Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/372/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219076 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115219076.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: B. X., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXB/X, K. A., Rakúsko, zastúpený: Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava, IČO: 50 187 309, proti povinnej: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, D., t.č. bytom Rakúsko, zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, o návrhu na výkon súdneho rozhodnutia vo veci neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa P. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22Em/2/2015-223 zo dňa 15. júna 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/56/2014-281 zo dňa 12.11.2014. Oprávnený žiadal, aby súd nariadil odňatie maloletej P. X., nar. XX.X.XXXX, matke B. X., nar. XX.XX.XXXX a jej odovzdanie otcovi B. X., nar. X.X.XXXX, ktorý je oprávnený ju prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej do Rakúska. Na trovy výkonu rozhodnutia žiadal, aby bola zaviazaná povinná. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 251 ods. 1, 272 ods. 1 písm. a), § 272 ods. 3, 5, § 273 ods. 1, 2, § 273a O.s.p. a vecne potom tým, že súd pri rozhodovaní má totiž v prvom rade na zreteli záujem dieťaťa a podľa názoru súdu by tento záujem mali sledovať aj obaja rodičia a dbať, aby dieťa nebolo vystavované neprimeranému stresu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v období od 14.10.2015 do 16.3.2015 sa povinná aj s maloletou zdržiavali na území Slovenskej republiky, bolo to však odôvodnené zhoršeným zdravotným stavom matky, ktorá absolvovala vyšetrenia a operácie pravého oka. Súd prvej inštancie zistil, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/56/2014-281 zo dňa 12.11.2014 je jednoznačné, že krajinou obvyklého pobytu maloletej P., je Rakúsko, pričom povinnej bolo uložené navrátiť maloletú do Rakúska a táto jej povinnosť trvá neustále. Je však pochopiteľné, že v prípade, ak rodič, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, má zdravotné problémy, pričom jeho ošetrujúci lekári sú na území Slovenskej republiky, že podstúpi liečenie na území Slovenskej republiky. Za účelom vyjasnenia rozporov medzi rodičmi maloletého dieťaťa a následne na dosiahnutie predovšetkým dobrovoľného splnenia povinnosti zo strany povinnej, súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, kde povinnú dôrazne vyzval na zabezpečenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Rakúska. Na základe šetrenia vykonaného po 22.3.2016 mal súd prvej inštancie za to, že povinná výzvu súdu dobrovoľne splnila a navrátila maloletú P. do krajiny jej obvyklého pobytu do Rakúska. Povinná trvala na tom, že s maloletou od 21.3.2016 žije v ubytovacom zariadení v okrese Bruck an der Leitha, súdu predložila potvrdenia o úhradách za ubytovanie na obdobie od 21.3.-21.6.2016, predložila tiež kópie pokladničných dokladov preukazujúcich jej náklady na život s maloletou v Rakúsku, pričom šetrením pomerov na adrese na území Slovenskej republiky, kde sa povinná s maloletou mali podľa oprávneného neoprávnene zdržiavať, bolo dňa 5.4.2016, dňa 14.4.2016, ako aj naposledy dňa 8.6.2016 zistené, že povinná s maloletou sa tu už nezdržiava a vrátila sa s maloletou do Rakúska. K námietkam uvádzaným oprávneným, že povinná sa mala s maloletou vrátiť nielen do krajiny Rakúsko ale aj do miesta predchádzajúceho obvyklého pobytu maloletej t. j. do K. A. súd prvej inštancie uviedol, že výrok vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/56/2014-281 zo dňa 12.11.2014 ukladá povinnej zabezpečiť návrat maloletej do „krajiny“ jej obvyklého pobytu do Rakúska, resp. „na územie Rakúska.