Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221997 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115221997.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matky: H. S., nar. X.XX.XXXX, bytom I., Q. XX a otca: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, na odvolanie matky i otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22P/62/2015-23 zo dňa 29.9.2015 - v časti II. o výške výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti II. o výške výživného m e n í tak, že matka j e p o v i n n á s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť výživné na maloletú H. v sume 45,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. V závislom výroku o náhrade trov konania V. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh otca na zmenu výchovného prostredia výrokom I. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom II. matke uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť výživné pre maloletú v sume 90,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca. Výrokom III. styk matky s maloletou neupravil. Napokon výrokom IV. skonštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 29P/47/2007-16 zo dňa 23.4.2008 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26P/41/2013-14 zo dňa 6.3.2014 v časti úpravy práv a povinností k maloletej H.. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 30 ods. 1 veta prvá, § 44 ods. 1, 2, 3, § 45 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, keď v čase pôvodného rozhodnutia matka starostlivosť o maloletú zanedbávala a otec uvádzal, že vzhľadom na svoje zamestnanie nie je schopný túto starostlivosť zabezpečiť. Maloletá H. má aktuálne 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy. Ako uviedli stará matka i otec, maloletá vyjadrila prianie žiť s otcom, ku ktorému sa už v máji 2015 aj odsťahovala. Rovnako pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že chce žiť so svojím otcom, rozumie si s jeho terajšou partnerkou a jej synom. Kolízny opatrovník pritom v domácnosti otca nezistil žiadne nedostatky a preto odporučil návrhu otca vyhovieť. Súd preto dospel k záveru, že je v záujme maloletej H., aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, u ktorého napokon od mája 2015 býva a ktorý jej už aj reálne zabezpečuje osobnú starostlivosť, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Otec pritom spĺňa predpoklady a má vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu. Preto súd návrhu vyhovel. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil, že otec maloletej je dlhodobo zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 2.071,22 Eur, pričom zo mzdy sú mu vykonávané zrážky 55,43 Eur na dopravu do zamestnania a 50,- Eur na pôžičku zo sociálneho fondu. Otec žije v prenajatom dvojizbovom byte spolu so svojou partnerkou, ktorá je na invalidnom dôchodku a jej maloletým synom. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi X.. Otec preukázal pravidelné výdavky na nájomné 350,- Eur mesačne, služby spojené s užívaním bytu 120,- Eur mesačne, pôžičku zo sociálneho fondu 50,- Eur mesačne, 55,- Eur mesačne na dopravu zamestnávateľom a 120,- Eur výživné na syna. Matka v aktuálnom zamestnaní dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 418,98 Eur, okrem toho poberá invalidný dôchodok 97,90 Eur. Býva u svojho druha, ktorý je nezamestnaný, z brigádnickej činnosti má príjem 140,- Eur až 150,- Eur mesačne. Matka má výdavky na nájomné, elektrinu, a plyn v sume 190,- Eur mesačne, na lieky 20,- Eur až 30,- Eur každé dva až tri mesiace. Matka má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej jedenásťročnej Q., pričom druhovi bolo určené výživné 30,- Eur. Na dieťa poberá matka prídavky 23,52 Eur. Vzhľadom na takto ustálené pomery oboch rodičov, ako aj potreby dieťaťa súd uložil matke povinnosť platiť na jej výživu od právoplatnosti rozsudku výživné 90,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Maloletá H. je dospievajúca vo veku 14 rokov, končí základnú školu, bude sa pripravovať na budúce povolanie a hoci nemá žiadne zdravotné problémy, má nevyhnutné výdaje na základe potreby. Matka dosiaľ na ňu prispievala výživné v sume 30% zo sumy životného minima, čo je aktuálne 27,13 Eur, pričom súd mal za to, že táto suma nezodpovedá potrebám maloletej, ani možnostiam matky. Uviedol, že matka maloletej je povinná v prvom rade venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané na svojich rodičov a platenie výživného má prednosť pred akýmikoľvek inými výdajmi povinného rodiča. Pokiaľ ide o úpravu styku bolo preukázané, že matka sa s dcérou pravidelne tri až štyrikrát do týždňa stretávajú, ako im to vyhovuje a žiadala styk ponechať bez obmedzenia. Súd preto styk matky s maloletou neupravil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretože išlo o vec, ktorú bolo možné začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti výšky určeného výživného vo výroku II., podali odvolanie obaja rodičia. