Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225289 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115225289.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. X, E., právne zastúpená JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Paulínska 20, Trnava, a otec - O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. marca 2016, č.k. 16P/82/2015-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že upravuje styk otca s maloletým O. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 16.00 hod., počas letných prázdnin prvý a posledný týždeň v mesiaci júl vždy od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., prvý týždeň v mesiaci august od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od piatku 15.00 hod. do pondelka 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. tak, že otec alebo jeho rodič si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste maloletého odovzdá. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19. novembra 2014, č.k. 18P/65/2014-18. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2014, č.k. 18P/65/2014-18 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 16.00 hod., počas letných prázdnin prvý a posledný týždeň v mesiaci júl vždy od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., prvý týždeň v mesiaci august od pondelka týždňa od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od piatku 15.00 hod. do pondelka 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod.. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 25 ods. 2 a § 26 Zákona o rodine, vecne zdôvodnil rozhodnutie tým, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2014, č.k. 18P/65/2014-18, bol styk otca s maloletým upravený na každý párny týždeň v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 14.00 hod., počas letných prázdnin prvé dva týždne mesiaca august od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od piatku 17.00 hod. do pondelka 14.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 29.12.do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 17.00 do 02.01 do 17.00 hod., ktorú súdnu úpravu otec považuje v súčasnosti za nevyhovujúcu a preto žiadal (v zmysle upraveného návrhu) zmeniť ju tak, že s maloletým sa bude môcť stýkať v nepárny týždeň v čase od piatka od 15.30 hod. do nedele do 16.00 hod. a to z dôvodu, že jeho matka pracuje na zmeny a pokiaľ má maloletého párny týždeň, nemôže byť s maloletým, lebo jej to nevychádza. Žiadal ďalej úpravu počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku od piatka 15.00 hod. do pondelka 18.00 hod. pričom v tejto časti sa jednalo iba o zmenu hodiny, ďalej počas prázdnin prvý júlový týždeň od pondelka 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. a posledný júlový a prvý augustový týždeň od pondelka 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a počas Silvestra každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 10.00 hod.. Matka s upraveným návrhom súhlasila vo všetkých častiach s výnimkou prvej časti, keď trvala na úprave styku v párnom týždni, lebo má s deťmi takto urobený program, tiež pracuje na zmeny a maloletý chce, aby ho odovzdávala otcovi ona, čo je možné iba v párnom týždni, zatiaľ čo pokiaľ by to bolo v nepárnom týždni, odovzdávali by ho otcovi jej rodičia a medzi nimi by vznikali konflikty. Mala tiež výhrady k hodine ukončenia styku v nedeľu, keď trvala na vrátení maloletého o 15.00 hod. s odôvodnením, že obe jej deti sa učia spolu do školy a otec sa s maloletým na výuku nepripravuje (ak mu aj povie aby sa učil, nedohliadne na neho), maloletý je žiakom 7. triedy základnej školy a má problémy s učením, takže sa niekedy učí aj štyri hodiny. Matka inak