Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213206 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115213206.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci starostlivosti o maloletú C. Z., narodenú X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: A. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom W. D. XXX/X, B. D., zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát so sídlom Hlavná 42, Trnava a otec: J. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom J. S. XX I XQT T., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpený: Mgr. J. T., narodená XX.X.XXXX, bytom J. J. XXXX/X, J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 10P/47/2015-133 zo dňa 31. marca 2016, v časti o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, v časti určenia vyživovacej povinnosti p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výrokom II. zaviazal otca s účinnosťou od 28.5.2015 platiť na výživu maloletej sumu 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 28.5.2015 do 31.3.2016 v sume 623,23 eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a výrokom III. rozhodol o tom, že dohoda rodičov o styku s maloletou znie: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny rok od 7.5. od 9.00 hod. do 15.5. do 20.00 hod., od 15.10. od 9.00 hod. do 23.10. do 20.00 hod., od 11.7. od 9.00 hod. do 25.7. do 19.00 hod., od 25.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.. Otec si maloletú prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť. Otec je oprávnený v období styku od 7.5. od 9.00 hod. do 15.5. do 20.00 hod. a od 15.10. od 9.00 hod. do 23.10. do 20.00 hod. s maloletou vycestovať do Severného Írska do mesta T.. 2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej súd určil, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že maloletá žije s matkou v spoločnej domácnosti od októbra 2014, výchovu maloletej zabezpečuje matka, poskytuje maloletej celodennú starostlivosť a opateru, zabezpečuje denné potreby domácnosti, vo výchove a vplyve matky na maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil otec i zástupkyňa kolízneho opatrovníka. Ďalej súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko zásadne platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy. 3. Ďalej bolo predmetom konania rozhodovanie o výške výživného otca pre maloletú. Súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej od 28.5.2015 sumu 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu dňa 28.5.2015 podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o priznaní výživného spätne tri roky pred podaním návrhu. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka je aktuálne zamestnaná u zamestnávateľa X. J., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od septembra 2015 do februára 2016 v sume 397,87 eur a otec je aktuálne zamestnaný u zamestnávateľa P. J. L. P. s priemerným čistým mesačným príjmom otca od 29.4.2015 do februára 2016 v sume 879,92 eur. Za rozhodujúci príjem otca pre určenie výživného však považoval súd príjem, ktorý dosahoval otec u zamestnávateľa D. L., u ktorého zamestnávateľa bol otec zamestnaný od 25.10.2010 do 10.3.2015 s priemerným čistým mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov predstavoval v sume 1.155,57 eur, keďže otec ukončil zamestnanie výpoveďou z jeho strany. Súd bol názoru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania u zamestnávateľa D. L. bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť budúceho príjmu minimálne v tejto výške, keďže u súčasného zamestnávateľa má príjem nižší. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletej, ktorá je v plnej miere odkázaná výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopná sa sama sa živiť. Takto určenú výšku výživného v sume 180 eur mesačne považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičom má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu je prvoradá, pričom rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. 4. Vzhľadom k tomu, že súd priznal maloletej výživné od 28.5.2015, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 28.5.2015 do 31.3.2016 v sume 623,23 eur. 5. Do výroku rozsudku bola podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine pojatá i dohoda rodičov o úprave styku s maloletou, keďže bola uzavretá ešte pred vyhlásením rozhodnutia súdu. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že s matkou maloletej C.ili v spoločnej domácnosti od 20. Augusta 2009 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, pričom dňa X. B. XXXX sa im narodila maloletá dcéra C.. V spoločnej domácnosti v Írsku žili do októbra 2014, kedy sa matka rozhodla odísť s maloletou dcérou na Slovensko. S odchodom matky súhlasil a matka súhlasila so sumou 120 eur mesačne, ktoré jej pravidelne zasielal. Okrem toho dcére pravidelne kupoval veci na ošatenie, hračky a všetko čo potrebovala. Medzi nimi nebola žiadna ústna dohoda o výživnom vo výške 190 eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že súd nesprávne dospel k názoru, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania u zamestnávateľa D. L. P., kde pracoval ako robotník v mäsokombináte viac ako 4 roky, a to v čase od 25.10.2010 do 10.3.2015. V práci bol naňho vytváraný psychický nátlak zo strany vedúcej, čo ťažko znášal. Preto z tohto zamestnania odišiel, o čom vedela aj matka maloletej, nakoľko v tejto firme tiež pracovala. Matka svoj návrh na súd podávala dňa 27. mája 2015, teda v čase, keď mesiac pracoval v novom zamestnaní a o podaní návrhu vôbec netušil. V súčasnosti pracuje naďalej ako stolár v P. J. L. P., pričom jeho čistý mesačný príjem je 900 eur. Výdavky má spojené s platbou nájomného vo výške 480 libier mesačne, mobilný telefón vo výške 18 libier mesačne, kúrenie 160 libier polročne a na stravu a ošatenie. S maloletou dcérou má veľmi dobrý vzťah a v čase jeho prítomnosti na Slovensku sa dcére venuje a trávia spolu čas. Okrem výživného vo výške 120 eur mesačne jej aj naďalej zakupuje ošatenie, hračky a pod.. Okrem maloletej C. bude mať od októbra 2016 ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Má za to, že zo strany matky neboli preukázané výdavky na maloletú dcéru v takej výške, ktorá by odôvodňovala sumu 180 eur mesačne. Maloletá navštevuje Materskú škôlku v B. D., pričom poplatky súvisiace s dochádzkou do škôlky sú vo výške 15 eur mesačne. Zdravotný stav dcéry je dobrý, teda nemá žiadne zvýšené výdavky na lieky, okuliare alebo iné zdravotné potreby. Nesúhlasí ani s čestným prehlásením pani P. Z. o tom, že jej dcéra vypláca nájomné vo výške 200 eur mesačne v hotovosti priamo k jej rukám a má za to, že toto bolo vypracované iba za účelom preukázania vyšších výdavkov zo strany matky maloletej. Vzhľadom k uvedenému má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie výrok II zamietol ako vecne nesprávny. Zároveň žiada, aby určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca vo výške 120 eur mesačne, ktoré je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred od rozhodnutia súdu. 7. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Uviedla, že je pravdou, že otec u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahoval čistý mesačný príjem cca 1.100 eur, keď sám otec uviedol, že dal výpoveď, no dôvody pre ktoré to urobil nepovažuje za dostatočné na to, aby odôvodňovali zníženie jeho príjmu o cca 200 eur mesačne, keďže u nového zamestnávateľa P. J. L. P. dosahuje príjem cca 900 eur mesačne. Túto skutkovú okolnosť súd správne vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitých dôvodov a preto správne v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, určil výživné s prihliadnutím na príjmy, ktoré otec dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa. Navyše je toho názoru, že výška výživného 180 eur mesačne by bola primeraná aj vtedy, ak by súd vychádzal z terajšieho príjmu otca. Dôvodom, pre ktorý podala návrh na začatie konania bola skutočnosť, že s otcom nežili v spoločnej domácnosti a na výživu dcéry jej prispieval nepravidelne. Ďalej uviedla, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti za celý trojizbový dom platili nájomné 480 libier mesačne. Takéto nájomné je v tomto meste bežné aj dnes, pričom za celý trojizbový dom sa pohybujú ceny približne v takej sume ako platili, t. j. 480 libier mesačne. Jedná sa o štandardné bývanie, pričom suma 600 libier mesačne, ktorú uvádza otec je nadhodnotená a vysoká. Taktiež nie je zrejmé, akým kľúčom dospel otec k záveru, že ak dom, za ktorý sa platí nájomné v sume 600 libier obývajú tri plnoleté osoby, tak na jednu osobu, teda na neho vychádza časť nájomného v sume 480 libier mesačne. Skutočnosť, že platí nájomné vo výške vyššej ako by mal nie je dôvodom na ukracovanie dcéry na výživnom. K námietke otca, že nepreukázala dostatočne výdavky uviedla, že aj v tejto časti bol skutkový stav zistený správne a úplne. Svojim rodičom, v ktorých byte býva spolu s dcérou prispieva sumou cca 200 eur mesačne. Touto sumou sa podieľa na výdavkoch na bývanie, energie a pod., aj na výdavkoch na stravu. Uvedenú skutočnosť preukázala aj predložením čestného vyhlásenia jej matky. V materskej škole riadne a včas platí školné 15 eur mesačne, stravu 20 eur mesačne. Dcére platí životnú poistku v sume 45 eur mesačne a sama má tiež životnú poistku, za ktorú platí poistné 35 eur mesačne. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že dcére kupuje ošatenie k tomu viedla, že sa jedná o výpožičku, pretože po vynosení oblečenia mu toto vráti späť, nakoľko na vrátení vecí výslovne trvá. Odvolanie otca považuje za nedôvodné a výživné určené otcovi v sume 180 eur mesačne považuje za primerané. 8. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 1.7.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že nemožno prihliadnuť k námietkam otca v jeho odvolaní. 