svoje maloleté deti, ktoré
otec priviedol na svet dobrovoľne a pri vedomí všetkých možných dôsledkov.

Po doplnenom dokazovaní, kedy je tiež potrebné zohľadniť nielen zmenu pomerov na strane otca a
matky, ale i zmenu pomerov na strane detí, ktorým sa zvýšili výdavky v súvislosti so školou a vekom,
opätovne súd rozhodne o návrhu matky maloletých na zvýšenie výživného, svoje rozhodnutie aj náležite,
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní s prihliadnutím na všetky zásady uvádzané v zákona o rodine.

Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2115212573)

  1. 22. 5. 2016Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/23/2016 z 22. 5. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 24. 11. 2016Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 22P/42/2015 z 24. 11. 2016
  3. 10. 1. 2017Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 22P/42/2015 z 10. 1. 2017