Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220306 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115220306.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. N., nar. XX. P. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu č. 4, Trnava, otca: F. N., nar. XX. T. XXXX, bytom Q. B., U. XX a matky: B. N., nar. XX. L. XXXX, bytom Q. - W. C., C. XXX/XX, za účasti Správcu konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. Alexander Floriš, Trnava, Paulínska 24, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. januára 2016 č. k. 10P/73/2015-113 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného od 17. januára 2013 zo sumy 350 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, z dôvodu výrazne zhoršenej ekonomickej situácie od ostatného rozhodnutia o výživnom (ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výživnom, o ktorom už vtedy vedel, že výška je nad jeho finančné pomery). Vo februári 2014 otec odišiel zo spoločnej domácnosti vedenej s matkou dieťaťa a musel si zabezpečiť nové bývanie. Je voči nemu vedená exekúcia sestrou matky, vymáhajúcou pôžičku, poskytnutú obidvom rodičom. V exekučnom konaní sa mu mesačne zráža suma 250 eur. Otec má dlhy, ktoré rastú a hrozí mu bankrot. V septembri predal motorové vozidlo Peugeot 207, čím získal určité finančné prostriedky a od novembra 2014 nie je schopný platiť ani odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil preukázaným vyšším príjmom otca v čase rozhodovania, v porovnaní s obdobím ostatnej úpravy výživného (otec od roku 2012 vykonáva živnosť v oblasti poskytovania služieb vedenia cudzieho motorového vozidla s priemerným čistým mesačným príjem 451,06 eur v roku 2012, v roku 2013 vo výške 656,26 eur, v roku 2014 vo výške 466,17 eur, pričom okrem príjmu z podnikania má príjem z brigád v letných mesiacoch júl - august od 200 eur do 250 eur). Podľa vyjadrenia otca jeho príjem z podnikania aktuálne predstavuje priemerne mesačne 1.100 eur netto. Rovnako aj matka má vyšší príjem (v roku 2012 jej priemerný čistý mesačný príjem činil 422,63 eur, následne poberala dávky v nezamestnanosti 129,80 eur a príjem mala aj z dohody o vykonaní práce), v súčasnej dobe jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 514,03 eur. Maloletá navštevuje 2. triedu základnej školy, je staršia o tri roky od ostatného rozhodnutia o výživnom, fyzicky i duševne vyspelejšia, s čím sú spojené zvýšené náklady na uspokojenie jej odôvodnených potrieb (najmä ošatenie, obuv, strava, školské potreby), dôležitých pre jej zdravý vývoj. Zvýšenie výdavkov sa týkalo predovšetkým nákupu školských potrieb a pomôcok, úhrad platieb rôznych aktivít organizovaných školou (výlety, exkurzie). Obidvaja rodičia majú naďalej len jednu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na zvýšenie príjmu otca, ako i nárast výdavkov na odôvodnené potreby maloletej, súd prvej inštancie konštatoval absenciu dôvodov pre zníženie výživného, ako i jeho schopnosť platiť doposiaľ určené výživné 350 eur mesačne. Zdôraznil, že ak otec uzavrel rodičovskú dohodu, musel si byť vedomý aj následkov z nej vyplývajúcich (v prejednávanej veci nebolo možné prehodnocovať ostatné rozhodnutie súdu o výživnom). Výška výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej, ako i primeraným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu (vyhovením návrhu otca na zníženie výživného). Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, ako i nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a sú aj ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli v konaní uplatnené. Plnením vyživovacej povinnosti v určenej výške 350 eur mesačne dochádzalo u otca k postupnému zadlžovaniu, čím sa dostal za limit svojich finančných možností. Od vydania ostatného rozhodnutia o výživnom sa otec zadlžil, na vykrytie svojich výdavkov preberal pôžičky a úvery. Dňa 12. januára 2016 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na otca (vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2016). Časť pôžičiek a úverov boli prevzaté v období spolužitia s matkou dieťaťa a boli spotrebované spoločne. S rodičovskou dohodou o výživnom súhlasil v domnení, že s matkou dieťaťa udrží partnerský vzťah a peniaze zostanú v spoločnej domácnosti. Vo februári 2014 sa však rodičia rozišli a otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Uvedená skutočnosť bola rozhodujúca pre výraznú zmenu pomerov na strane otca. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody je súd garantom, že takáto dohoda je zákonná. V danom prípade bola však dohoda schválená bez preskúmania, či je v súlade s platnými právnymi predpismi. Už v tom čase otec nemal vytvorené finančné predpoklady pre platenie tak vysokého výživného. Jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohyboval vo výške 656,26 eur a v roku 2014 vo výške 466,16 eur. Platba výživného vo výške 350 eur mesačne je preto nad jeho finančné možnosti a z dlhodobého hľadiska má likvidačnú povahu. Otec preto namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že si musel byť vedomý následkov dohody. Zákon prikazuje súdu skúmať všetky relevantné okolnosti a zadovážiť si potrebné informácie pre rozhodnutie. Súdne rozhodnutie nemôže ukladať povinnosť platiť výživné vo výške, ktorá povinnú osobu výrazne poškodzuje. Hoci sú potreby dieťaťa na určitý čas zabezpečené, otec ako povinná osoba sa dostáva na hranicu chudoby a živorí. Hrozí mu enormné zadlženie. Na pojednávaní otec síce uviedol, že jeho mesačný príjem môže predstavovať okolo 1.000 eur mesačne, avšak tento údaj nemožno považovať za reálny čistý príjem otca. Pri uvedenom type zárobku sa nemožno spoliehať len na vyjadrenia povinnej osoby, ktoré nepredstavujú metodiku výpočtu zárobku živnostníka. Príjem otca za rok 2015 je preukázateľný po podaní daňového priznania. Aj pri označenom príjme je nevyhnutné odpočítať povinné výdavky a to najmä odvody do sociálnej poisťovne (minimálne vo výške 136,57 eur) a do zdravotnej poisťovne (minimálne 57,68 eur). Z príjmu otca je zrážaná na základe exekučného konania suma 250 eur mesačne (pochádzajúca z obdobia spolužitia s matkou maloletej). Otcovi tak zostáva hraničná suma na živobytie. Odôvodnené potreby maloletej taktiež neboli v konaní preskúmané. Výdavok vo výške 137 eur mesačne na lízing auta nemožno považovať za výdavok maloletého dieťaťa, ktorá sa do školy dopravuje autobusom. Obdobne je neprimeraný výdavok na bývanie vo výške 150 eur (ktorý by matka platila, aj keď by bývala sama). Neboli preskúmavané ani celkové majetkové pomery matky maloletej. Ak bývala u svojho otca, platila podozrivo vysokú sumu (nájom za dom zrejme neplatí, keďže je vo vlastníctve jej otca a jeho bratov). Aj matka má voči maloletej vyživovaciu povinnosť (ak by sa podieľala na výžive aj len sumou 150 eur, maloletá má pre zabezpečenie výživy 500 eur, čo prevyšuje výšku zostatku príjmu otca). Matka nedokázala uviesť, aké sú reálne odôvodnené potreby a výdavky maloletej (z pohľadu otca odôvodnené potreby maloletej uviedla matka vo výške 226 eur mesačne). Aj uvedená suma však predstavuje nadštandard, vzhľadom na majetkové pomery rodičov dieťaťa. Otec poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/36/2008, ktorý v odôvodnení uviedol, že odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože neboli zadovážené potrebné informácie a dôkazy k posúdeniu majetkových pomerov, možností a schopností rodičov, ako i odôvodnených potrieb maloletej. Matka vyjadrila s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlas. Otec nemá záujem o dieťa. Začal platiť nižšie výživné. Poukázala na jeho tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie, o mesačnom zárobku vyše 1.100 eur. O dieťa sa stará matka sama. Maloletá má výdavky na cestovné do školy, stravné, družinu, výdavky na podujatia organizované školou, oblečenie a obuv. Hoci otec tvrdí nedostatok financií, má peniaze na právneho zástupcu. S prevzatím rôznych úverov sa prirodzene spája aj zodpovednosť. Otec mal požičané peniaze od rôznych subjektov. Peniaze požičané od matkinej sestry otec nesplácal a minul. Aj matkin otec mieni podať voči nemu návrh na exekúciu. Otec si neuvedomuje, čo obnáša starostlivosť o maloletú dcéru, aké výdavky sú s tým spojené. Nemá záväzok, kvôli ktorému by nemohol byť dlhšie v práci alebo si nájsť ešte brigádu. Sám uviedol, že si dokáže privyrobiť 200 až 250 eur. Auto, na ktoré sa splácajú lízingové splátky, patrí lízingovej spoločnosti, keďže bývajú s dcérou v F., matka pracuje v A. a maloletá navštevuje školu v K., vozí ju autom. Šoféri, ktorý jazdia do zahraničia sú celé týždne na cestách a otec je ešte aj živnostník, preto nie je namieste poukazovať na priemerný plat. Matka preto navrhla predloženie faktúr za posledný rok, na základe ktorých bola vyplatená otcovi odplata za poskytnutie služieb vodiča