Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226714 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115226714.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. M. XX a otca: E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X. Y. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11P/88/2015-59 zo dňa 14.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky (doručenému súdu dňa 2.11.2015) tak, že zvýšil výživné otca na maloletú Z. zo sumy 175,- Eur na sumu 225,-Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 2.11.2015 (výrok I.). Výrokom II. súd nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 2.11.2015 do 31.3.2016 vo výške 248,43 Eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa so splnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Výrokom III. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 12C/111/2010-120 zo dňa 3.12.2010 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú. Napokon výrokom IV. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako i § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 a § 163 ods. 1 O.s.p., pričom na náhradu trov konania aplikoval § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 12C/111/2010-120 zo dňa 3.12.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného na ňu vo výške 175,- Eur mesačne. Matka bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bez príjmu, poberala prídavok na maloletú 21,99 Eur. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.002,75 Eur. Matka mala v čase predchádzajúceho rozsudku vyživovaciu povinnosť naviac voči synovi C. a otec iba voči maloletej Z.. Maloletá mala v čase predchádzajúceho rozhodnutia 7,5 roka, navštevovala druhý ročník základnej školy. V konaní bolo tiež preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21C/97/2010-31 zo dňa 29.1.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu bola otcovi maloletej uložená povinnosť s účinnosťou od 10.1.2011 do 9.1.2016 platiť matke maloletej príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 165,- Eur mesačne. Rozsudkom č.k. 19P/43/2012-59 zo dňa 17.12.2012 bola s účinnosťou od 19.6.2012 zrušená povinnosť otca maloletej platiť matke maloletej príspevok na výživu rozvedenej manželky v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu. Súd prvej inštancie zistil, že otec má aktuálne priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.076,20 Eur, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške priemerne 547,63 Eur. Matka maloletej je od 14.4.2015 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, je jej vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke od apríla 2015 vo výške 83,30 Eur, na dieťa poberá prídavky vo výške 23,52 Eur mesačne. Matka je pritom od 22.5.2015 práceneschopná, pričom ošetrujúca lekárke nevie odhadnúť ďalšiu dĺžku práceneschopnosti. 3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za čas od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti a to najmä tým, že v súčasnosti je už žiačkou 7. ročníka ZŠ a teda postúpila na druhý stupeň, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Rovnako súd prihliadol na plynutie času a na skutočnosť, že maloletá je o viac ako 5 rokov staršia, v dôsledku čoho sú náklady na ňu neporovnateľne vyššie. Súd skonštatoval, že otec dosahuje porovnateľný príjem ako v čase skoršieho rozsudku, matka je rovnako nezamestnaná, k tomu však dlhodobo práceneschopná, pričom jej ubudla vyživovacia povinnosť k už plnoletému synovi C.. Za opodstatnené a primerané priemerné mesačné náklady na maloletú súd považoval celkové náklady v sume cca 250,- Eur, pričom tento svoj záver v odôvodnení aj bližšie špecifikoval. Považoval za potrebné prihliadnuť aj na náklady spojené s fixným zubným aparátom pre maloletú, ktoré však nie sú pravidelné. Primeranú možnostiam a schopnostiam otca potom súd považoval výšku výživného 225,- Eur, keď zohľadnil čistý mesačný príjem otca 1.076,20 Eur, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky priemerne vo výške 547,63 Eur titulom nedoplatku na príspevok na výživu rozvedenej manželky - matky maloletej. S prihliadnutím na pravidelné náklady otca na bývanie skonštatoval, že otcovi zostáva k dispozícii suma 461,57 Eur, z ktorej po odpočítaní výživného na maloletú 225,- Eur zostáva otcovi dostatočná suma na ostatné jeho životné náklady. 