potvrdila, že maloletý sa k otcovi teší, majú dobrý vzťah. Po vypočutí rodičov na súde i na Referáte poradensko-psychologických služieb súd ustálil, že v priebehu konania zostala spornou iba otázka určenia párneho alebo nepárneho týždňa bežného stretávania otca s maloletým, keď otec argumentoval kontaktom maloletého s jeho matkou (teda starou matkou maloletého) a matka argumentovala nutnosťou osobného odovzdávania maloletého, čo je možné iba v párnom týždni v dôsledku jej pracovných zmien. Okrem toho bol sporný čas ukončenia styku, keď matka žiadala ukončiť styk v nedeľu 15.00 hod. vzhľadom na potrebu prípravy maloletého do školy, zatiaľ čo otec žiadal upraviť jeho styk do nedele 16.00 hod. Vychádzajúc z uvedeného súd vo zvyšku, t.j. v časti, v ktorej sa rodičia dohodli, návrhu vyhovel a pri spornej časti úpravy styku počas víkendov zohľadnil námietky otca, majúc za to, že je v záujme maloletého rozvíjať i širšie sociálne vzťahy s ostatnými príbuznými, teda aj starými rodičmi. Zákon o rodine dokonca upravuje takého sociálne väzby i v ustanovení § 25 ods. 5, ktoré ustanovenie pripúšťa aj úpravu styku s blízkymi osobami. Dieťa má právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorý uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5). Rozšírenie styku poslúži záujmu rozvíjania vzťahu maloletého s otcom, s ktorým bude môcť tráviť dostatok času a bude tak na prospech maloletého aj s prihliadnutím na jeho vek a tým súvisiacu potrebu mužského vzoru, pričom maloletý má s otcom vytvorený dobrý vzťah a teší sa k nemu. K námietke matky súd uviedol, že takáto úprava nebráni tvorbe jej programu s deťmi (ktorý nie je zásadne viazaný na párnosť alebo nepárnosť víkendu) a pokiaľ ide o odovzdávanie maloletého, nie je tu potrebný osobný kontakt otca s rodičmi matky, nakoľko otec si môže maloletého, ktorý má 14 rokov, vyzdvihnúť pri vchode a teda nie je dôvod, aby dochádzalo k vzájomných konfliktom. Súd teda uprednostnil v tomto smere záujem maloletého na rozvíjaní jeho širších rodinných a sociálnych väzieb so starými rodičmi. Pokiaľ došlo k zmene ukončenia styku v nedeľu z pôvodnej hodiny 14.00 na 16.00 hod, tu súd prihliadol na zmenu počiatku styku o pol hodiny v neprospech otca (vyhovejúc tak námietke matky s prihliadnutím na jej pracovnú dobu, ktorá ovplyvňuje možnosť odovzdávania dieťaťa otcovi) a mal tak za to, že ukončenie styku v nedeľu o 16.00 hod. umožňuje otcovi využiť stretnutie na voľnočasové aktivity s maloletým, pričom súčasne apeloval na otca, aby sa venoval synovi aj pokiaľ ide o prípravu do školy a viedol ho k plneniu si školských povinností. Návrat k matke o 16.00 hod. potom umožňuje maloletému dostatočný časový priestor na ďalšiu prípravu do školy. Keďže v ostatných častiach zmeny úpravy styku došlo k dohode rodičov súd sa osobne nezaoberal dôvodmi tejto zmeny, konštatoval však, že aj táto zmena je na prospech maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, len v časti, v ktorej súd oprávnil otca stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 16.00 hod., teda podľa obsahu vlastne v časti, v ktorej nedošlo v rámci základného konania k dohode rodičov. Matka odvolanie argumentovala tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa v podstate súhlasila so všetkým čo otec navrhoval, jediné, čo žiadala, bolo to, aby ostal styk počas víkendov upravený ako doposiaľ, t.j. v každý párny týždeň v mesiaci a aby jej otec maloletého odovzdal o 15.00 hod., pričom svoje požiadavky riadne zdôvodnila. Otec sa s maloletým do školy vôbec nepripravuje a čím neskôr sa maloletý domov vráti, tým menej sa naučí, pričom matka a starí rodičia, ktorí s ňou žijú v domácnosti, potom musia vynakladať enormné množstvo