motorového vozidla každý mesiac. Má faktúru za november 2015, splatnú 15. februára 2016, vo výške 2.110 eur, teda otec nezarába malé peniaze. Matka mieni podať podnet na daňovú kontrolu spoločnosti J., s.r.o., pre ktorú otec vykonáva služby vodiča. Poukázala na tvrdenie otca, že je celé týždne v kamióne a prenajal si byt vo výške 250 eur, čo je neprimeraný výdavok na bývanie. Otec uprednostňuje svoje záujmy a potreby, napr. si naplno užíval zmrzlinovú sezónu, ako tohtoročný zmrzlinový rekordér (matka poukázala na fotografiu z webovej stránky facebook, cukráreň Šúrovce). Opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému bolo prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, účinný do 30. júna 2016) v spojení s § 395 ods. 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, tu však pre povahu konania bez viazanosti odvolacím návrhom podľa § 65 CMP, a to bez pojednávania, pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) v spojení s § 2 ods. 1 CMP a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je založená na princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). V konaní o výživnom sa miera životnej úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú (na strane povinného) miera schopnosti, možností a majetkových pomerov rodičov a (na strane oprávneného) odôvodnené potreby dieťaťa. Hoci súd prvej inštancie vzal do úvahy uvedené zákonné kritériá, nevyhodnotil ich správne z dôvodu, že sa zaoberal výlučne príjmami otca, bez akéhokoľvek zohľadnenia a vyhodnotenia výdavkov, ktoré tiež boli dôvodom podania návrhu otca na zníženie výživného. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. určovalo, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňoval zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Súd prvej inštancie však v danom konaní posudzoval zmenu pomerov výlučne z hľadiska príjmov rodičov, predovšetkým otca ako výživou povinnej osoby, ktoré nemôžu byť posudzované izolovane, bez vyhodnotenia tvrdených a preukázaných výdavkov. Mieru životnej úrovne preukazuje aj výška pravidelných a nepravidelných výdavkov rodiča (s rozlíšením na tie, ktoré sú pre život nevyhnutné a také, ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov). Výpovednú hodnotu majú aj mesačné náklady na prevádzku motorového vozidla, i skutočnosť na akom motorovom vozidle rodič jazdí, a s tým spojené finančné výdavky. Signifikantné je tiež preberanie záväzkov z úverov a s tým súvisiaca platobná schopnosť povinnej osoby. Potrebné je hodnotiť aj primeranosť výdavkov na uspokojenie bytovej potreby (s prihliadnutím na počet osôb, veľkosť a úroveň objektu bývania), v prípade ktorého malo dôjsť k zmene od ostatného rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil disponovanie otca s finančnými prostriedkami, jeho celkové hospodárenie, a to i porovnaním s obdobím v čase ostatného rozhodovania o výživnom. Obdobne súd prvej inštancie postupoval aj vo vzťahu k matke, ako druhému rodičovi, s ktorým maloletá žije v spoločnej domácnosti. Abstrahovanie príjmovej stránky rodičov od výdavkov neumožňovalo objektívne komplexné posúdenie a zhodnotenie pomerov rodičov a ich zmeny od ostatného rozhodnutia o výživnom. Nebol tak vytvorený spoľahlivý podklad pre aplikáciu všetkých kritérií a princípov relevantných pre posúdenie zmeny podstatných okolností, rozhodujúcich pre možnú zmenu výšky výživného a ďalšie trvanie dávok. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, súd primárne skúma výšku zárobkových možností povinného rodiča zadovážením listinných dôkazov o jeho príjme, najčastejšie od zamestnávateľa. Ak však rodič svojimi tvrdeniami spochybní správnosť údajov v listinných dôkazoch, pretože má reálne vyšší príjem alebo má čiastkové príjmy aj z inej činnosti, je úlohou súdu, aby pokračoval z úradnej povinnosti (ex offo), pokiaľ sa rodičia na výživnom nedohodnú, vo vykonávaní ďalšieho dokazovania v uvedenom smere. Mal by tak urobiť po dôslednom výsluchu rodiča (povinnej osoby), v ktorom vysvetlí a ozrejmí svoje príjmy tak, aby spĺňali požiadavku transparentnosti a preskúmateľnosti. V kontexte vyššie uvedeného nadobúda na význame výsluch výživou povinnej osoby, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, vykonávanej prostredníctvom oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti, prípadne iného druhu zárobkových aktivít, a to i s cieľom zistiť ktoré z výdavkov vynakladaných na podnikane, priaznivo