“, pričom súd Slovenskej republiky nemá žiadnu právomoc a dosah na to, pokiaľ povinná s maloletou v Rakúsku býva v inej obci ako oprávnený, resp. že sa povinná nevrátila do miesta predchádzajúceho bydliska maloletej v Rakúsku pred jej neoprávneným zadržiavaním. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ak sa povinná bez súhlasu oprávneného presťahuje s maloletým dieťaťom do inej obce a oprávnený s tým nesúhlasí, je potrebné, aby to riešil prostriedkami, ktoré mu umožňuje rakúsky právny poriadok a rovnako pokiaľ oprávnený poukazuje na to, že nemá možnosť sa s maloletou stretávať, tento problém je možné rovnako riešiť len prostriedkami, ktoré mu dáva k dispozícii rakúsky právny poriadok, keďže súdy Slovenskej republiky právomoc rozhodovať vo veci starostlivosti o maloletú P. nemajú. K tomu, že sa povinná občas nachádza s maloletou na území Slovenskej republiky súd prvej inštancie uviedol, že povinnej nebol uložený rozhodnutím súdu zákaz vycestovať s maloletou z Rakúska, nakoľko aj povinná, aj maloletá naďalej požívajú slobodu pohybu a pobytu, pričom udržiavanie rodinných väzieb je pritom v záujme riadneho duševného vývoja maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že problematickosť tohoto prípadu spôsobuje skutočnosť, že rakúske súdy zatiaľ stále nerozhodli vo veci zverenia maloletej P. do starostlivosti jedného z rodičov, a to ani len dočasne, pričom maloletá je dosiaľ v prevažnej starostlivosti povinnej. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nateraz preukázané, že povinná výzvu súdu splnila, dobrovoľne sa podrobila uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/56/2014-281 zo dňa 12.11.2014 a navrátila maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu do Rakúska a vzhľadom na to neboli splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia, preto súd návrh na výkon rozhodnutia vo výroku I. zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil výkon súdneho rozhodnutia tak, že: „Súd nariaďuje odňatie maloletej P. X., nar. XX.X.XXXX, povinnej B. X., nar. XX.XX.XXXX, a jej odovzdanie oprávnenému otcovi B. X., nar. X.X.XXXX, ktorý je oprávnený ju prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej do Rakúska.“ V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie prvej inštancie je prekvapivé a bolo vydané bez dostatočného prešetrenia pomerov a toho, aby bolo preukázané, že povinná dobrovoľne zabezpečila návrat maloletej do Rakúska a že maloletá reálne žije na povinnou uvedenej adrese v Rakúsku. Opakovane poukazoval na to, že dôkazy predkladané matkou nepreukazujú pobyt maloletej v Rakúsku, keďže jednak predložené pokladničné doklady z roku 2016 sa opakujú a niektoré sú ešte z roku 2015, pričom potvrdenia o nákupoch (oblečenia, potravín) z dvoch dní a to 3.5.2016 a z 12.5.2016 nie sú dôkazom, že maloletá žije v Rakúsku a povinná dobrovoľne zabezpečila jej návrat. Argumentoval, že súd si mal aspoň vyžiadať od povinnej zdokladovanie, komu patria predmetné platobné karty, ktoré boli použité na úhradu, keďže sa jedná o viac rôznych platobných kariet. Navrhol, aby si súd vyžiadal od príslušných úradov v Rakúsku potvrdenie o zisťovaní pomerov na adrese matky v Rakúsku a aby si súd zabezpečil výsluch majiteľky ubytovacieho zariadenia, v ktorom by mala povinná bývať spoločne s maloletou za účelom získania informácii o pobyte maloletej a povinnej v tomto zariadení. Mal vedomosť z rakúskeho spisu, že ubytovacie zariadenie prenajaté povinnou sa nachádza na adrese Q. X, K., pričom neprítomnosť povinnej s maloletou na tejto adrese vedia dosvedčiť viaceré osoby. Dôvodil, že je zjavné, že matka sa vyhýbala a vyhýba tomu, aby maloletá žila v krajine svojho obvyklého pobytu v Rakúsku, sústavne a dlhodobo pracuje na tom, aby popretŕhala akékoľvek možné sociálne väzby v tejto krajine a tak fakticky zamedzila tomu, aby bolo Rakúsko možné považovať za