4. Súd uviedol, že nemohol prihliadnuť na tvrdenia otca, že matke sa pracovať nechce, nakoľko od lekára bolo potvrdené, že od podania návrhu aj čase rozhodovania súdu prvej inštancie schopná práce nie je, pričom súd s poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p. musel vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Súd tiež skonštatoval, že z čistej mzdy vo výške 1.076,20 Eur mesačne by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú v rozmedzí od 20% do 25% čistého príjmu, teda v rozmedzí od 215,- Eur do 269,- Eur. S prihliadnutím na to, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, aj na to, že pri maloletej bude ešte priestor na zvyšovanie výživného, súd určil výživné skôr pri dolnej hranici takto obvykle stanovovaného výživného. Súd zároveň zohľadnil aj to, že z pokladničných dokladov predložených otcom bolo preukázané, že na maloletú prispieva aj nad rámec určeného výživného a to zakupovaním oblečenia, platením výdavkov na telefón, poistenie a iné. Zároveň súd prihliadol, že zrážky, ktoré sú otcovi vykonávané zo mzdy, sú vykonávané v prospech matky maloletej. Napriek námietke otca, z prešetrených pomerov súd mal za preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará a neboli zistené žiadne nedostatky ani v škole, ani u lekárky, pričom matka dieťaťu zabezpečuje ako stravu, tak aj oblečenie a obuv. 5. Súd tak zvýšil výživné o cca 10,- Eur za každý rok, čo považoval za primerané. Skonštatoval, že na zvyšnej časti nákladov na maloletú, ktorá nebude pokrytá výživným od otca, sa bude potom bude podieľať aj matka maloletej vzhľadom na to, že jej odpadla vyživovacia povinnosť i na to, že každý rodič je povinný sa podieľať na výžive svojho dieťaťa aspoň minimálnym výživným (t.č. 27,13 Eur). Zároveň časť nákladov bude pokrytá aj prídavkom na dieťa. Súd výživné zvýšil od podania návrhu matkou 2.11.2015 s tým, že k podstatnej zmene pomerov došlo už skôr. V dôsledku spätného zvýšenia výživného súd vyčíslil otcovi nedoplatok za obdobie od 2.11.2015 do 31.3.2016 sumou 248,43 Eur podľa špecifikácie v odôvodnení. Súd s prihliadnutím na výšku dlhu povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 10,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudkom zároveň zmenil aj výrok III. predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava v časti výšky bežného výživného otca na maloletú. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s tým, že išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej s argumentáciou, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval ňou navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že nebol urobený dopyt na súdnu exekútorku, aby sa vyjadrila k exekúcii prebiehajúcej voči otcovi, z ktorej vyplýva, že má platiť exekučné trovy exekútorke a nie jej a nebolo zisťované, ani či je exekúcia právoplatná. Ako druhé namietala, že otec vlastní dve osobné autá značky Seat Toledo, ku ktorým na pojednávanie veľké technické preukazy nepriniesol, mal priniesť aj potvrdenie o zakúpení nového auta a doklad o cene auta, čo rovnako nepriniesol. Tiež nebolo zdokladované, že jedno auto je na odpis, pretože auto nie je ani škrabnuté a stojí pred jeho domom. Matka vyslovila tiež nespokojnosť s tým, že neboli zisťované skutočnosti ohľadne firmy A. kde ako konateľ vložil 200.000,- Sk. Bola doložená suma, ktorú zaplatil, keď sa ako jediný konateľ z firmy vymazal, tiež 200.000,- Sk. Otec zdedil hotovosť, pozemky a rodinný dom po matke a preto môže platiť vyššie výživné. Nebola tiež preverená čiastka 90,- Eur, ktorú otec uvádza, že ju zaplatil, pretože ju platila ona, čo žiada preveriť u lekárky. Oznámila tiež, že po skončení práceneschopnosti v máji 2016 podáva žiadosť na invalidný dôchodok. Žiada preto, aby súd výživné zvýšil na sumu 350,- Eur mesačne od 1.9.2015, čo v doplnení k odvolaniu opravila na 1.9.2013, pretože vtedy dcéra nastúpila na druhý stupeň základnej školy. 8. Dňa 13.9.