Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224203 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115224203.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec - Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, P. a matka - JUDr. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, P., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. novembra 2015, č.k. 16P/77/2015-43, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 17.06.2013, č.k. 15P/34/2012-101 tak, že výživné otca na maloletú F. zvýšil zo sumy 120 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď v danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom zo dňa 17.06.2013 č.k. 15P/34/2012-101, keď výška výživného bola určená sumou 120 eur mesačne. Matka dosahovala príjem 460 eur mesačne, príjem otca zistený nebol, došlo k uzavretiu dohody rodičov. V čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala základnú školu. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 1.300 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére L.. Na jej strane je potrebné zohľadniť starostlivosť o maloletú, keď matka žije s deťmi sama, a teda znáša náklady na domácnosť výlučne sama. Otec sa s maloletou pravidelne nestretáva a nad rámec bežného výživného na ňu pravidelne neprispieva, uhradil jej za ostatné obdobie dve dovolenky / z toho jeden 4-dňový pobyt/, darčeky k sviatkom vo výške 50 eur nie sú nadštandardné. Otec poberá mzdu 1.394 eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla, má takisto vyživovaciu povinnosť voči plnoletej L., ktorá študuje na vysokej škole. Jeho manželka má príjem 1.919 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť, jej príjem je potrebné zohľadniť pri podieľaní nákladoch na domácnosť, ktoré narozdiel od matky otec neznáša sám. Na maloletú okrem bežného výživného neprispieva pravidelne vyššími čiastkami či v inej forme /nákupom oblečenia, elektrotechniky a podobnými nákladnejšími potrebami/, ani sa nepodieľa žiadnym spôsobom na jej výchove. Maloletá v súčasnosti navštevuje 1. ročník Športového gymnázia v Trnave, v dôsledku čoho sa zvýšili jej náklady na cestovné 33 eur mesačne - v tomto smere k námietke otca ohľadne cestovania súd nepovažuje tieto náklady za neprimerané, matka nedochádza do Trnavy denne a súd akceptoval námietku matky, že dcéra L. má na vysokej škole nepravidelný rozvrh hodín /ktorá skutočnosť
je všeobecne známa/, a teda nemôže maloletú voziť autom, pokiaľ maloletá nevyužíva bezplatné cestovanie vlakom, je potrebné zohľadniť i prípadné časové rozpätie spojov, nadväzujúce na vyučovanie, a teda cestovanie autobusom nemožno brať na ťarchu maloletej, zvlášť ak tieto náklady nie sú neprimerane vysoké. Maloletej sa zvýšili náklady na doučovanie angličtiny a matematiky, ktoré takisto nepovažuje súd za nadštandardné. Nepochybne však už samotnou zmenou stupňa školského vzdelania objektívne narastajú potreby maloletej, ktoré sú nevyhnutné za účelom ďalšieho vzdelávania a je predpoklad nákupu školských potrieb, učebníc, exkurzií, výletov a podobne, ktoré náklady aktuálne nie je možné vyčísliť vzhľadom na krátky časový úsek od nástupu na strednú školu, ale sú obvyklé a súdu známe v rámci rozhodovacej činnosti. V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ktorej objektívne vzrástli potreby v súvislosti s jej vekom, vzrastom - s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na oblečenie a nástupom do školy. V čase poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo obdobie 3 rokov, sa okrem bežných potrieb maloletej zvýšili náklady v súvislosti s návštevou školy a prípravou na budúce povolanie. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú, na výživu ktorej otec nadštandardne výrazným spôsobom nad rámec bežného výživného neprispieva. Otec žije s manželkou, vyživovacia povinnosť mu nepribudla a na nákladoch domácnosti sa nepodieľa sám, ale spolu s manželkou. Náklady na rekonštrukciu domu /na ktorú nečerpal otec úver/ sú investíciami otca do bývania, nemôžu byť v žiadnom prípade na ťarchu maloletej, ktorá má právo na dostatočnú výchovu a výživu. Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ktorej objektívne potreby po dobu 3 rokov nepochybne vekom, vzrastom, nástupom do strednej školy vzrástli. Náklady na energie, telefón a podobne sú dané na strane oboch rodičov, ale ako bolo uvedené, tieto sú povinné hradiť aj spolužijúce osoby, teda v prípade otca i jeho manželka. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletej viac ako u povinných osôb. Doposiaľ určené výživné nemôže objektívne pokrývať náklady maloletej. Matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletej, avšak u nej je potrebné zohľadniť starostlivosť o maloletú a matka si vyživovaciu povinnosť aj plní. Výška obvyklého výživného vo veku maloletej má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca a skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť /na L. vo výške 120 eur mesačne/, ktorú treba do tohto podielu zahrnúť a je potrebné zohľadniť aj prípadné zvýšené výživné na L., ktorá takisto zmenila stupeň školského vzdelania. Za daného stavu mal súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné návrhu vyhovieť v celom rozsahu, a to práve s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa výživné zvyšuje, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho zvýšenie /nástup na strednú školu/, keď určené výživné považoval za primerané potrebám maloletej a možnostiam otca. Súd zohľadnil takisto skutočnosť, že vzhľadom na charakter školy, ktorú maloletá navštevuje /všeobecné vzdelanie gymnázia/ je predpoklad pokračovania v štúdiu na vysokej škole, v dôsledku čoho objektívne potreby narastú a môže byť daný opakovane dôvod na zvýšenie výživného, pričom aktuálne nie je možné určiť, či dôjde k zvýšeniu príjmu na strane otca alebo k inej zmene pomerov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a o taký prípad vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa jedná.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného zaoberá výlučne zisťovaním a posudzovaním jeho majetkových pomerov a s ním žijúcich osôb bez toho, aby tieto posúdil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine vo vzájomnej korelácii so zmenou majetkových pomerov na strane matky, u ktorej sa podľa odôvodnenia rozsudku v porovnaní s naposledy posudzovaným skutkovým stavom zvýšil príjem viac ako o 180 % (zo sumy 460 eur na sumu 1.300 eur). Napriek tomu, že súd považoval za potrebné zdokladovanie jeho príjmu a s ním spolužijúcich osôb (manželky), nepovažoval za potrebné reálne zdokladovať matkou konštatovaný príjem a uspokojil sa s argumentáciou, že príjem matky je cca od 900 eur do 1.600 eur. Súd jednostranne prihliadol na príjem jeho súčasnej manželky bez toho, aby posúdil tieto príjmy s ohľadom na výdavky jeho manželky na domácnosť, vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorej výživu a výchovu zabezpečuje sama. Taktiež prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil jeho starostlivosť o maloletú, keď konštatoval, že sa
s maloletou pravidelne nestretáva a nad rámec bežného výživného na ňu pravidelne neprispieva. S maloletou sa stretával do času, kým jej matka nezakázala styk s ním a následne podala návrh na zvýšenie výživného. Maloletá je tiež pod vplyvom názorov a negatívnych postojov matky voči jeho osobe. Nesúhlasil s názorom súdu, že letné, zimné dovolenky a pravidelné dary pre maloletú nemožno považovať za nadštandardné. Ide o jeho dobrovoľné výdavky mimo zákonom určenej výšky výživného, ktoré vo svojom súhrne niekoľko násobne prevyšujú povinnú výšku vyživovacej povinnosti, a preto považoval za nevyhnutné na tieto pri určovaní novej výšky výživného prihliadnuť a poukázal tiež na skutočnosť, že ich hodnota je oveľa vyššia aj v dôsledku možnosti prehlbovať vzťah s maloletou a podieľať sa na jej výchove. Podľa jeho názoru vytvára pre maloletú dcéru všetky podmienky, aby sa podieľala na jeho aktuálnej životnej úrovni, tak, ako to predpokladá platná právna úprava. Pripustil, že maloletá začala navštevovať strednú školu, avšak mal za to, že k preukázateľnému zvýšeniu nákladov o výšku zvýšeného výživného nedošlo, keď tieto neboli súdu preukázané a prvostupňový súd sa uspokojil s jednoduchým a účelovým výpočtom nákladov zo strany matky maloletej.
K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že otec nemá s maloletou harmonický vzťah, negatívny vzťah k maloletej si vybudoval sám, a to svojou ľahostajnosťou, klamstvami, neúprimnosťou a nezáujmom o maloletú, a to hlavne od času, kedy sa oženil. Otec maloletej skoro nič nevie, nevie ako trávi prázdniny, či voľný čas, s kým sa stretáva, aké má záujmy, nevie o tom, kedy je maloletá chorá, kedy má ísť k zubárovi, nevie ani, aké má známky v škole, aké krúžky, či školské aktivity navštevuje. Tvrdenie otca, že staršej dcére suma na výživnom vo výške 120 eur počas štúdia na strednej škole postačovala, sa tiež nezakladá na pravde, nakoľko staršia dcéra od tretieho ročníka štúdia na strednej škole pracuje ako študentka na dohodu, aby si privyrobila aspoň na svoju osobnú potrebu.
K odvolaniu otca dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/77/2015 je zvýšenie výživného na maloletú F., nar. XX.XX.XXXX.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zvýšené zo sumy 120 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Nie je pravdivé tvrdenie otca dieťaťa, že prvostupňový súd vychádzal pri zisťovaní pomerov matky maloletej len z jej tvrdení, nakoľko obsahom spisového materiálu je daňové priznanie matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 spolu s potvrdením o podaní daňového priznania, ako aj účtovnou uzávierkou k 31.12.2014. Rovnako matka zdokladovala výdavky maloletej, a teda rovnako nesprávnym je tvrdenie odvolateľa, že by súd vychádzal len z jej tvrdení.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.