krajinu obvyklého pobytu. Dával do pozornosti rozhodnutie rakúskeho súdu zo dňa 26.4.2016. Argumentoval, že súd nepreveril, či je povinná zamestnaná v Bratislave a aký je jej pracovný čas, a to napriek tomu, že oprávnený na to, že matka nepredložila dôkazy o pracovnom pomere, upozornil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.5.2016. Uviedol, že z predloženého potvrdenia o pracovnej neschopnosti povinnej vyplýva, že sa bude počas jej práceneschopnosti zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu v D.. Vyjadril sa, že okrem uvedeného aj v prípade, že by povinná pracovala v Bratislave, je povinná zabezpečiť starostlivosť o maloletú (osobnú starostlivosť prostredníctvom tretej osoby, prípadne škôlku) na území Rakúska. Dôvodil, že súd prvej inštancie nielen že na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale taktiež neúplne zistil skutkový stav, nakoľko z predložených dôkazov povinnou nemožno považovať za preukázané, že maloletá je v súčasnosti na území Rakúska. Tvrdil, že zo šetrení vykonaných na adrese trvalého pobytu maloletej v D. po 16.3.2016 možno vyvodiť len to, že povinná sa podľa tvrdení jej matky už nezdržuje na tejto adrese a vrátila sa do Rakúska, pričom uvedené však neznamená, že maloletá sa s povinnou napr. počas obdobia prešetrovania pomerov nepresťahovala na iné miesto na Slovensku, kým nebude ukončené šetrenie, resp. že v čase prešetrenia len nebola niekde na výlete, v obchode a pod.. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď nezabezpečil vykonanie šetrenia na adrese uvedenej matkou ako miesto pobytu maloletej v Rakúsku, a preto navrhol, aby došlo k prešetreniu týchto pomerov. Poukázal na § 63 a § 68 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave požiadal o spoluprácu príslušné rakúske orgány za účelom zabezpečenia dôkazov a preverenia, či sa maloletá zdržuje na adrese, ktorá mala matka uviesť ako adresu svojho pobytu v Rakúsku. 3. K podanému odvolaniu sa povinná vyjadrila tak, že navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že vníma ako špekulatívne predovšetkým spochybňovanie hodnovernosti zaslaných dôkazných prostriedkov povinnou, pričom nepopiera, že predkladané pokladničné bloky platila z dvoch rôznych bankových účtov, nakoľko ju chodí navštevovať jej sestra, ktorá občas povinnej a maloletej dcére niečo kúpi. Argumentovala, že i keď oprávnenému sa v odvolaní nepozdáva výkon zárobkovej činnosti povinnej na Slovensku, povinná potrebuje finančné prostriedky, aby zabezpečila aspoň základné potreby pre seba, ale aj pre maloletú dcéru, pričom nemecký jazyk ovláda len úrovni základných slovíčok a fráz, je pre ňu prirodzené nájsť si uplatnenie práve na Slovensku ako živnostníčka v spolupráci s firmou Christian Project Support, s.r.o.. Dôvodila, že nemá súdnym rozhodnutím zakázané zdržiavať sa na Slovensku, a preto je výlučne jej rozhodnutím, kam za prácou cestuje a koľko krát do týždňa. Tvrdila, že maloletá dcéra je jej zverená predbežným opatrením Okresného súdu Trnava do osobnej starostlivosti, a preto sama dokáže usúdiť, čo je pre maloletú dcéru najpriaznivejšie riešenie. Argumentovala, že zabezpečenie opatrovateľky, prípadne materskej školy v Rakúsku v rámci súčasnej finančnej situácie povinnej nie sú prakticky uskutočniteľné zo strany povinnej bez dodatočného finančného príspevku od oprávneného. Poukázala na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotvený v Civilnom sporovom poriadku. Bola presvedčená o tom, že šetrenie sociálnej pracovníčky z Rakúska dohodol oprávnený, aby získal dôkazný prostriedok o tom, že sa maloletá dcéra nenachádza v Rakúsku. Uviedla, že má opäť očné zdravotné ťažkosti, ktoré sa komplikujú predovšetkým z dôvodu stresových situácií, ktoré povinná kvôli oprávnenému prežíva. Nepopierala, že sa v súčasnosti zdržiava väčšinu času na území