energie, aby so synom dobehli zameškané učenie, čo v konečnom dôsledku brzdí aj jeho brata O., nakoľko dosiaľ sa do školy pripravovali spoločne, keďže sú dvojičky a navštevujú rovnaký ročník. Matka je presvedčená o potrebe odovzdávať maloletého O. osobne, neraz sa totiž stalo, že si syna prišiel vyzdvihnúť starý otec zo strany otca a to pod vplyvom alkoholu. Matka sa tiež nemôže spoľahnúť na to, či otec príde alebo nepríde a či sa maloletý nerozhodne urobiť si vlastný program v prípade, ak by otec neprišiel. Matka má tiež právo a povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a so synom sa pred jeho odchodom porozprávať a rozlúčiť, čo jej súd zmenou úpravy styku z párneho víkendu na nepárny znemožnil. Matka nemôže zmeniť svoj pracovný čas, pričom vzhľadom na vzťahy medzi starými rodičmi z otcovej strany a z matkinej strany, je nevyhnutné, aby syna odovzdávala a preberala výlučne ona, nie je v záujme maloletého, aby sa starí rodičia navzájom v jeho prítomnosti osočovali. V tejto súvislosti matka poukázala na to, že súd opomenul v rozhodnutí určiť miesto odovzdania a prevzatia maloletého a tiež od koho a komu má byť maloletý prevzatý a odovzdaný. Matka ďalej argumentovala, že otec navrhol zmenu týždňa z párneho na nepárny z dôvodu, že jeho matka má v párnom týždni pracovné povinnosti, avšak v tomto konaní sa neriešila úprava styku maloletého so starými rodičmi z otcovej strany, navyše súd neprihliadol na to, že z psychologického posudku Mgr. M. A. zo dňa 11.02.2016 vyplýva, že maloletý O. môže mať citový odstup od starých rodičov zo strany otca, ktorý záver považuje matka za správny, maloletý nepociťuje k rodičom otca náklonnosť ani silné citové väzby, keď starí rodičia zo strany otca vždy uprednostňovali pred maloletým O. jeho brata O., čo maloletý O. vždy pociťoval. Matka bola toho názoru, že súd sa nezaoberal jej dôvodnými argumentmi, hoci koná výhradne v záujme maloletého, matka styku maloletého s otcom nikdy nebránila a nebráni, avšak žije s maloletým a pozná jeho potreby najlepšie, preto nepovažuje za prospešné pre jej syna nepripravovanie sa do školy ani svojvoľné odchádzanie z bytu bez jej doprovodu. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti a rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.30 hod. do nedele 15.00 hod., počas letných prázdnin prvý a posledný týždeň v mesiaci júl vždy od pondelka od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., prvý týždeň v mesiaci august od pondelka týždňa od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od piatku 15.00 hod. do pondelka 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12 od 10.00 hod. do 29.12 do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., keď otec si maloletého O. prevezme od matky v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ho matke odovzdá. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec aj kolízny opatrovník, ktorí obaja navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Otec vo vyjadrení poukázal na to, že nie je pravdou tvrdenie matky, že by mu ako otcovi ustúpila (to on po podaní návrhu na súd svoj návrh pozmenil a ustúpil, len aby sa dohodli), pričom matka nikdy s ničím nesúhlasila, o čom svedčia nespočetné súdne konania ohľadne ich maloletých detí. Poprel, že by sa nechcel so synom učiť, keď bol syn u neho spravil s ním aj úlohu, s ktorou však matka nebola spokojná a musel ju prepisovať, pričom ide len o citové vydieranie zo strany matky. Nie je pravdou, že sa bratia učia spolu, hoci sú dvojičky, každý má svoje záujmy a každý sám sa aj učí. Argumentácia matky, že sa musí s maloletým rozlúčiť a pripraviť ho na styk, považoval za irelevantnú vzhľadom na to, že matka trávi so