Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218225 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115218225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, V., zastúpená spoločnosťou: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, a otec: Ing. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, O., zastúpený advokátkou: JUDr. Eliška Mančíková, Pečnianska 3, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8P/63/2015-89 zo dňa 02.02.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a v závislých výrokoch IV. a VII. m e n í tak, že: I. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., mimo bežnej úpravy je oprávnený sa stýkať s maloletým počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod., od 31.12. od 9.00 do 01.01. do 19.00 hod., každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., od 28.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod., každý párny rok Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 10.07. od 9.00 hod. do 19.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 19.00 hod. II. Matka j e p o v i n n á maloletého v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať a otec j e p o v i n n ý maloletého v stanovenom čase v dňoch, kedy maloletý navštevuje predškolské zariadenie prevziať osobne v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, inak v mieste bydliska matky maloletého a v stanovenom čase odovzdať vždy v mieste bydliska matky maloletého. IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/84/2014-12 zo dňa 09.12.2014 v časti úpravy styku. VII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol vo výroku I., že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a mimo bežnej úpravy je oprávnený sa stýkať s maloletým počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod., od 31.12. od 9.00 do 01.01. do 19.00 hod., každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., od 28.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod., každý párny rok Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 10.07. od 9.00 hod. do 19.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 19.00 hod. Výrokom II. matke súd uložil povinnosť maloletého v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať osobne v mieste bydliska matky maloletého a otcovi uložil povinnosť maloletého v stanovenom čase v pracovných dňoch prevziať osobne v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v stanovenom čase odovzdať vždy v mieste bydliska matky maloletého. Výrokom III. súd rozhodol, že obaja rodičia sú povinní, v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s maloletým uskutočniť, o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Výrokom IV. súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 16P/84/2014-12 zo dňa 09.12.2014 v časti úpravy styku. Výrokom V. súd začal konanie o uložení výchovného opatrenia. Výrokom VI. súd uložil matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku v intervaloch podľa doporučenia psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov a zjednotenia výchovných postupov. Výrokom VII. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 26, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 7 a 8 Zákona o rodine a § 81 ods. 1, § 154 ods. 1, § 120 ods. 2 a 4 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, ohľadom ktorej uzavreli rodičia rodičovskú dohodu v decembri 2014 nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu vyššieho veku maloletého, ukončenia kojenia, navštevovaním predškolského zariadenia, keď už aj uplynula doba, počas ktorej sa mal otec stretávať s maloletým za prítomnosti matky k 10.01.2015. Od podania návrhu ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené matka upustila od požiadavky určenia 6 mesačnej lehoty, v rámci ktorej by sa styk realizoval bez prespania. Nespochybnila, že maloletý má k otcovi dobrý vzťah a má ho rád. Zároveň vyjadrila svoj súhlas s návrhom otca mimo bežnej úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, preto súd v tejto časti návrhu otca vyhovel a ohľadom uvedeného neviedol ďalšie dokazovanie, keď má za to, že otec má právo, aby mal vytvorený priestor pre styk cez Vianočné a Veľkonočné sviatky i prázdniny, keď pri sviatkoch s prihliadnutím na ich pretrvávajúci tradicionalistický ráz niektoré aktivity v prípade potomka mužského pohlavia vyžadujú i prítomnosť, resp. vzor otca. Zároveň v