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené doplnenie odvolania matky, ku ktorému pripojila uznesenie Okresného súdu Trnava 10Er/351/2012-59, v ktorom sa matka maloletej ako oprávnená voči otcovi maloletej ako povinnému domáha vymoženia zaplatiť dlžnú sumu za príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 1.980,- Eur a sumu za bežný príspevok na výživu rozvedenej manželky od 1.5.2012 vo výške 165,- Eur tak, že námietkam povinného proti exekúcii sa v celom rozsahu vyhovelo. Matka namietala, že súd tak rozhodol napriek tomu, že povinný otec poprikladal k spisu sumy, ktoré boli určené na zakúpenie postele a nábytku, ktoré v opitosti rozbil a nie na výživu rozvedenej manželky. Keďže námietke bolo vyhovené, otec nemusí nič platiť „ani mne, ani exekútorovi“ a tak môže byť výživné zvýšené na dcéru vo výške 350,- Eur mesačne. 9. Otec maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. 10. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky poukázal na to, že návrh matky bol podaný dôvodne, od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5 rokov počas ktorej sa pomery na strane maloletej zmenili. Matka má zvýšené náklady na maloletú spojení s návštevou školy, tiež oslabenou imunitou dieťaťa a návštevou zubnej ambulancie. Vzhľadom na to odporučil odvolaniu matky vyhovieť. 11. Otec maloletej k doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby súd odvolanie matky zamietol, zrušil rozsudok 11P/88/2015 a nechal v platnosti výživné vo výške 175,- Eur. Uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí s tým, že cieľom matky je získať príjmy pre seba a nie pre maloletú dcéru. Keď sa matka odvoláva na exekútorku, poukázal na to, že všetky dôkazy ohľadne exekúcie sú súčasťou spisu s tým, že matka v námietkach voči exekúcii popiera platby a udáva ich ako dar pre dcéru na dovolenku, pričom je to 300,- Eur a nikde na dovolenke s dcérou nebola, čím predlžuje súdne konanie a snaží sa ho obrať o peniaze. Pritom nebolo rozhodnuté vo veci námietky a stále platí príkaz na začatie exekúcie, takže jeho finančné prostriedky sú obmedzené, z čoho má potom platiť výživné a žiť. Pokiaľ matka uvádza, že vlastní dve autá zn. Seat Toledo, obidve majú 20 rokov, z toho jedno je po havárii „na totálku“ a preto kúpil to druhé, a vek vozidla súd overil podľa technického preukazu. Pokiaľ ide o firmu A. bola na jeho meno prevedená podvodom a táto vec bola súdom vyriešená v roku 2008, o čom matka dobre vie. Keď žila matka matky maloletej, matka dieťaťa nemala problém obrať ju o posledné peniaze a kúpiť si pre seba nové elektrospotrebiče a dovolenku, pričom sa o ňu nestarala napriek tomu, že poberala príspevok za starostlivosť vo výške 142,19 Eur a dala v práci výpoveď. Namietal, že matka dieťaťa stále tvrdí, že Z. má oslabenú imunitu a že je stále chorá, čo nijakým dôkazom nedoložila. V odvolaní žiada výživné vo výške 350,- Eur, čo je neúmerne vysoká čiastka a je zrejmé, že peniaze určené pre dcéru používa na svoje potreby, pretože jej príjem je len 83,- Eur. Je naivné si myslieť, že dospelá osoba, ktorá fajčí a holduje alkoholu a nie je schopná prísť na úrad práce, kde za posledné dva roky bola štyrikrát vyradená z evidencie, vyžije z 83,- Eur a maloletá dcéra potrebuje 350,- Eur. Doteraz platí na dcéru výživné vo výške 175,- Eur, má stále platby v prospech dcéry a to za telefón 9,- Eur, za životnú poistku 23,27 Eur, čo spolu predstavuje mesačne 207,27 Eur v prospech maloletej. Treba prihliadnuť aj na ďalšie nepravidelné výdaje v prospech dieťaťa, ktoré dokladoval v prepočte na mesiac sumu vo výške 332,55 Eur. Z uvedeného vyplýva, že dcére prispieva nadštandardne. 12. K vyjadreniu k odvolaniu otec pripojil kópiu časti zápisnice z konania 19P/43/2012 z výpovede svedka A.. K. V., ktorý vypovedal, že v čase, keď bývala jeho matka ešte doma a nebola umiestnená v zariadení, cez deň bývala väčšinou sama. Bola sebestačná, bolo treba sa o ňu starať, ale nie 24 hodín denne. Otec maloletej pripojil k vyjadreniu tiež doklad o úhrade za mobilný telefón od mája 2016, z ktorého vyplýva, že uhradil sumu 10,- Eur. Z otcom predloženého prehľadu Allianz - Slovenskej poisťovne, vyplýva, že hradí poistenie Prominent v sume 23,27 Eur, resp. 24,06 Eur mesačne. Dodatočne otec maloletej doložil vyjadrenie matky k námietkam proti exekúcii č.k. 10Er/351/2012, z ktorého vyplýva, že platba otca 5.9.2012 v sume 300,- Eur mala byť dobrovoľným darom dcére na dovolenku a do výživného sa nemá rátať. 