Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115215384 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115215384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: V. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, proti odporcovi: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XC, S., zastúpený JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou, Budovateľská 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. decembra 2015, č.k. 10P/55/2015-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzavreté dňa 10.04.1999 v Rímskokatolíckom kostole v Hlohovci, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Hlohovec, zväzok XV, ročník 1999, strana 74, pod poradovým číslom 24, rozviedol, maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej sumu 300 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s tým, že styk s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 23 ods. 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu. V konaní mal súd preukázané, že v manželstve navrhovateľky a odporcu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo si neplní svoj účel. Navrhovateľka a odporca majú problémy v manželskom spolužití od roku 2012, intímne sa nestýkajú od januára 2015, oddelene žijú a hospodária od júna 2015, oddelene žijú od marca 2013, kedy navrhovateľka s maloletou opustila natrvalo spoločnú domácnosť. Navrhovateľka i odporca nemajú záujem o vzájomné spolužitie, stratili k sebe navzájom citovú väzbu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a harmonické obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky a odporcu nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a tento neusporiadaný stav nie je v záujme maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľky a odporcu, keďže manželstvo navrhovateľky a odporcu nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádza jedno maloleté dieťa, a to maloletá F.. Maloletá má trinásť rokov, navštevuje ôsmy ročník na základnej škole, je zdravá a nosí okuliare, ktoré je potrebné jej meniť asi raz za dva roky. Maloletá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý matka platí mesačne sumu 20 eur a súkromné doučovanie angličtiny, za ktoré matka platí mesačne sumu 40 eur. Starostlivosť o maloletú od júna 2015 zabezpečuje navrhovateľka. Navrhovateľka s maloletou po odchode zo spoločnej domácnosti s odporcom žili v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľky, od 30.11.2015 žije navrhovateľka len s maloletou v rodinnom dome rodičov navrhovateľky, kde majú vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa V. K. E. S. s priemerným čistým mesačným príjmom od decembra 2015 do novembra 2015 v sume 941,44 eur, tiež navrhovateľka poberá prídavky na maloletú v sume 23,52 eur mesačne. K pravidelným mesačným výdavkom navrhovateľky patria platby za plyn v sume 76 eur, za rozhlas a televíziu v sume 4,64 eur, za elektriku v sume 49,58 eur, splátky úveru vo M. a.s. v celkovej výške 4.000 eur v sume 111,63 eur a platby za telefón navrhovateľky a maloletej v sume 84 eur. Odporca žije sám v prenajatom dvojizbovom byte a je zamestnaný u zamestnávateľa B. C., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od novembra 2014 do októbra 2015 v sume 1.516,26 eur. K pravidelným mesačným výdavkom odporcu patrí platba nájomného za byt v sume 350 eur a za energie v sume 20 eur, platba za telefón v sume 36 eur. Odporca trpí trnením a pálením nôh, tri mesiace užíva liek Detralex, za ktorý liek zaplatil sumu 30 eur. Odporca sa s maloletou stretáva nepravidelne, za posledných päť - šesť mesiacov sa s maloletou stretol asi dvakrát, na výživu maloletej prispieval rôznymi sumami, od septembra 2015 sumou 150 eur mesačne. Navrhovateľka a odporca nemajú iné vyživovacie povinnosti. V prejednávanej veci žiadala navrhovateľka pre prípad rozvodu zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, odporcovi určiť povinnosť platiť na výživu maloletej výživné vo výške 330 eur, styk nežiadala upraviť. Odporca pre prípad rozvodu súhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhoval jemu určiť výživné vo výške 150 eur mesačne, styk s maloletou nežiadal upraviť. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodol súd tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od júna 2015 doposiaľ. Súd mal preukázané, že navrhovateľka poskytuje maloletej celodennú starostlivosť a opateru, zabezpečuje denné potreby domácnosti a vo výchove a vplyve navrhovateľky na maloletú neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k jej zdarnému vývoju. Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že terajšie výchovné prostredie plne uspokojuje potreby maloletej a na strane navrhovateľky nevznikli žiadne pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia pre maloletú. So zverením maloletej detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil odporca aj kolízny opatrovník. Keďže maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, bolo potrebné odporcovi určiť výživné k maloletej. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka má príjem 941,44 eur a odporca má príjem 1.516,26 eur Priemerný čistý mesačný príjem odporcu predstavuje sumu 1.516,26 eur, čo po odrátaní súdom určeného výživného pre maloletú predstavuje sumu 1.216,26 eur (1.516,26 eur - 300 eur) len pre odporcu. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky predstavuje sumu 941,44 eur, čo po prirátaní súdom určeného výživného predstavuje sumu 1.241,44 eur (1.516,26 eur + 300 eur) a po vydelení počtom dvoch (navrhovateľka a maloletá) osôb v domácnosti navrhovateľky predstavuje na jednu osobu sumu 620,72 eur. Odporca uvádzal, že je ochotný a schopný platiť výživné v sume 150 eur mesačne, avšak vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné tomuto tvrdeniu prisvedčiť, keďže jedným zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov vo veciach výživného je to, že u výživou povinného rodiča s príjmom zo zamestnania alebo s príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacej povinnosti počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu 20 - 25 % z čistého príjmu povinného rodiča berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 300 eur mesačne, keď takto určenú výšku výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu s tým, že navrhovateľka a odporca nemajú iné vyživovacie povinnosti. Ďalej súd rozhodol negatívnym výrokom o tom, že styk s maloletou sa neupravuje, nakoľko navrhovateľka a odporca výslovne uviedli, že styk s maloletou nežiadajú upraviť cestou súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol súd podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., nakoľko nebol zistený dôvod na postup podľa druhej vety uvedeného ustanovenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že prvostupňový súd vychádzal pri určení výživného na maloletú F. len z mechanického výpočtu jeho čistej mzdy, pričom podľa takéhoto odôvodnenia by súd mechanicky určoval výživné bez ohľadu na odôvodnené potreby dieťaťa a zjavne výživné v zmysle odôvodnenia rozsudku by bolo rovnaké pre dieťa akejkoľvek vekovej kategórie, resp. súd by sa hýbal zjavne len v rozmedzí 20 - 25 % z čistého príjmu. Takéto odôvodnenie je absurdné a neprijateľné, a nie je pravdou, že by zodpovedalo bežnej rozhodovacej činnosti súdov a považoval ho aj za nezákonné. V konaní bolo pritom preukázané, že maloletá F. navštevuje 8. ročník základnej školy v S., pričom sa jedná o obecnú školu bez osobitných výdavkov na školné a podobne. Maloletá má bežné výdavky na oblečenie, obuv, stravu a školské potreby. Je pravdou, že maloletá navštevuje tanečnú - venuje sa hip hop tancu, ktoré nevyžaduje špeciálne oblečenie - kostýmy a podobne, s ktorým by boli spojené osobitné výdavky. Jediným výdavkom sú raz ročne tenisky, ktoré vždy platil on ako darček pre dieťa a poplatok za tanečnú v sume 20 eur mesačne. Maloletá nosí okuliare a strojček, pričom iné zdravotné problém nemá. Nasadenie strojčeka bolo najväčšou investíciou, ktorá sa platila ešte v marci 2015, kedy žili s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a platil sa z jeho príjmu. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by ho platila výlučne ona, nakoľko strojček bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. V súčasnosti je výdavok na strojček v sume 20 eur mesačne a nie 30 až 40 eur, ako tvrdí navrhovateľka. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tak navrhovateľka v konaní predložila doklady na bývanie v sume 130,22 eur, ktoré predstavovali náklady na bývanie v dome, kde okrem nej a maloletej bývali aj jej rodičia. Aj bez prihliadnutia na rodičov by náklad na maloletú F. predstavoval sumu 65,11 eur na bývanie, čo je polovica zo sumy 130,22 eur. Ani pri všetkých navrhovateľkou udávaných maximálnych hodnotách výdavkov, ktoré on rozporuje, na výživu maloletej F. by jej mesačné náklady nedosahovali sumu 400 eur. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 20CoP/25/2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.07.2008, sp. zn. 9CoP/36/2008. Podľa jeho názoru nemohol súd dospieť k záveru, že odôvodnenými potrebami maloletej sú potreby v hodnote 600 eur, keďže obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť a pripustil, že oficiálny príjem navrhovateľky je nižší ako jeho, avšak majetkové pomery sú výrazne lepšie. Súd zhodnotil v odôvodnení svojho rozsudku, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.516,26 eur a priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky je 641,44 eur. Súd však už nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka v auguste 2015 predala byt, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve za kúpnu cenu 65.000 eur. Poukázal na to, že on doteraz nemá zabezpečené riadne bývanie, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci väčšej hodnoty, byt si musí prenajímať za cenu 350 eur mesačne plus 20 eur energie. Súd taktiež nezohľadnil skutočnosť, že za prácou dochádza a je mimo domova aj po dobu viac ako 7 dní, pričom stavu si musí zabezpečovať reštauračne, lebo nemá možnosť varenia v ubytovniach, kde je ubytovaný počas práce mimo domova. Za nepravdivé označil tvrdenie, že by sa s navrhovateľkou niekedy dohodol na výživnom na maloletú v sume vo výške 300 eur. Poukázal tiež na to, že s maloletou sa stretáva. Navrhovateľka navrhla rozsudok v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10P/55/2015 bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzavreté dňa 10.04.1999 v Rímskokatolíckom kostole v Hlohovci, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Hlohovec, zväzok XV, ročník 1999, strana 74, pod poradovým číslom 24, rozviedol, maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej sumu 300 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s tým, že styk s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného maloletej. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odporcu a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkom nemá na ich náhradu právo. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.