konaní neboli zistené okolnosti spochybňujúce schopnosť otca riadne sa postarať o maloletého počas stretávania, vrátane prespávania, a to ani zo strany matky. Maloletý je v domácnosti otca zvyknutý, keďže v nej spolu s matkou a otcom žili do doby ako ju matka spolu s maloletým opustila. V zmysle Uznesenia č.k. 8P/63/2015-51 zo dňa 12.11.2015, maloletý strávil s otcom časť Vianočných sviatkov v roku 2015 (vrátane prespatia). Spornou zostala časť bežnej úpravy styku. Otec zotrval na návrhu úpravy styku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. (resp. do pondelka do 8.00 hod.), každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. (resp. pondelok a piatok, pondelok a streda). Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhla styk každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. V priebehu pojednávania však na uvedenom netrvala a zotrvala len výhrade k styku v párny týždeň v stredu, keď ho navrhla bez prespania. Pričom uvedené odôvodňovala denným režimom maloletého, časom vstávania ako aj príchodom do predškolského zariadenie do 8.00 hod. a v neposlednom rade aj zhoršenou dopravnou situáciou na cestách v ranných hodinách medzi O. a V.. Otec naopak tvrdil, že dopravnú situáciu a ranné vstávanie je schopný s maloletým zabezpečiť. Z výpovedí oboch rodičov mal súd preukázané, že ich vzájomná komunikácia nefunguje a je problematická, pričom v záujme maloletého je, aby rodičia dokázali spolu riadne komunikovať. Súd zohľadnil výhradu matky, ktorá mala za to, že odovzdávaním maloletého po skončení styku v predškolskom zariadení sa otec vyhne vzájomnej komunikácii, ktorá je potrebná, aby matka vedela od otca ako prebehol styk otca s maloletým, ale zároveň, aby nebol narušený režim maloletého. Súd teda rozhodol tak, že v pracovných dňoch otec prevezme maloletého v predškolskom zariadení o 15.00 hod., inak platí, že si ho prevezme v mieste bydliska matky maloletého, avšak vždy bude maloletého odovzdávať v mieste bydliska matky maloletého. Režim bežnej úpravy styku počas nepárneho týždňa upravil čiastočne v zmysle návrhu otca zo dňa 16.07.2015, keď neakceptoval návrh otca na odovzdávanie maloletého až v pondelok o 8.00 hod. v predškolskom zariadení, keď takýto návrh nie je v záujme maloletého, pokiaľ ide o rannú dochádzku do predškolského zariadenia a nezohľadňuje ani riešenie problémov v komunikácii rodičov, resp. možnosti vyhnúť sa osobnému stretnutiu medzi rodičmi. Záujem maloletého súd zohľadnil aj pri bežnej úprave styku počas párneho týždňa, keď akceptoval námietku matky pokiaľ ide styk bez prespania a upravil styk čiastočne v zmysle návrhu otca ako aj návrhu matky a to v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., keď v párnom týždni nebude styk otca realizovať cez víkend, ktorý patrí matke, ale počas pracovných dní a to bez prespania, keď otec maloletého prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá v mieste bydliska matky. Uvedené zohľadňuje výhrady matky k rannej dochádzke do predškolského zariadenia a riešenie problémov v komunikácii rodičov, ale predovšetkým záujem maloletého tak, aby aj v párnom týždni mohol tráviť plnohodnotne čas s otcom. Súd ponechal začiatok styku v rovnakom čase o 15.00 hod. tak, aby bol zachovaný režim z nepárneho týždňa. Súd má za to, že rozšírenejší styk je na prospech maloletého dieťaťa a v súčasnosti nastal čas na takú zmenu, v rámci ktorej otcovi bude umožnený zvýšený podiel na starostlivosti o dieťa. Keďže dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má len počas výkonu práva na styk možnosť výchovne vplývať a pôsobiť na dieťa, pričom je nepochybné, že dieťa potrebuje otcovský aj materský vzor. Ak ale takýto vplyv na dieťa nemá pôsobiť len symbolicky, musí byť tomu vytvorený adekvátny časový priestor, keď v konaní nezistil súd objektívne okolnosti spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca. Navzdory tomu, že vzájomný vzťah rodičov dieťaťa neprešiel skúškou životnosti (čoho dôsledkom je, že dieťa vyrastá bez vedomia ucelenej rodiny či už založenej manželstvom alebo existujúcej mimo neho), rodičia sú povinní v takejto situácii prispôsobiť všetko svoje počínanie tomu, aby dieťa takouto pre neho nepriaznivou zmenou trpelo čo najmenej. Súd nevidel dôvod na akceptovanie námietok matky, že sú tu niektoré zmeny v správaní dieťaťa zatiaľ len matkou tvrdené a žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdené, nemožno