Slovenska, nakoľko má zdravotné komplikácie a zdravotnú starostlivosť si povinná zabezpečuje na území Slovenska. Poukázala na § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá nadobudla účinnosť od 1.7.2016. Bola presvedčená, že zdravotný stav, pre ktorý musí opakovane absolvovať rôzne vyšetrenia a operácie je práve takýmto ospravedlniteľným dôvodom, ktorý by mal súd zohľadniť. Poznamenala, že neopomenuteľnou skutočnosťou je, že maloletá dcéra počas pobytu v Rakúsku veľmi ťažko nesie odlúčenie od ostatnej biologickej rodiny, ako to už povinná zdokladovala záznamom spísaným na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Hlohovec zo dňa 25.4.2016. Poukázala na výsledky znaleckého posudzovania, ktoré bolo vykonané v konaní o zverení maloletej dcéry do starostlivosti, vedenom na Okresnom súde v Mödlingu pod sp.zn. 7P 196/14, v ktorom konaní bol vypracovaný znalecký posudok Mgr. Marion Kronberger - súdnou znalkyňou z odboru klinická psychológia, v ktorom súdna znalkyňa nehodnotí práve najpriaznivejšie oprávneného a jeho postupy voči maloletej dcére. Uzavrela, že vynakladá všetku snahu na to, aby sa maloletá dcéra v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu nachádzala v Rakúsku a priložila potvrdenia o zaplatení poplatku za ubytovanie na ďalšie mesiace, ako aj ďalšie potvrdenia z nákupov. 4. Oprávnený uviedol vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej, že navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil výkon súdneho rozhodnutia tak, že: „Súd nariaďuje odňatie maloletej P. X., nar. XX.X.XXXX, povinnej B. X., nar. XX.XX.XXXX, a jej odovzdanie oprávnenému otcovi B. X., nar. X.X.XXXX, ktorý je oprávnený ju prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej do Rakúska.“ Vyjadril sa, že vníma podanie povinnej ako špekulatívne s cieľom nenariadiť výkon rozhodnutia vo veci neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa, hoci povinná sama uznáva, že sa opäť väčšinu času zdržiava na Slovensku. Naďalej trval na výsluchu skôr navrhnutých svedkov. Opakovane navrhol predvolať ako svedka pani Dr. M. D. X., ktorá je riaditeľkou Seminar und Gästehaus VILLA PANNONICA, Villagasse 2412, Wolfstahl, kde si povinná hradí ubytovanie, a to za účelom jej vypočutia ohľadom zdržiavania sa povinnej a maloletej na uvedenej adrese, o čom môže mať vedomosť z knihy návštev vedenej danou ubytovňou. Upozornil na fakt, že povinnou predkladané potvrdenia o úhradách obsahujú vždy rôzne sumy, ako aj iné označenia izieb, z čoho vyplýva, že povinná sa na danom mieste nezdržiava stabilne a okrem toho najlacnejšia izba v predmetnej ubytovni bez stravy stojí 34 eur na noc. K hodnovernosti dôkazov predkladaných povinnou odporca uvádza, že jedným z novo predložených dôkazov je pokladničný doklad za nákup pohonných hmôt do automobilu - DIESEL zo dňa 20.5.2016, pričom ostatné pokladničné doklady z pred 20.5.2016 aj po 20.5.2016 však znejú na nákup benzínu, nie nafty. Argumentoval, že takéto správanie povinnej a jej občasné návštevy Rakúska, resp. miesta, kde si prenajíma ubytovanie nemožno považovať za splnenie povinnosti navrátiť maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu. Dôvodil, že povinná nepredložila dôkaz, že by jej zdravotný stav vyžadoval hospitalizáciu alebo pobyt na území Slovenskej republiky. Uviedol, že maloletá má v súčasnosti tri roky, nakoľko vek troch rokov nemožno považovať za taký útly vek, ktorý by vyžadoval neustálu prítomnosť povinnej tak, ako to tvrdí povinná, pričom povinná má možnosť maloletej nájsť v Rakúsku bezplatnú škôlku a oprávnený sa už aj snažil zabezpečiť kroky za účelom vybavenia škôlky pre maloletú, čo však bez spolupráce povinnej nie je možné. Vyjadril sa, že povinná je oprávnená vycestovať s maloletou do zahraničia len so súhlasom otca, nakoľko ide o vec, o ktorej sú rodičia povinní