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že žiadal o zverenie maloletej do svojej opatery a nie o zvýšenie výživného. Nesúhlasí so súdom určeným výživným 90,- Eur, nakoľko dcéra často navštevuje svoju matku, niekedy u nej prespí a matka sa o dcéru vždy riadne postará, čiastočne sa podieľa na jej výchove. Navzájom majú dobré vzťahy. Vie, že na bývalú manželku sa dá spoľahnúť a o dieťa sa riadne postará. On sám má dostatočný príjem na výchovu maloletej. Určená výška výživného je vysoká a preto žiada o jej zníženie na sumu 45,- Eur mesačne. Matka vo svojom odvolaní rovnako poukázala na to, že otec podal návrh na zmenu výchovného prostredia. Keďže to bolo v záujme dcéry, súhlasila s tým. Nežiadal však zvýšenie výživného. S navrhovateľom aj s dcérou má veľmi dobrý vzťah. Majú neobmedzený styk, dcéra často navštevuje jej domácnosť a prespí u nej cez víkendy. S navrhovateľom celú vec riešili, sám jej povedal, že nežiadal a ani nemal v pláne požiadať o zvýšenie výživného, nakoľko sa podieľa na výchove ich dcéry. Odvolateľka poukázala na to, že má ešte jednu dcéru Q., narodenú v roku 2004, ktorá je zverená do jej opatery a o ktorú sa riadne stará. Ona je pritom invalidná, pracuje podľa možnosti jej zdravotného stavu. Často navštevuje lekárov, lieči sa. Vzhľadom na skutočnosť, že nesúhlasí ani ona, ani otec so súdom určenou výškou výživného, nakoľko sa podieľa na výchove maloletej dcéry, žiada o opätovné prejednanie. V písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca stará matka uviedla, že súhlasí, aby maloletá H. bola zverená do starostlivosti otca, nesúhlasí s výškou výživného 90,- Eur, súhlasí s výškou výživného 45,- Eur. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s jeho návrhom, aby dieťa bolo zverené do jeho opatery, naďalej trvá na tom, aby jej výživné bolo znížené z 90,- Eur na 45,- Eur mesačne s tým, že maloletá často navštevuje jej domácnosť, cez víkendy tam prespí. Otec maloletej jej sám povedal, že súhlasí s výškou výživného 45,- Eur, nakoľko sa podieľa na výchove dcéry. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s odvolaním, aby jej bolo znížené výživné z 90,- Eur na 45,- Eur. Ako uviedol v odvolaní, dcéra matkinu domácnosť často navštevuje, cez víkendy u nej spí, môže sa na matku spoľahnúť, že sa o dcéru vždy riadne postará. Nakoľko majú neobmedzený styk, matka sa čiastočne podieľa na dcérinej výchove. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. e) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti o výške výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov maloletej sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmeniť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosť, že obe odvolania smerujú výlučne voči výške určeného výživného vo výroku II., bolo posúdiť, či prvostupňový súd určil výšku výživného primerane v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkových zistení tak, ako vyplynuli z riadne vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, najmä, že maloletá H. má aktuálne 15 rokov, navštevuje posledný ročník základnej školy, pričom zvýšené náklady na jej výživu zistené neboli. Otec aktuálne dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 2.071,22 Eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi X. vo výške 120,- Eur mesačne. Žije s družkou na invalidnom dôchodku a jej maloletým synom v prenajatom dvojizbovom byte, uhrádza bežné životné náklady. U matky bol zistený priemerný čistý mesačný zárobok 418,98 Eur, okrem toho poberá invalidný dôchodok 97,90 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 11-ročnej maloletej Q., ku ktorej druhovi bolo určené výživné v sume 30,- Eur mesačne. Na deti rodičia poberajú prídavky po 23,52 Eur. Prvostupňový súd na základe okolností daného prípadu správne uzavrel, že matkou doteraz platené výživné na dieťa v rozsahu 30% zo sumy životného minima, ktoré aktuálne predstavuje minimálne výživné 27,13 Eur je neprijateľné. Takéto minimálne výživné musí hradiť každý rodič bez ohľadu na to, či vôbec má príjem. Matka má pritom pravidelný príjem, hoci nevysoký a preto musí hradiť na maloletú H. vyššie ako minimálne výživné. Odvolací súd je ale toho názoru, že prvostupňový súd pri posudzovaní všetkých okolností daného prípadu relevantných pre určenie výšky výživného, nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že príjem otca štvornásobne prekračuje príjem matky, hoci obaja porovnateľne majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Životná úroveň otca maloletej je neporovnateľne vyššia, ako životná úroveň jej matky. Súd rovnako dostatočne nezohľadnil tú skutočnosť, že matka má s maloletou neobmedzený styk, ktorý sa aj riadne realizuje, dieťa matku niekoľkokrát do týždňa navštevuje, cez víkendy u nej prespáva, pričom v tomto období zabezpečuje minimálne stravovacie potreby a potreby súvisiace s ubytovaním dieťaťa matka, s čím má spojené finančné náklady. Prvostupňový súd sa pritom na nariadenom pojednávaní vo výpovediach rodičov nedostatočne venoval výške nimi navrhovaného, resp. požadovaného výživného. Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď dôsledne, vzhľadom na vyššie uvedené, neprihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch povinných rodičov v zmysle § 62 ods.2 ZoR. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd bol toho presvedčenia, že v danom prípade primeraným výživným matky na maloletú H., zodpovedajúcim jednak odôvodneným potrebám maloletej, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, bolo výživné vo výške 45,- Eur mesačne. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným, podstatne vyšším, výživným zo strany otca umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v oboma rodičmi napadnutej časti vo výroku II. zmenil tak, že matke uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (prvostupňového) platiť výživné na maloletú v sume 45,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Ostatné výroky preskúmavaného rozsudku zostávajú nedotknuté. V časti výroku V., v ktorom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý výrok o náhrade trov je závislým a preto hoci nebol odvolaním výslovne napadnutý, tvorí predmet odvolania (§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.), odvolací súd rozsudok potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 2 O.s.p. Ako na prvostupňové, tak i na odvolacie konanie totiž v danom prípade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.