z nich vyvodiť, že by tu bola príčinná súvislosť medzi výkonom práva otca na styk s maloletým a takýmito zmenami, a to aj so zreteľom k tomu vzťah otca a maloletého je potrebné za takejto situácie rozšíriť a oprávnenou je preto požiadavka na relatívne ucelené časti víkendov (každý nepárny víkend nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., ako aj počas párneho týždňa v stredu a v piatok, keď súd zobral do úvahy námietky matky voči prespávaniu. Takto určený styk vytvára priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie vzájomného vzťahu otca i maloletého, čo súd považuje za nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd začal konanie o uložení výchovného opatrenia rodičom, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba takého rozhodnutia, ktoré je v záujme maloletého, keď rodičia vyjadrili svoj súhlas a ochotu podrobiť výchovnému opatreniu, ak o ňom súd rozhodne. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo založených listinných dokladov, výpovedí rodičov má súd preukázané, že ich vzájomná komunikácia je problémová a nefunguje, čoho dôkazom je skutočnosť, že ohľadom zmeny úpravy styku sa nedohodli pred podaním návrhu a ani v priebehu konania, ale aj to, že spoločne nenavštívili psychológa za účelom zlepšenia komunikácie na referáte poradensko-psychologických služieb, hoci im takáto možnosť bola ponúknutá kolíznym opatrovníkom už dňa 05.06.2015 (úradný záznam na č.l. 10), kedy ich komunikácia o možnej dohode o rozšírení styku deštruktívna a ani možnosť riešenia veci cestou mediácie nebola úspešná pre neochotu matky (oznámenie mediátorky na č.l. 11 a na č.l. 14). Kolízny opatrovník považuje komunikáciu rodičov za problémovú a nekonštruktívnu. Zdravý psychosociálny vývin maloletého dieťaťa bude ohrozený, pokiaľ samotní rodičia maloletého nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý. Napriek tomu, že doteraz rodičia spoločne problémy vzájomnej komunikácie neriešili s pomocou psychológia, na pojednávaní dňa 12.01.2016 zhodne prejavili ochotu o takéto riešenie a ochotu podrobiť sa odbornému poradenstvu. Súd uvedené zobral do úvahy, ale predovšetkým z vykonaného dokazovania mal za to, že je potrebné na strane rodičov riešiť problémy v ich vzájomnej komunikácii, a preto im uložil povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu počas doby 1 roka. Predmetné výchovné opatrenie je predovšetkým v záujme psychického a fyzického zdravia maloletého, keď súd má za to, že dlhodobé neriešenie záťaže, ktorej je maloletý vystavený v súvislosti s problematickou komunikáciou rodičov a v neposlednom rade a v odlišných výchovných postupoch, by mohlo mať negatívny vplyv na jeho celkový zdravý duševný vývin. V danej veci je predpoklad toho, že predmetné výchovné opatrenie bude nielen úspešné s ohľadom na vyjadrenú ochotu rodičov, ale bude prínosom predovšetkým pre maloletého a to práve v súvislosti s priebehom styku otca s maloletým. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní účastníci konanie nemali návrhy na vykonanie dokazovania (hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a obaja sú v konaní zastúpení právnymi zástupcami). Vypočutie maloletého v konaní súd nevykonal s ohľadom na jeho vek, ale predovšetkým z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal zistené skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku, výslovne len proti časti výroku I. týkajúcej sa bežnej úpravy styku a proti výroku II., podala matka prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku I. v časti bežnej úpravy styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., a vo výroku II. ho zmenil tak, že matka je povinná maloletého v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste bydliska matky maloletého a otec je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska maloletého a v stanovenom čase odovzdať vždy v mieste bydliska matky maloletého. Podľa odvolateľky súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka namieta, že čo sa týka úpravy styku v bežnom týždni, táto príliš rozbíja čas dieťaťa aj rodičov, takáto úprava je príliš rozsiahla, nezohľadňuje časté problémy pri doterajšej realizácii styku, nezohľadňuje vek dieťaťa a ani to, že býva v inom meste ako otec, popiera právo dieťaťa tráviť s matkou celý víkend od piatku do nedele. Matka poukázala na iracionálne správanie otca, ktorý sa snaží provokovať matku, dieťa