13. K doručenému vyjadreniu otca k odvolaniu matky podala matka písomné vyjadrenie, ku ktorému doplnila ďalšie dôkazy. Doložila lekárske nálezy od alergológa, kardiológa, kde sa lieči, pričom má stále chrípky a infekty horných a dolných dýchacích ciest, pričom na lieky a vitamíny na imunitu platí cca 30,- Eur mesačne aj s čerstvým ovocím a zeleninou. Má nálezy aj od očného, je jej diagnostikovaná alergická rinitída, má problémy aj gynekologické. Pokiaľ odporca uvádza, že matka pije, nie je to pravda. Je liečená na psychiatrii z dôvodu predchádzajúceho týrania zo strany otca maloletej a užíva antidepresíva, pričom na tieto lieky sa nesmie užívať alkohol. Namietala ak otec porovnával svoje výživné s výškou náhradného výživného, faktúra za telefón, ktorú k vyjadreniu pripojil je jeho a nie dcérina, poistenie, ktoré založil pre dcéru síce platí, ale dcéra nemá žiadnu knižku, ani doklad. Odkedy podala návrh na zvýšenie výživného, otec sa prestal o dcéru zaujímať, špatne jej vynadal a nič jej nekupuje. Poukázala na oznámenie zo Sociálnej poisťovne, že si podala žiadosť na invalidný dôchodok, pretože zdravotný stav jej nedovoľuje zamestnať sa. V závere žiadala zvýšiť výživné na 350,- Eur mesačne od 1.9.2013. 14. K vyjadreniu matka pripojila oznámenie Sociálnej poisťovne, že požiadala o invalidný dôchodok, ktorý žiada priznať od 1.1.2016, kópie niekoľkých lekárskych správ osvedčujúce, že má viaceré zdravotné problémy, kópie správ z ošetrenia z rokov 2006 až 2010, podľa ktorých ju vtedy manžel fyzicky napadol, kópiu správy z psychiatrického vyšetrenia z roku 2008, kedy jej bola diagnostikovaná reakcia na stres v dôsledku konfliktnej situácie v matrimóniu, pre nezamestnanosť, ekonomickú núdzu a predpísané lieky. 15. Matka tiež pripojila lekárske nálezy od roku 2007 do roku 2016, z ktorých vyplýva, že maloletá so zdravotnými problémami navštívila všeobecného lekára otorinolaringológa, kardiológa, oftalmológa, imunológa a alergológa. 16. Na toto podanie matky zareagoval otec maloletej ďalším doplnením vyjadrenia, v ktorom uviedol, že dcéra síce absolvovala preukázané vyšetrenia, čo neznamená, že stále je chorá a ani to, že potrebuje lieky za 30,- Eur mesačne a matka to nedoložila ani jedným bločkom o platbe, ani nedoložila potvrdenie zo školy ako často zameškáva školskú dochádzku. Pripojil kópiu vysvedčenia maloletej, kde má dcéra zameškaných v prvom polroku 72 hodín, v druhom 62 hodín, keďže pravidelne navštevuje ortodontnú ambulanciu kvôli zubnému strojčeku. Keď sa k tomu prirátajú dve preventívne prehliadky u zubárky, tak zvyšné hodiny pokryjú len pár návštev lekárky a nič nenasvedčuje tomu, že by dcéra bola sústavne chorá, takže matka ako obvykle klame. Predložením lekárskych správ, v ktorých matka maloletej uvádza, že ju otec bil, uviedol, že lekári opísali jej zranenia len na zápästiach a zadnej časti hlavy, čo zodpovedá poraneniam po páde v opitosti, pričom správa neuvádza, že by mala doudieranú tvár alebo že by ju napadol. Klamala tiež, keď tvrdila, že jej naplatil výživné. Matke maloletej neznemožnili prácu, avšak ona dala výpoveď aj keď nemusela. Vybavila si sociálny príspevok za starostlivosť o matku, aj tak sa o ňu nestarala a jej ťažko chorá matka bola väčšinu sama, čo potvrdil vo výpovedi pred súdom jej brat, ktorý potvrdil tiež, že má problém s alkoholom. To, že má matka maloletej problémy s alkoholom dokazujú dve lekárske správy, ktoré sú súčasťou rozvodového spisu. To, že nemôže piť kvôli liekom klame, pretože ich neužívala, na lekárskom vyšetrení bola s odstupom až dvoch rokov, takže jej nemal kto lieky predpísať. Matka maloletej v opitosti vulgárne nadávala pani P., na čo matku polícia predviedla a udelila jej poriadkovú pokutu o čom žiadal ako dôkaz policajnú správu. Že matka maloletej trpí psychickými poruchami, je pravda, avšak ich pôvod je v dlhodobom nadmernom požívaní alkoholu. Pokiaľ tvrdí, že predložená faktúra za telefón nie je dcérina zase klame alebo nepozná telefónne číslo dcéry. Je klamstvom, že povedal, že dcére nič kupovať nebude aj to, že sa prestal o dieťa zaujímať, naopak matka nechce dovoliť dcére, aby trávila s ním viacej času. Podľa otca maloletej uvedené dôkazy a fakty jasne naznačujú, že matka sa snaží priživovať na dcére a je naivné si myslieť, že dospelý človek, ktorý fajčí vyžije bez príjmu a naša maloletá dcéra potrebuje 350,- Eur. Z doložených dôkazov je jasné, že okrem súdom určených 175,- Eur dcére prispieva 150,- Eur mesačne. 