sa dohodnúť a premiestnením bez súhlasu otca dochádza k opakovanému zadržiavaniu maloletej na území Slovenska. Argumentoval, že povinná opakovane predkladá potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, podľa ktorého jej práceneschopnosť trvá od 19.4.2016 a podľa ktorého je miestom, na ktorom sa bude zdržiavať počas práceneschopnosti jej adresa trvalého pobytu na Slovensku, a nie Rakúsko, aj keď tvrdila, že v danom období už s maloletou opätovne žila v Rakúsku. Informoval súd, že znalecký posudok Mag. Marion Kronberger bol pred súdom spochybnený a preto aj z uvedeného dôvodu oprávnený použil z obsahu znaleckého posudku len emaily, ktoré posielala povinná priamo pani Mag. P. O., a nie samotný znalecký posudok ako to urobila povinná. Opakovane poukazoval na skutočnosť, že povinná sa snaží účelovo naviazať maloletú na Slovensko a eliminovať akékoľvek väzby s Rakúskom. Navrhol, aby si súd zabezpečil stanovisko zákonných sudcov v týchto konaniach ohľadom pobytu maloletej a povinnej. Považoval za potrebné uviesť, že do dnešného dňa nebolo príslušnými rakúskymi orgánmi rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti jedného resp. oboch rodičov, ako aj na fakt, že otec je v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.11.2014, sp.zn. 3P/56/2014-281 oprávnený prevziať si maloletú za účelom jej návratu do Rakúska, čo mu však povinnou nie je umožnené. 5. Povinná uviedla vo vyjadrení k vyjadreniu povinného, že navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že vníma celé podanie oprávneného ako spôsob, ktorým chce od povinnej za každú cenu získať maloletú dcéru. Vyjadrila sa, že dôvodom rôznych súm na potvrdeniach o úhrade za ubytovanie v Rakúsku je poskytnutá zľava na ubytovanie ako dlhodobému klientovi, nakoľko sa v tejto ubytovni s maloletou zdržuje už dlhšiu dobu. Zdôraznila, že povinná sa s maloletou dcérou v Rakúsku zdržiava tak často, ako je to možné s prihliadnutím na jej zdravotné problémy. Argumentovala, že momentálne pravidelne navštevuje očnú kliniku, kde je v rámci vyšetrení podrobovaná ambulantným laserovým operáciám. Argumentovala, že zatiaľ sa javí povinnej ako vhodnejšie riešenie starostlivosť o maloletú dcéru v prostredí rodiny. Považovala za výmysel tvrdenie, že oprávnený vyvinul snahu k zabezpečeniu materskej školy pre maloletú dcéru v Rakúsku, no bez spolupráce povinnej to nie je možné. Dôvodila, že oprávnený na pojednávaniach vedených na rakúskych súdoch neustále opakuje, že maloletá dcéra sa podľa jeho názoru zdržiava stále na Slovensku, nie v Rakúsku, avšak sudkyňa oprávneného zakaždým zabrzdí. Uviedla, že sledovanie detektívnou službou, ktorú si oprávnený objednal v roku 2015, aby sledoval povinnú, vníma ako obmedzenie jej ústavou zaručených práv na nedotknuteľnosť súkromia a na ochranu pred zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. Predložila zaktualizované potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého má byť opätovne posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 26.10.2016. Opätovne poukázala na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí v platnom znení, v zmysle ktorej je súd pri skúmaní, či existujú dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia, povinný skúmať aj eventuálnu existenciu ospravedlniteľných dôvodov vo vzťahu k povinnej, k maloletému dieťaťu a k oprávnenému. Navrhla počkať na výsledok konania v právnej veci starostlivosti o maloletú dcéru vedenej na rakúskom súde v Mödlingu pod sp.zn. 7Ps 196/14a, v ktorom bolo nariadené pojednávanie na deň 3.11.2016. Nemala výhrady k oprávneným navrhovanému výsluchu zákonných sudcov v konaniach vedených pred rakúskym súdom. Navrhla, aby súd zvážil možnosť odkladu výkonu rozhodnutia s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej dcéry. 