synom oveľa viac času ako on, rovnako ak má matka strach o syna, že by si spravil vlastný program, ak by otec pre neho neprišiel, otec uviedol, že ešte nikdy sa nestalo, že by pre syna neprišiel a pokiaľ by nejaký problém nastal, má telefón a dal by určite vedieť. Navyše vôbec nie je nutné, aby matka pri odovzdávaní syna bola, pretože aj tak vždy, keď otec pre syna príde, matka zazerá a osočuje ho. K výhradám matky voči jeho otcovi uviedol, že jeho otec je slušný človek, oboch vnukov veľmi ľúbi a nikdy nebol pod vplyvom alkoholu, keď pre maloletého išiel. Poukázal na to, že aj jeho rodičia majú maloletých vnukov radi a chcú s nimi tráviť čas rovnako ho trávia starí rodičia zo strany matky. Matkina pracovná doba je pohyblivá, takže nie je pravdou, že on má v nepárnom týždni práve poobednú zmenu. Podľa názoru otca matka iba opätovne hľadá spôsob ako znova mariť súdne rozhodnutie a brániť otcovi v styku so synom, čím sa mu chce mstiť a citovo ho vydierať. Takéto obštrukcie mu robí matka dlhodobo a otec sa s ňou musí permanentne súdiť, aby bol chvíľu so svojimi synmi. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v priebehu konania bol s rodičmi maloletého vykonaný pohovor na Referáte poradensko-psychologických služieb, kedy síce k dohode nedošlo, ale bolo zistené, že návrhy rodičov ohľadom úpravy styku otca s maloletým sa líšili len minimálne, keď otec žiadal upraviť styk na nepárne týždne, zatiaľ čo matka žiadala zachovať párne týždne, čo zdôvodňovala tým, že s deťmi má program, avšak bolo zistené, že tvorba programu matkou nie je viazaná na párne víkendy. Matka so zmenou víkendov tiež nesúhlasila z dôvodu, že v tom čase nemôže dieťa ona osobne odovzdávať otcovi, nakoľko pracuje a syna tak odovzdávajú starí rodičia, pričom však môže dochádzať ku konfliktom medzi nimi. Otec zase žiadal zmenu víkendov z dôvodu, aby sa zachoval kontakt maloletého so starými rodičmi konkrétne so starou matkou, ktorá v párnych týždňoch pracuje. Kolízny opatrovník sa v tomto smere stotožnil s názorom súdu, že v prospech maloletého je rozvíjanie vzťahov s ostatnými príbuznými, teda so starými rodičmi a tiež aj s názorom, že nie je potrebný osobný kontakt starých rodičov zo strany matky s otcom pri odovzdávaní maloletého a to vzhľadom na vek dieťaťa. Aj pokiaľ ide o úpravu ukončenia styku v nedeľu o 16.00 hod. kolízny opatrovník súhlasil s názorom súdu, že takýto čas umožňuje otcovi lepšie využiť stretnutie s maloletým na spoločné aktivity a tiež mu umožní venovať sa príprave maloletého do školy, pričom zároveň pri odovzdaní dieťaťa o 16.00 hod. ešte zostane dostatočný časový priestor na prípadnú ďalšiu prípravu do školy spoločne s bratom O.. Preto aj kolízny opatrovník žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len v nepatrnej časti určenia osoby preberajúcej a odovzdávajúcej dieťa, keď v časti úpravy rozsahu styku odvolanie nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom vhodnosti rozsahu styku otca s maloletým, pričom vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a na tieto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. K odvolacím námietkam matky iba dopĺňa nasledovné: Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a zároveň i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb. Je pričom nesporné, že zdravému vývoju dieťaťa napomáha aj upevňovanie citových väzieb s tzv. blízkymi osobami, napr. starými rodičmi, ktoré by nemali byť bez vážnych dôvodov obmedzované alebo minimalizované zásahom iných osôb (spravidla osoby, s ktorou dieťa žije) a s prípadom úpravy styku dieťaťa s takýmito blízkymi osobami z uvedených dôvodov počíta aj Zákon o rodine v § 25 ods. 5. V súdenom prípade možno tiež hovoriť o situácii, kedy kontakt a stretávanie maloletého O. so starými rodičmi z otcovej strany ( na rozdiel od starých rodičov z matkinej strany) neprebieha neobmedzene a spontánne, ale je prakticky obmedzené na dobu, kedy má dieťa vo svojej starostlivosti otec, t.j. iba v čase návštev maloletého u otca. