Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221941 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115221941.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. W., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka E. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, T., a otec S. W., narodený X.X.XXXX, bytom C. P. XX, T., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 14P/77/2015-42 zo dňa 15.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie sa o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého O., nar. XX.X.XXXX, sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.8.2015, zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 26.8.2015 do 30.4.2016 v sume 655,49 eur v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že týmto mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/89/2012-85 zo dňa 21.2.2013 v časti výšky výživného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Právne svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil tým, že v predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a výživné na dieťa bolo menené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/89/2012-85 zo dňa 21.2.2013, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého O. sumou 70 eur. Týmto rozhodnutím boli naposledy upravované práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu. V čase posledného rozhodovania bol maloletý O. žiakom základnej školy a v súčasnej dobe je už študentom 1. ročníka strednej školy, čím na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. Matka dieťaťa je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem 583,39 eur a poberá prídavky na dieťa 23,52 eur. Ďalší príjem nemá, býva spolu s priateľom a s maloletým O.. Otec dieťaťa je zamestnaný a dosahuje čistý príjem v priemernej výške 267,46 eur, ďalší príjem nemá. Býva spolu so svojou matkou v jej byte, za bývanie jej platí minimálne sumu 100 eur mesačne. Otec od augusta 2015 si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Obaja rodičia majú jednu vyživovaciu povinnosť. V danom prípade súd zistil, že o maloletého sa osobne stará matka, ktorá má príjem vo výške okolo 583,39 eur mesačne, pričom však vzhľadom na vek dieťaťa už nevyžaduje osobnú starostlivosť svojej matky v takej miere ako v dobe keď mal nižší vek, takže sa predpokladá, že sa na jeho opodstatnených výdavkoch bude podieľať určitou sumou aj matka zo svojho príjmu. Otec dosahuje príjem vo výške 267,46 eur v priemere, a je zamestnaný len na základe dohody o vykonaní práce. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil vyjadrenie otca, prezentované na pojednávaní súdu keď uviedol, že nie je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere a o takýto pracovný pomer záujem ani nemá, pretože nepotrebuje byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, aby matke nemusel prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou a chce mať určené výživné len v takej výške, ako má doteraz, čo je bezprostrednou príčinou toho, že v súčasnej dobe už dlhodobo pracuje len na dohodu. Otec je, pokiaľ ide o jeho snahu zamestnať sa a tak si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na výživné pre dieťa, pasívny a preto si tento stav, v ktorom sa v súčasnej dobe nachádza, podľa názoru súdu zapríčinil otec dieťaťa sám, a z vlastnej viny nemá dostatočný príjem, čo je podľa jeho vyjadrení dôvodom pre to, aby mu nemohlo byť určené výživné na dieťa v sume vyššej ako platí doposiaľ. Nakoľko postoj otca k tomu, aby si vlastnou prácou zabezpečil dostatok prostriedkov pre platenie výživného na svojho syna, považoval súd za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, určil súd výživné vo výške 150 eur, pričom vychádzal z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahnutej za rok 2015 vo výške 883 eur, keď bol súd toho názoru, že otcovi nebránia žiadne podstatné okolnosti v tom, aby sa zamestnal na lepšie platenom a trvalom pracovnom mieste na základe pracovnej zmluvy. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné riadne a včas v sume určenej mu posledným rozsudkom 70 eur mesačne. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 26.8.2015 do 30.4.2016 v sume 655,49 eur, preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov. V časti o trovách konania uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vecne tým, že sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. 3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal len otec dňa 23.5.2016 odvolanie. Uviedol, že nakoľko pracuje na dohodu, pretože si nemôže nájsť zamestnanie na trvalý pracovný pomer pre rozsiahle zdravotné obmedzenia, nevie zaplatiť sumu určenú súdom na maloletého. Preto navrhuje, aby výživné na maloletého zostalo v doterajšej výške. K odvolaniu pripojil Lekársku správu zo dňa 6.5.2016. 4. Matka a kolízny opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie otca bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť. 7. Podľa § 362 ods. 1 vety prvej Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 8. Podľa § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, podľa odseku 4 tohto ustanovenia, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a napokon podľa odseku 5 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 9. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napádaný rozsudok bol otcovi doručený 29. apríla 2016 (por. doručenku na č. l. 45). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tomuto účastníkovi, t. j. neskoršiemu odvolateľovi, začala plynúť nasledujúcim dňom (30. apríla 2016) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 14. mája 2016. Pretože tento deň bola sobota, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň pondelok 16. mája 2016, ktorý 16. máj 2016 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy otec mohol podať včasné odvolanie. Nebolo pritom rozhodné, či sa otec rozhodne využiť možnosť podania odvolania osobne priamo na súde, alebo odvolanie zašle poštou, keďže z hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne rovnocenné, ale len to, aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané priamo na súde alebo na poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože otec odvolanie podal osobne na súde prvej inštancie až 23. mája 2016 (por. odvolanie č. l. 46 spisu). Takéto odvolanie preto bolo oneskoreným. 11. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal otec oneskorene, odvolací súd musel oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádaný rozsudok odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite. 12. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku. 12. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).