Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227734 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115227734.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: P. Q., bytom L. XX, W., toho času U. X. X, S., proti odporcovi: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. decembra 2015, č.k. 8C/516/2015-87, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané začať a pokračovať v dražbe nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX ako stavba - kultúrny dom so súp. č. XXXX postavená na parc. č. 8621/1 a parc. č. 8621/1 o výmere 1.750 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 8619/1 o výmere 1.051 m2 zastavané plochy a nádvoria (všetko parcely registra „C“) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vrátane zákazu ich zaťaženia alebo ich prevodu v prospech tretej osoby.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 8, § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p., keď napriek tvrdenia navrhovateľa ohľadom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam súd zistil zo spisu 31Cbi/2/2008, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vylúčenia nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. ako stavba - kultúrny dom súp. č. XXXX na parc. č. 8621/1, parc. č. 8621/1 pozemok o výmere 1.750 m2 a parc. č. 8619/1 zastavaná plocha dvor o výmere 1.051 m2 zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, bol zamietnutý rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-430371 zo dňa 09.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/3/2013-637 zo dňa 29.10.2013 (právoplatné dňa 03.03.2014). Uznesením Najvyššieho súdu č.k. 4Obdo 24/2014 zo dňa 30.04.2014 bolo dovolanie navrhovateľa odmietnuté. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musel by navrhovateľ osvedčiť skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, čo neosvedčil, keď doplnením návrhu navrhovateľ uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Čím uviedol, aký vzťah má navrhované opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej. Keď už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podávaného pred začatím konania, musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať, len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby. Konajúci súd bol toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu svojho práva, vlastníckeho práva, ktoré má byť porušované, ktorému má byť poskytnutá ochrana, k predmetnej nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného mal súd osvedčené, že navrhovateľov návrh na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku odporcu bol právoplatne zamietnutý v konaní sp. zn. 31Cbi/2/2008 dňa 03.03.2014. Na základe uvedeného súd ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčenie skutočností, ktoré sú potrebné na
to, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo by tu bola obava, že výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej by bol ohrozený, ďalej neskúmal a rozhodol pri aplikácii § 74 O.s.p. tak, že zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, pretože prvostupňový súd podľa jeho názoru nezohľadnil všetky potrebné a právne relevantné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech nariadenia predbežného opatrenia a vec následne aj nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia neskúmal, nakoľko mal za to, že on nemal osvedčiť existenciu svojho vlastníckeho práva, ktoré má byť porušované a ktorému má byť poskytnutá ochrana, pričom súd poukázal na to, že v konaní právoplatne skončenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 bol návrh na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku odporcu právoplatne zamietnutý. Poukázal na rozhodujúcu prax súdov, z ktorej je zrejmé, že súd rozhodne o nariadení predbežného opatrenia a tým istým uznesením uloží navrhovateľovi podať v určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej, pričom často, či už súd prvého stupňa, alebo odvolací súd, určia práve predmet konania vo veci samej. On poukázal bezprostredne hroziacu ujmu, a to ohrozenie svojho vlastníckeho práva tým, že odporca začal konať vo veci dražby predmetných nehnuteľností, pričom okolnosti nadobudnutia jeho vlastníckeho práva, ako aj jeho oboznámenia sa s dražbou uviedol tak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v jeho doplnení. Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom. Poukázal aj na to, že v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 podal ústavnú sťažnosť, o ktorej sa vedie konanie pred Ústavnom súdom SR s tým, že jeho podanie je evidované pod sp. zn. I.ÚS 549/2015 a dňa 09.12.2015 bolo predbežne prerokované a uznesením prijaté na ďalšie konanie. Za danej situácie, keď odporca reálne mieni pokračovať v dražbe, niet inej možnosti, než tieto jeho aktivity pozastaviť, aby neprišlo k nenapraviteľným následkom a právne zmätočnej situácii. Uviedol tiež, že nemá možnosť ani priestor, kam by veci z predmetných nehnuteľností vypratal, navyše rekonštrukciou investoval do týchto nehnuteľností, čím by sa následne odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dodal tiež, že nemá vyriešenú bytovú otázku, a teda vysťahovaním by sa stal bezdomovcom, pričom nehnuteľnosti užíva od roku 2000.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 211 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/516/2015 je konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi zakázané začať a pokračovať v dražbe nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX ako stavba - kultúrny dom so súp. č. XXXX postavená na parc. č. 8621/1 a parc. č. 8621/1 o výmere 1.750 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 8619/1 o výmere 1.051 m2 zastavané plochy a nádvoria (všetko parcely registra „C“) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vrátane zákazu ich zaťaženia alebo ich prevodu v prospech tretej osoby.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). Predbežné opatrenie je zaužívaným inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné a nespochybňované. V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch tipov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Dočasná právna ochrana je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu alebo z
dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie je príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného procesu, ktoré je realizované prostredníctvom „dočasného“ súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe.
Predbežným opatrením sa nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný (nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.
Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný a predbežný charakter, účastník nenadobúda práva priznané predbežným opatrením, v danom prípade bude predbežné opatrenie trvať do skončenia konania vo veci samej.
Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti uplatneného nároku, keď prvostupňový súd správne poukázal na právoplatne skončené konanie vedené pod sp. zn. 31Cbi/2/2008, v ktorom sa navrhovateľ domáhal vylúčenia označených nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii.
Odvolací súd tiež poukazuje na stanovisko Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002, sp. zn. Obpj 7/2002, v zmysle ktorého usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a predbežným opatrením vydaným v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.
Z odôvodnenia citovaného stanoviska vyplýva, že konkurzné konanie tak, ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd, ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Osoby, ktoré uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení, že sa vec nemala zapísať do podstaty, zostanú pochybnosti, či vec do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami. Súd uloží tomu, kto tvrdí, že vec do súpisu nemala byť zapísaná, aby v súdom určenej lehote podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Ak vylučovacia žaloba bola v stanovenej lehote podaná, o tom, či vec do podstaty patrí, musí rozhodnúť súd v samostatnom konaní.
V predmetnej veci navrhovateľ uplatňoval práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty, následne podal i žalobu proti správcovi na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu, táto žaloba však bola neúspešná.
Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené nebolo preto možné v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, teda v inom konaní, uložiť správcovi konkurznej podstaty, aby nenakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.