ovplyvňujúcim majetkové pomery podnikateľa v súkromnej sfére (napr. výdavky na pohonné hmoty v súvislosti s využívaním motorového vozidla aj na súkromné účely, obdobne využívanie mobilných telefónov, internetu, a iné). Príjmy podliehajúce dani z príjmov je každý povinný uviesť v daňovom priznaní, ktoré má byť predložené alebo súdom zadovážené spolu s výkazom o príjmoch a výdavkoch, výkazom o majetku a záväzkoch (výsluchom výživou povinnej osoby sa následne ozrejmí ich druhový charakter). Súd prvej inštancie ale uvedeným spôsobom nepostupoval, vychádzajúc z deklarovaného príjmu otca, opäť nerozlišujúc výdavkovú stránku jeho príjmových pomerov (najmä daňovú povinnosť a povinné odvody). Pokiaľ súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nemal ešte k dispozícii daňové priznanie otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, bolo dôvodné zistiť jeho príjem, ako i výdavky, na základe iných dôkazov, napr. predložením všetkých relevantných faktúr, na ktoré poukazovala aj matka maloletej v odvolaní, s následným zohľadnením obligatórnych výdavkov osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Otec vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, uvádzajúc čistý príjem približne 1100 eur mesačne, opísal svoj výkon podnikania ako prácu vodiča pre jedného objednávateľa, pričom v letných mesiacoch júl, august (kedy má príjem nižší od 600 do 800 eur netto) si „privyrobí u svojho šéfa“ 200 -250 eur mesačne. Súčasne uviedol, že z tohto deklarovaného príjmu však musí uhrádzať výdavky, odkazujúc na písomné podanie z 11. januára 2016, v ktorom poukázal na nutnosť platieb zdravotného a sociálneho poistenia, na ktoré mu už financie nezostávajú. Súd prvej inštancie protirečivé tvrdenia otca žiadnym spôsobom neodstránil, konkrétne čo znamená ním tvrdený čistý príjem (1100 Eur a 250 eur), pokiaľ v ňom nezohľadnil povinné mesačné platby, odpočítavané z hrubého príjmu. Záver súdu prvej inštancie o „aktuálne“ vyššom príjme otca v porovnaní s ostatnou úpravou výživného bol tak predčasný, aj s ohľadom na potrebu porovnania konkrétnych časových periód, vývoja príjmov a výdavkov za relevantné obdobie, ako i objektivizáciu všetkých príjmov otca v kalendárnom roku 2015. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a článku 4 CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, predovšetkým otca vzhľadom na jeho návrh (v porovnaní s pomermi v čase ostatného rozhodnutia o výživnom), ktoré nepreukazujú len príjmy, ale aj výdavky rodiča, pričom výpovednú hodnotu má aj výška prevzatých záväzkov, ktorá predpokladá pozitívnu platobnú schopnosť dlžníka (fyzickej osoby nepodnikateľa). Vzhľadom k tomu, že preberanie nových záväzkov si vyžaduje zodpovedný prístup, ako i zváženie schopností a možností riadneho splácania záväzkov, súd prvej inštancie sa zameria aj na hodnotenie disponovania s financiami i celkového hospodárenia otca (v porovnaní s pomermi v čase ostatného rozhodnutia o výživnom). Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča (ktorý má v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb). V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, bude potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov, predovšetkým u otca (vzhľadom na jeho neurčité tvrdenia o výške príjmu), jeho výsluchom, aktualizáciou príjmov obidvoch rodičov, najmä zadovážením daňového priznania za kalendárny rok 2015, spolu s výkazom o majetku a záväzkoch a o príjmoch a výdavkoch, prípadne predložením faktúr neuvedených zatiaľ v daňovom priznaní, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Potrebné bude vyhodnotiť aj argument matky, poukazujúcej na nehospodárne nakladanie otca s financiami. Kvalifikované zhodnotenie pomerov rodičov, v spojení s hodnotením odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby, nadobúda na význame aj v dôsledku nastalej právnej skutočnosti (v priebehu odvolacieho konania), vyhlásením konkurzu na majetok otca maloletého dieťaťa. Konanie o výživnom na maloleté dieťa sa však neprerušuje podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo k zániku plnomocenstva otca (§ 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), udeleného právnemu zástupcovi, preto pre prípadne ďalšie zastupovanie otca v konaní, bude potrebné plnomocenstvo nové (konanie bude už prebiehať aj za účasti správcu konkurznej podstaty úpadcu). Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.