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. V prejednávanej veci je v záujme maloletého, aby rozvíjal vzťahy aj so starými rodičmi z otcovej strany, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď po preskúmaní argumentov na strane matky aj otca dospel k záveru, že v tomto prípade prevažuje záujem maloletého na rozvíjaní vzťahov nielen s otcom ale aj s jeho rodičmi, nad záujmom matky na osobnom odovzdávaní dieťaťa. Bolo by v rozpore so záujmom maloletého určiť jeho styk s otcom v takých víkendoch, kedy by došlo k vylúčeniu starých rodičov ( resp. starej matky, ktorá vtedy pracuje) a to bez relevantného dôvodu, pričom matka žiadny taký dôvod ani vo svojom odvolaní neuviedla. Matka sa s maloletým môže rozlúčiť pred odchodom do práce, alebo večer predtým, odhliadnuc od toho, že sa s ním môže v prípade potreby rozlúčiť aj telefonicky v čase jeho odchodu. Nie je tiež vôbec potrebné, aby sa odovzdávajúce a preberajúce osoby ( starí rodičia) stretli, pokiaľ by tu mali hroziť konflikty medzi nimi, pretože maloletý vzhľadom na svoj vek dokáže bez problémov počkať na preberajúcu osobu v určenom čase pred vchodom do domu. Treba si uvedomiť, že sa nejedná o dieťa útleho veku, kedy je asistencia odovzdávajúcej osoby nevyhnutná, ale ide o dieťa vo veku 14 rokov, kedy už v iných prípadoch nie je zriedkavé ani prípadné samostatné prepravovanie dieťaťa na návštevu k druhému rodičovi ( či už peši, alebo hromadnými dopravnými prostriedkami a pod.). Pokiaľ ide o osobnú účasť matky na odovzdávaní, tu odvolací súd navyše uvádza, že s ohľadom na pretrvávajúce napäté vzťahy medzi rodičmi sa v tomto prípade javí celkom nevhodné, aby preberanie a odovzdávanie maloletého bolo realizované priamo za účasti ich oboch, čím by bol maloletý zakaždým vystavený hrozbe konfliktu rodičov, ktorý by tieto momenty sprevádzal a to iste nie je v jeho záujme. Pokiaľ ide o prípravu do školy, tu tiež správne súd prvého stupňa uzavrel, že aj pri návrate od otca v nedeľu o 16.00 hod. má maloletý O. dostatočný časový priestor na to, aby sa mohol pripraviť do školy aj za predpokladu, že by tak nebol urobil už u otca, a preto obmedzovanie trvania styku otca s maloletým z dôvodov uvádzaných matkou, neobstojí. Odvolací súd nevidel ani žiadny iný závažný dôvod na zmenu súdom určených termínov, spôsobilý prevážiť záujem maloletého na čo najširšej úprave styku s otcom, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozsahu styku považoval za vecne správne. Za oprávnenú však bolo treba považovať výhradu matky týkajúcu sa neuvedenia osoby odovzdávajúcej a preberajúcej maloletého, zatiaľ čo v časti „opomenutia“ uvedenia miesta odovzdania a prevzatia maloletého, nemožno výhradu považovať za dôvodnú. Odvolací súd v týchto otázkach upriamuje pozornosť účastníkov konania na súdne rozhodnutie, č.k. 18P/65/2014-18 zo dňa 19.11.2014, ktorým bola vykonaná pôvodná úprava styku, a ktorý bol odvolaním napadnutým rozsudkom zmenený čo do termínov ( dní resp. hodín) styku otca s maloletým, pričom v ňom nebolo uvedené, že v ostatných častiach, teda v mieste odovzdania a prevzatia zostáva rozsudok nezmenený, preto bolo potrebné opakovane upraviť aj miesto odovzdávania maloletého (ktoré sa od pôvodného nezmenilo) a osoby realizujúce odovzdávanie a preberanie maloletého, aby uvedené rozhodnutie bolo riadne vykonateľné, z ktorého dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.