6. Kolízny opatrovník považoval uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch za vecne správne. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). 10. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2 a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva: 11. S účinnosťou od 1.7.2016 je výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravený Civilným mimosporovým poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. z 27. júna 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“). 12. Podľa § 376 ods. 1 C.m.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 13. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 14. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 15. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 120/2010-15 zo dňa 31. marca 2010) 16. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14. septembra 2011) 17. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 218/2010 zo dňa 23. novembra 2010) 18. Odvolací súd konštatuje, že argumentácii oprávneného uvedenej v odvolaní nemožno priznať úspech, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo celkom správne založené na zisťovaní prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru v Leopoldove a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracoviska Hlohovec vykonanom po 22.3.2016 a potvrdením o zaplatení ubytovania od 21.3.2016 v ubytovacom zariadení v okrese Bruck an der Leitha v Rakúsku, pričom vo vzájomnej súvislosti tieto dôkazy spoľahlivo preukazujú dobrovoľné splnenie výzvy súdu povinnou. V tejto súvislosti bolo úplne správnym konštatovanie súdu prvej inštancie, že povinnej nebol uložený rozhodnutím súdu zákaz vycestovať s maloletou z Rakúska a že aj povinná, aj maloletá naďalej požívajú slobodu pohybu a pobytu. Navštevovanie príbuzných povinnou a maloletým dieťaťom má pozitívny vplyv na priaznivý duševný vývoj maloletého dieťaťa. Nie je v rozpore s pojmom návšteva príbuzných stav, že sa povinná s maloletou dcérou v určitom časovo limitovanom období prechodne zdržiava väčšinu času na území Slovenska, za predpokladu, že z dlhodobého časového hľadiska je väčšinu času povinná s maloletou na území Rakúska. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, pri rozhodovaní sa musí v prvom rade brať zreteľ na záujem dieťaťa. Dôležité je zdôrazniť, že maloleté dieťa je dosiaľ v prevažnej starostlivosti povinnej a vzhľadom na to, že ide o dieťa vo veku 3 rokov, je jeho citová naviazanosť na matku silná, na čo správne poukázal súd prvej inštancie. Je preto pochopiteľné, že matka maloletého dieťaťa má dieťa pri sebe aj v čase podstúpenia liečby alebo výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenska. 19. Odvolací súd pripomína, že civilný proces sa riadi zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom rýchlosť konania je potrebné mať obzvlášť na zreteli pri ochrane záujmov maloletého dieťaťa. Ďalšie dokazovanie, ktoré oprávnený navrhoval doplniť o zisťovanie majiteľov platobných kariet, o výsluch svedkov z Rakúska a o dožiadanie orgánov v Rakúsku, by bolo neúčelným a nadbytočným predlžovaním konania. Rýchle usporiadanie právnych vzťahov súvisiacich s maloletým dieťaťom je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 20. Do úvahy je potrebné vziať aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka zastupujúceho záujmy maloletého dieťaťa, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch za správne. 21. V neposlednom rade je na mieste poukázať aj na prebiehajúce základné konanie vedené v Rakúsku na Okresnom súde v Mödlingu pod sp.zn. 7Ps 196/14a, v ktorom povinná ako matka podala návrh na zmenu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. 22. Pretože za daného stavu súd prvej inštancie návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania súd druhej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).