zámerne štve proti nej, majú problém so vzájomnou komunikáciou, matka preto nesúhlasí s takou rozsiahlou úpravou styku. Podľa odvolateľky sa vo veci malo vykonať znalecké dokazovanie. Matka nesúhlasí s tým, aby si otec maloletého vyzdvihoval v predškolskom zariadení, nakoľko sa môže stať, že sa z nejakých dôvodov maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, preto navrhla úpravu, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky. Matka má tiež právo na ucelené víkendy, nesúhlasí preto s úpravou styku počas párneho piatku. Vek dieťaťa 3,5 roka vyžaduje stabilné prostredie, namietaná úprava styku značne rozbíja čas dieťaťa aj rodičov. Otec býva v O., matka s dieťaťom v V., otec nemá veľa možností na trávenie času so synom počas bežného týždňa, súd neskúmal, ako otec chce tráviť čas so synom počas bežného týždňa. Matka vyjadrila obavu do budúcna, keď maloletý začne navštevovať základnú školu, nie je reálne pripravovať sa na vyučovanie po 19.00 hod., preto úprava styku nebude v jeho záujme. Doterajšiu úpravu styku považuje za dostatočnú, matkou navrhovaná úprava prispeje k stabilite výchovného prostredia maloletého. Čo sa týka výchovného opatrenia, chyba v komunikácii je na oboch stranách, matka napríklad otca opakovane vyzývala, aby upustil od aktivácie facebookového profilu maloletého, čo otec nerešpektoval, bez jej súhlasu zverejňuje podobizeň maloletého. Otec maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, resp. ak by bol zmenený, tak podľa jeho pôvodného návrhu na úpravu styku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., a doplnený tak, že v pracovných dňoch otec prevezme maloletého v predškolskom zariadení o 15.00 hod., inak platí, že si ho prevezme v mieste bydliska matky. Čo sa týka odvolania matky, neuviedla v ňom žiadne nové skutočnosti, stále opakuje ničím nepodložené a vo väčšine prípadov nepravdivé tvrdenia. Matka sa odvoláva aj voči tomu, na čom sa na pojednávaní dňa 12.01.2016 dohodli a s čím súhlasila. Matka vo svojom odvolacom návrhu už neuvádza nepárnu stredu, napriek tomu, že voči tomu nemala na pojednávaní žiadne výhrady, sama tiež navrhla párny piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Argument o rozbíjaní času je účelový, otec navrhoval styk od stredy 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., matka nesúhlasila s prespaním, otec nakoniec ustúpil. Čo sa týka trávenia času v V., keď je zlé počasie, otec so synom navštevuje Centrum pre rozvoj rodiny, športové podujatia, interiérové ihriská. Matka nesúhlasí, aby si otec dieťa preberal v škôlke, pritom na pojednávaní s tým súhlasila, pričom preberanie aj odovzdávanie dieťaťa v škôlke odporúča aj detský psychológ. Jasné pravidlo o odovzdávaní je na str. 7 rozsudku, podľa ktorého v pracovných dňoch otec prevezme maloletého v predškolskom zariadení o 15.00 hod., inak platí, že si ho prevezme v mieste bydliska matky maloletého, avšak vždy bude maloletého odovzdávať v mieste bydliska matky maloletého. Pokiaľ matka poukazuje na problémy pri realizácii styku a na iracionálne správanie otca, neuvádza nič konkrétne a nič podložené dôkazmi, je to práve matka, ktorá nie je ochotná dohodnúť sa na styku už od mája 2015, napriek ponúkanej mediácii. Otec doterajšiu úpravu nepovažuje za dostatočnú, je v záujme dieťaťa, aby sa rozšírila, schválené rozšírenie styku je primerané. Nie je dôvodné poukazovať na budúcu školskú dochádzku, ktorá bude reálna až o 3 - 4 roky. Nie je pravdivé tvrdenie o negatívnom ovplyvňovaní syna zo strany otca, otec matku rešpektuje. Matka nenavrhla žiadne doplnenie dokazovania, otec nepovažuje znalecké dokazovanie za potrebné. Hlavným dôvodom celého konania sú problémy vo vzájomnej komunikácii medzi rodičmi, preto otec súhlasí s nariadeným výchovným opatrením. Otec nevidí nič zlé na vytvorení facebookového profilu maloletému, chce, aby mal syn pamiatku na spoločné chvíle, získava tu informácie o akciách pre deti, matkine obavy sú zbytočné, pričom ona sama má na svojom profile fotky s maloletým. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť. Vzhľadom na to, že odvolateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa výlučne v časti výrokov I. a II., tieto sa stali predmetom odvolacieho prieskumu, vrátane závislých výrokov IV. a VII., zvyšné výroky III., V. a VI. sa nestali predmetom odvolacieho prieskumu. