Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223748 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115223748.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. K., nar. XX.XX.XXXX a S. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov: S. K., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, E. a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, Y., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P 74/2015-24 zo dňa 26. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.03.2014 č.k. 27P 86/2013-61 v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti sa zvyšuje zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené dieťa u maloletej K. na sumu 90,- eur a u maloletého S. na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015. Výrokom II. zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do 26.11.2015 vo výške 230,40 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 03.03.2014 č.k. 27P/86/2013-61 výška výživného bola určená sumou 30% životného minima na každé dieťa. Matka dosahovala príjem 199,60 eur mesačne, mala už vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y., bola vydatá. Otec bol vo výkone trestu s mesačným príjmom 31,60 eur, mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 203,02 eur mesačne, rodinné prídavky, má vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y.. Na jej strane je potrebné zohľadniť starostlivosť o maloleté deti. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a nad rámec bežného výživného na nepravidelne neprispieva, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Otec nemá v súčasnej dobe príjem, tu však treba poukázať na skutočnosť, že je povinný počínať si tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, pričom neuviedol ani nepreukázal žiadne závažné prekážky, ktoré by mu objektívne bránili riadne sa zamestnať a dosahovať taký príjem, aby bol schopný svoju povinnosť si plniť. Naviac otec s návrhom bez výhrad súhlasil, preto nebolo hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie. Maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy, náklady sa zvýšili hlavne u maloletého S. nástupom do školy. V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých objektívne vzrástli potreby v súvislosti s ich vekom, vzrastom - s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na oblečenie a nástupom do školy. V čase poslednej úpravy výživného bol otec vo výkone trestu, jeho pracovné možnosti boli tým obmedzené a z toho dôvodu mu bolo určené minimálne výživné, ktoré objektívne nemôže postačovať na pokrytie potrieb detí vzhľadom na ich rast, nástup do školy a zdravý vývoj. Pomery na strane otca sa zmenili ukončením výkonu trestu, a teda možnosťou uplatniť sa v zamestnaní a dosahovať pravidelný príjem. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, na výživu ktorých otec nad rámec bežného minimálneho výživného neprispieva. 3. Súd prvej inštancie zhodnotil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, ktorých objektívne potreby nepochybne vekom, vzrastom, nástupom do školy vzrástli, pričom je dôležitou skutočnosť, že doposiaľ určené výživné bolo minimálne len z dôvodu, že otec bol vo výkone trestu. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletých detí viac ako u povinných osôb. Doposiaľ určené výživné nemôže objektívne pokrývať náklady maloletých detí. Matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, avšak u nej je potrebné zohľadniť starostlivosť o maloleté deti a matka si vyživovaciu povinnosť aj plní. 4. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu /resp. prvého dňa mesiaca nasledujúceho, keď návrh bol podaný 23.9.2015, výživné je splatné k 15.-emu dňu v mesiaci/ kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho zvýšenie. Určené výživné považoval za primerané potrebám maloletých detí a možnostiam otca. Zameškané výživné od počiatku jeho zvýšenia ku dňu rozhodnutia povolil súd otcovi splácať. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a o taký prípad vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa jedná. 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a žiadal zníženie vyživovacej povinnosti, pretože na platenie výživného nemá finančné prostriedky. Poukázal na to, že si hľadá prácu, ale momentálne je zamestnaný len cez dobrovoľnícku službu. Pracuje teda cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany od 01.12.2015 do 30.06.2015 a poberá za dobrovoľnícku službu príspevok vo výške životného minima. Dôvodil, že má ďalšie vyživovacie povinnosti voči deťom z prvého manželstva D. K. nar. XX.XX.XXXX, M. K. nar. XX.XX.XXXX a Y. K. nar. XX.XX.XXXX vo výške 21,41 eur na každé dieťa rozsudkom spis. zn. 37P 175/2005. S družkou K. Y. očakáva narodenie dieťaťa XX.XX.XXXX. Exekučné povinnosti predstavujú približne výšku 6.000,- eur. K odvolaniu doložil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P 175/2005-40 zo dňa 20. marca 2006, potvrdenie zamestnávateľa, vyúčtovanie zrážok Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Dohodu o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby a poskytnutie príspevku na vykonávanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačovi o zamestnanie zo dňa 30.11.2005 a preukaz pre tehotné. Na výzvu súdu prvej inštancie odvolanie doplnil s tým, že žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a žiadal vydanie nového rozsudku a zníženie výživného na sumu 40,- eur na každé dieťa. 7. Kolízny opatrovník a matka maloletých detí odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý rozsudok považuje za vecne správny a zotrváva na doterajších vyjadreniach. 8. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že od vyhlásenia predmetného rozsudku otec poslal na obe deti len sumu 20,- eur, teda výživné si neplní riadne. Matka žiada, aby bol ponechaný predmetný rozsudku. K odvolaniu doložila kópie poštových poukážok o zasielaní výživného a listy rodných detí o ktoré sa riadne stará. 9. Odvolací súd vo veci samej rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. 12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 13. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 14. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. 15. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd po vyjadrení otca na pojednávaní, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí, ktorý sa ďalej stručne vyjadril k svojim aktuálnym pomerom, takéto dokazovanie považoval za postačujúce a vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie pomery nemal preukázané žiadnym dôkazom, z úradnej povinnosti žiadne ďalšie dokazovanie ani nevykonal, hoci bol povinný zistiť skutočný stav veci. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa čl. 6 základných princípov CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 17. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 18. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 19. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje takzvaný vyšetrovací, respektíve vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 20. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní; nesprávnym postupom súdu prvej inštancie bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré mu CSP priznáva na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov; ako aj podľa § 389 písm. c) CSP , keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom na rozsah takéhoto dokazovania. Podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, vypočuť podrobne účastníkov konania na predmet konania, zabezpečiť si potrebné listinné dôkazy, vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. 22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).