17. K vyjadreniu otec maloletej pripojil vysvedčenie maloletej za školský rok 2015/2016, z ktorého vyplýva, že v prvom polroku mala zmeškaných vyučovacích hodín 72, v druhom polroku 60, všetky ospravedlnené. Pripojenými kópiami výpisu z účtu od januára 2012 do apríla 2012 otec preukazoval, že výživné matke maloletej riadne hradí. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP akt. 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP akt. § 351 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (podľa pôvodného § 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), akt. 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloletú v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie. 20. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 21. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec aj správne právne posúdi. Na základe uvedeného sa odvolací súd so všetkými závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na aktuálne obmedzené možnosti a schopnosti matky, vystihujúcim odôvodnené potreby maloletej, s prihliadnutím aj na zvýšené výdavky na ňu v súvislosti so zdravotnými problémami, ako i preukázanú podstatnú zmenu pomerov, zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 175,- Eur na sumu 225,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu matkou, teda od 2.11.2015, keď podmienky pre spätné zvýšenie výživného v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v podobe dôvodov hodných osobitného zreteľa, zistené ani preukázané neboli. Určená výška výživného, ako na to správne poukázal aj prvoinštančný súd, zodpovedá rozpätiu podľa zaužívanej súdnej praxe od 20% do 25% čistého príjmu povinného rodiča. Nebolo možné nezohľadniť, a správne na to prihliadol aj súd prvého stupňa, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva a pravidelne jej prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného. Súd tiež správne uzavrel, že napriek svojej aktuálne nepriaznivej situácii je povinná podieľať sa finančným príspevkom na výžive maloletej a to aspoň v rozsahu minimálnej výživného t.č. vo výške 27,13 Eur aj jej matka. Takto otcovi určené výživné, spolu s výživným od matky a prídavkom na dieťa, umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej a vyššie výživné, ako sa toho domáha matka, by bolo neprimerané nepodložené a nedôvodné a to bez ohľadu na to, či exekučné konanie voči otcovi bude po vyhovení jeho námietkam zastavené. Spd tiež správne rozhodol v časti o nedoplatku na výživnom, o zmene predchádzajúceho rozsudku aj o náhrade trov prvoinštančného konania. 22. K námietkam uplatneným matkou v odvolaní sa žiada dodať, že v tomto konaní je irelevantný stav exekučného konania vedeného proti otcovi maloletej, preto nebolo dôvodným robiť dôkaz dopytom na súdnu exekútorku. Tvrdenie matky, že v poradí prvé vozidlo otca nie je na odpis a neutrpelo tzv. totálnu škodu, v konaní nebolo ničím preukázané, naopak bolo otcom popreté. Pokiaľ ide o potvrdenie o zakúpení v poradí druhého auta, resp. o kúpnej cene, otec pred súdom uviedol, že takýto listinný dôkaz nemá k dispozícii a preto nebol ani vykonaný. Medzi rodičmi ale nebolo sporné, že obe vozidlá sú ojazdené, nie sú nové. Kúpu ojazdeného vozidla zn. Seat Toledo otcom preto nemožno považovať za neprimeraný nadštandardný výdavok, ktorý by mal zohrať rolu pri určení výšky výživného. Rovnako nedôvodnou bola námietka odvolateľky, že súd nezisťoval skutočnosti ohľadne firmy A. kde mal otec maloletej vložiť čiastku 200.000,- Sk už len preto, že k tomu malo dôjsť pred mnohými (cca 10) rokmi a pri zvyšovaní výživného v danom prípade bolo posudzované obdobie cca 5 rokov spätne. Nie je rozhodným, ani či jednorazovú čiastku 90,- Eur za zdravotné služby za maloletú v minulosti uhradil otec, či matka, na stanovenie výšky výživného do budúcna to nemá relevanciu. Rovnako bez významu zatiaľ je, že matka podala žiadosť o invalidný dôchodok, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. 23. S poukazom na vyššie uvedené, po vyporiadaní sa so všetkou pre vec relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v odvolacom konaní, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 24. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.