11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné správne presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 12. V danom prípade bola predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletej C.. 13. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na maloleté dieťa po 180 eur. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom a poňal do rozsudku aj dohodu rodičov o styku otca s maloletou tak, ako bolo uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. 14. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podal odvolanie otec maloletej a to z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Medzi nimi nebola žiadna dohoda o výživnom vo výške 190 eur, súd nesprávne dospel k záveru, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, s maloletou má dobrý vzťah a hradí jej všetky výdavky spojené s cestou za ním a nakupuje jej aj ošatenie, hračky a pod. Ďalej má za to, že výdavky na maloletú nie sú preukázané v takej výške, ktorá by odôvodňovala výživné vo výške 180 eur a nesúhlasí ani s čestným prehlásením p. P. Z.. Preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd určil výživné na maloletú C.. 15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine) 16. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine) 17. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá C. od novembra 2014 navštevuje Materskú školu. Matka bola od 21. októbra 2014 do augusta 2015 vedená v evidencii ako uchádzačka o zamestnanie a pracovala iba na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom cca do 20 eur a od septembra mala 2015 mala čistý príjem 397,87 eur. Otec mal od 25.10.2010 do 10.3.2015 príjem cca 1155,57 eur a od 29. apríla 2015 pracuje v spoločnosti P. J. L. P.., kde mal čistý príjem cca 879,92 eur. Za rozhodujúci pre určenie výživného považoval súd príjem otca u zamestnávateľa D. L., kde mal príjem cca 1155,57 eur, keďže otec ukončil zamestnanie výpoveďou z jeho strany a súd bol toho názoru, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Dospel k záveru, že určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a odôvodneným potrebám maloletej. 18. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, pri určení výživného súd nevychádzal z dohody rodičov (o ktorej tvrdil otec maloletej), takéto zdôvodnenie v rozhodnutí absentuje a pokiaľ by mal súd takúto dohodu i preukázanú, pri určení výživného sa zohľadňuje to, či takáto dohoda, resp. určenie výšky výživného by bolo v záujme maloletého dieťaťa. Treba prisvedčiť tomu, že súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z vyššieho príjmu otca. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Uvedené možno vyvodiť aj zo správania sa otca maloletej. Tento uviedol, že dal výpoveď u predchádzajúceho zamestnávateľa, to je D. L. z dôvodov psychického nátlaku. I za predpokladu, že by uvedené tvrdenie otca bolo pravdivým, súd nemá preukázané, či išlo o taký nátlak, ktorý musel viesť z jeho strany k rozviazaniu pracovného pomeru. Za tohto stavu ide iba o tvrdenie otca, ktoré súd nemá preukázané, preto súd správne vyhodnotil takéto správania sa otca ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. 19. V súvislosti s námietkou otca ohľadne potrieb maloletej je potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloleté dieťa má bežné potreby, primerané deťom, ktoré navštevujú materskú škôlku, pričom súd zohľadnil aj bežné zdravotné problémy, ktoré sa môžu u detí vyskytnúť. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Pri určení výživného vo výške 180 eur súd správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom zároveň prihliadal i na osobnú starostlivosť matky o maloletú. 20. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec platí nájom vo výške 480 eur mesačne. Treba prisvedčiť argumentácii matky, že pokiaľ suma 480 eur stačí na nájom za celý 3 izbový dom, potom výška nájmu, ktorú platí otec maloletej za podmienok ako uviedol je neprimeraná. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj výdavky a treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Preto v tomto smere neobstojí ani argument otca v tom, aby súd neprihliadal na čestné prehlásenie p. Z.. Nakoľko matka maloletej i s dcérou žijú v ich spoločnej domácnosti, podieľajú sa na spotrebe vody, elektriny a pod., preto je dôvodné na toto prehlásenie i prihliadať. I za predpokladu výdavkov na nájom tak, ako uviedol otec maloletej, však tomuto i po ich odrátaní z jeho príjmu ostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich potrieb. Uviedol, že zdravotné problémy nemá a treba uviesť i to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe výška výživného má predstavovať sumu zodpovedajúcu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča (odhliadnuc od jeho výdavkov) s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určeného výživného podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP. 23. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.