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Malo by byť snahou oboch rodičov hľadieť v prvom rad na záujem maloletého dieťaťa a pri realizácii styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodičov a prirodzený režim dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby, a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15). Odvolateľka namietala, že doposiaľ určený rozsah styku otca s maloletým je postačujúci. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s podrobnou a vo všetkých ohľadoch vyčerpávajúcou argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý dôvodne poukázal na to, že v danom prípade bolo dôvodné pristúpiť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorým bolo upravené právo styku otca s dieťaťom, a to vzhľadom na zmenu pomerov. Súd prvého stupňa správne favorizoval záujem maloletého, ktorý je prvoradým hľadiskom pri každej úprave týkajúcej sa maloletého dieťaťa (bez ohľadu na to, či sa jedná o prvotné rozhodnutie alebo následné, kde sa skúma zmena pomerov) a dokonca by mal mať prednosť pred striktným a príliš formalistickým ponímaním zmeny pomerov ako takej, obzvlášť pri zmene úpravy styku toho ktorého rodiča s maloletým dieťaťom. Maloletý je vekom starší, pričom od posledného rozhodnutia o úprave styku uplynula doba viac ako jedného roka, počas ktorej sa riadne a bez problémov realizoval doposiaľ upravený styk otca s maloletým, preto je v záujme maloletého, aby sa tento styk primerane rozšíril. Maloletý má vyše 3 a pol roka, pričom u detí v tomto veku sa výrazne formuje ich osobnosť a je priam nevyhnutné, aby v tomto veku bol udržiavaný pravidelný a rovnocenný osobný styk aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Odvolací súd je zhodne s prvostupňovým súdom tohto názoru, že je možné pristúpiť k rozšíreniu styku otca s maloletým, a to s poukazom na potrebu prehlbovania a rozširovania citových väzieb maloletého k otcovi. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku matky, ktorá namietala úpravu styku na každý piatok v párnom aj nepárnom týždni, v dôsledku čoho by nemala ani jeden ucelený víkend od piatku do nedele, preto odvolací súd považoval za dôvodné upraviť styk otca s maloletým tak, že styk sa bude realizovať každú stredu od 15.00 do 19.00 hod. a v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., čiže nebude sa realizovať aj párny piatok od 15.00 do 19.00 hod., matka tak bude môcť s maloletým plánovať víkendové aktivity v párnom týždni už od piatku. Odvolací súd však nevidel žiaden dôvod na to, aby sa vypustila úprava styku počas týždňa každú stredu od 15.00 do 19.00 hod., nakoľko takáto úprava je v prospech maloletého, nijako nenarúša jeho bežný denný režim počas pracovného týždňa a pokiaľ má otec záujem na styku aj počas týždňa, nie je žiaden rozumný dôvod mu takýto styk neumožniť, pričom nebola preukázaná pochybnosť o tom, ako a kde bude otec tento styk realizovať. Obava matky, že takto upravený styk bude problematický v súvislosti s prípadnou školskou dochádzkou maloletého, je v čase rozhodovania súdu, keď maloletý má 3,5 roka, značne predčasná a nedôvodná. Za rovnako nedôvodný považoval odvolací súd nesúhlas matky s tým, aby si otec maloletého preberal v predškolskom zariadení, podľa odvolacieho súdu je v záujme maloletého aj v záujme otca, aby si v dňoch, kedy maloletý navštevuje predškolské zariadenie, maloletého prevzal v tomto predškolskom zariadení, pričom na konci styku otec maloletého vždy odovzdá v mieste bydliska matky. Dôvodné bolo len upresnenie formulácie, že otec je maloletého povinný v stanovenom čase v dňoch, kedy maloletý navštevuje predškolské zariadenie prevziať osobne v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, inak v mieste bydliska matky maloletého. K námietke odvolateľky, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza: V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010). Ako už bolo konštatované vyššie, podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal podrobné, rozsiahle a vo všetkých ohľadoch vyčerpávajúce dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci. Z okolností prípadu nevyplynula potreba doplnenia dokazovania, keď matka neuvádzala také zásadné argumenty spochybňujúce dôvodnosť rozšírenia styku, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania znaleckým skúmaním. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách prvostupňového a aj odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.