Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoPr/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225878 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115225878.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: C.. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. P. B. XXX, proti žalovanému: Vossloh-Schwabe Deutschland GmbH, org. zložka SR, Priemyselná 5, Trnava, IČO: 36 677 183, zastúpený JUDr. Zuzanou Mahranovou Florišovou, advokátkou, Kapitulská 6, Trnava, o určenie neplatnosti oznámenia o skončení pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. marca 2016, č. k. 27Cpr/4/2015-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia neplatnosti Oznámenia o skončení pracovného pomeru a súčasne žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 264,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokátky žalovaného. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodil použitím ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce a § 80 písm. c) O.s.p., keď v odôvodnení uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti Oznámenia zdôvodnil tým, že má vyživovaciu povinnosť, ktorú v súčasnosti nemôže plniť a nemôže navštevovať dieťa v pravidelných dvojtýždenných intervaloch. Namietal, že s ním nebol predĺžený pracovný pomer. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti oznámenia o skončení pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú a oznámenia o prekážkach v práci na strane žalobcu zo dňa 26.6.2015. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 80 písm. c) O.s.p. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Prípady osobitného postupu v zmysle uvedeného vyplývajú tiež z ust. § 77 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Naliehavý právny záujem v týchto prípadoch nie je potrebné preukazovať. Predmetom konania nie je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru niektorým z vyššie uvedených spôsobov, nakoľko pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby, ale určenie neplatnosti oznámenia. Predmetné oznámenie nemá konštitutívny charakter, len deklaruje ukončenie pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú dňom 31.8.2015, teda uplynutím dohodnutej doby a rovnako deklaruje vznik prekážok v práci na strane žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti oznámenia. Naopak žalovaný preukázal, že žalobcovi počas doby prekážok v práci do ukončenia pracovného pomeru vyplatil náhradu mzdy vo výške priemerného platu a preplatil aj nevyčerpanú časť dovolenky. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu súd návrh zamietol. Súd plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy právneho zastúpenia si uplatnil za tri úkony právnej služby spolu vo výške 264,50 eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v roku 2015 za 2 úkony právnej služby á 64,53 eur, a to za prevzatie veci dňa 24.11.2015 a vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.11.2015 a paušálnu náhradu 2x 8,39 eur a za rok 2016 súd priznal trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 16.3.2016 vo výške 66 eur a paušálnu náhradu 8,58 eur, spolu 220,42 eur. Nakoľko je právna zástupkyňa platkyňou DPH, súd priznanú odmenu zvýšil o 20 %, t.j. o sumu 44,08 eur, spolu 264,50 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 264,50 eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že podanou žalobou sa domáhal, aby súd určil, že Oznámenie o skončení pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú a Oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 26.6.2015 je neplatné. Napadnutým rozsudkom súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 264,50 eur, čo považuje za nesprávne. Už vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 25.1.2015 uviedol, že odo dňa 3.10.2015 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako nezamestnaný, a v súčasnej dobe nemá žiadny príjem. Poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhol jeho aplikáciu. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom podľa jeho názoru je potrebné si uvedomiť, že preukázanie naliehavého právneho záujmu v takýchto prípadoch nemožno vyžadovať. Podľa názoru žalobcu typickým príkladom konaní, v ktorých sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, je konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, neplatnosti výpovede z nájmu, neplatnosti dobrovoľnej dražby, neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Ďalej naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ani v prípade, ak bol žalobca na podanie žaloby odkázaný v inom konaní. Namietol, že z rozsudku nie je jasné či došlo k nejakej dohode medzi žalovaným a jeho právnou zástupkyňou, pretože základné sumy na úkony právnej služby 64,53 eur a 66 eur nie je možné určiť podľa ustanovení § 9 - § 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb a navyše kalkulácia týchto súm nebola žiadnym spôsobom k rozsudku prílohovaná. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Cpr/4/2015 bolo určenie neplatnosti Oznámenia o skončení pracovného pomeru a Oznámenie o prekážkach na strane zamestnávateľa zo dňa 26.6.2015. Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia neplatnosti oznámenia o skončení pracovného pomeru a súčasne žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 264,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokátky žalovaného. 7. Predmetom odvolacieho pojednávania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania. 8. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p.. Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia je založené na týchto zásadách: a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný neúspech, c) ak bol úspech a neúspech oboch strán rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, d) účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo úvahe súdu. Účastník mal vo veci plný úspech vtedy, ak súd vyhovie jeho žalobe. Tam, kde má byť náhrada trov konania rozdelená, je treba určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil trovy, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania je vecne správny, keď žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom nie je rozhodné z akých dôvodov, a teda žalovanému vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov. 10. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 11. Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. 12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a teda pokiaľ súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., postupoval správne, pretože žalovaný mal vo veci plný úspech. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania. 13. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil aj výšku priznaných trov konania. V prejednávanej veci bolo potrebné pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V roku 2015 bola výpočtovým základom suma 839 eur a v roku 2016 858 eur, z čoho potom v roku 2015 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 64,53 eur a v roku 2016 66 eur. Súd prvej inštancie preto správne ustálil výšku náhrady trov konania, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. 16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).