Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115229028 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115229028.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: M. M., nar. XX. Y. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: R. M., nar. XX. Y. XXXX, M. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281 a otca: Q. M., nar. XX. P. XXXX, bytom M. XXX, zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. N. M., nar. XX. P. XXXX, bytom B., Q. XXXX/XX, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. júna 2016 č. k. 8P/102/2015-77, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14P/95/2015 upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 a v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný maloletú v určenom čase matke na rovnakom mieste vrátiť; týmto súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/8/2016-39 zo dňa 9. marca 2016, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a § 28 ods. 2 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. o rodine) a vecne tým, že zistil, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď rodičia maloletej od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletú sa osobne stará jej matka, pričom uznesením č. k. 14P/95/2015-25 zo dňa 26. novembra 2015 bola maloletá predbežne zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne a keďže sa rodičia nevedeli na styku dohodnúť, bol na návrh otca upravený styk predbežným opatrením uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 8P/102/2015-12 zo 4. januára 2014, ktoré bolo v dôsledku odvolania matky zmenené odvolacím súdom, Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 10CoP/8/2016-39 z 9. marca 2016 tak, že otec je oprávnený stýkať sa a maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2016, avšak od tej doby už došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, keď podľa vyjadrenia matky prespávanie u otca nie je v jeho záujme, keď u dieťaťa sa prejavuje strach z blížiacej sa návštevy u otca bolesťami brucha a dieťa nerozpráva, čo bolo zistené aj logopedičkou. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo k takej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s dieťaťom v záujme dieťaťa a preto zmenou uznesenia o úprave styku rozhodol o ňom v takom rozsahu ako to navrhol otec pôvodne. Mal za to, že takýmto rozhodnutím zostane zachované striedanie sa pobytu počas víkendových dní u otca a u matky, i keď rozsahom na počet hodín ide o styk upravený v menšej miere ako bol upravený odvolacím súdom, styk sa bude realizovať i bez prespávania u otca, keď súd prihliadol na matkou predložené lekárske správy a to od detskej lekárky a klinickej logopedičky, ktorú matka s maloletou pravidelne navštevuje. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že styk bol predbežne upravený uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 10Co/8/2016 a nestotožňuje sa s tvrdeniami matky, že nie je v záujme maloletej, aby u neho prespala, ako i nie je pravdou, že by bola maloletá u neho zanedbávaná z hľadiska hygieny. To, že maloletá po návrate od neho nekomunikuje, lebo to má zakázané je absurdné, keď pravda je taká, že maloletá je ofučaná, že už musí ísť domou a má za to, že táto situácia sa bude opakovať aj v prípade, že by maloletá u neho neprespala. Čo sa týka lekárskej správy MUDr. K., k tej uviedol, že detská lekárka nie je psychológ a jej vyjadrenia neobstoja a skôr má za to, že matka maloletej apelovala na vyššie spomínanú lekársku, že tieto problémy sú spôsobené blížiacou sa návštevou u otca. K tvrdeniu, že dcéru vrátil v zanedbanom hygienickom stave dodal, že maloletá nechcela ísť domou, bránila sa vystúpiť z auta, matka sa vôbec nesnažila sa jej prihovoriť, zobrala tašku maloletej a malú posadila do auta, keď maloletá odišla v poriadku, čistá spokojná aj keď uplakaná. Dodal, že maloletú vyše dvoch mesiacov nevidel, pretože matka mu ju odmieta dávať, napíše SMS, že je chorá a matka napriek tomu odíde bez problémov do Prahy, alebo na svadbu do Nemecka. Poukázal, že na pojednávaní dňa 13. mája 2016 bolo nariadené znalecké dokazovanie. Mal za to, že je namieste, aby súd prvej inštancie zistil skutkový stav a nie je dôvod brániť tomu, aby maloletá u neho prespávala tak ako to bolo do vydania napadnutého uznesenia a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nahradil ho novým, kde sa prespávanie u otca bude realizovať. Ku svojmu odvolaniu pripojil ako dôkazy SMS správy, fotografie maloletej, čestné prehlásenie jeho otca, jeho sestry a jej manžela, jeho priateľky, rodičov priateľky, susedy priateľky, majúce preukazovať spokojnosť maloletej počas styku. 3. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletej, ktorá navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s odôvodnením, že nesúhlasí s vyjadreniami otca v odvolaní týkajúce sa napríklad schopností detského lekára posúdiť zdravotný stav maloletej. Poprela tvrdenie, že pri jazde motorovým vozidlom prekročila rýchlosť a trvá na tom, že dcérka po návrate od otca vyjadruje radosť z toho, že je už s ňou doma. K tvrdeniu týkajúceho sa víkendu od 13. mája do 15. mája uviedla, že je pravdou, že o maloletú sa starala jej matka, keďže maloletá bola chorá a počas víkendu 25. až 26. júla 2016 bola dcérka taktiež chorá a na chate bola až od 27. júla 2016. Uviedla, že rozsah styku upravený napadnutým uznesením je postačujúci a je v súlade s naplnením práv otca voči dieťaťu a zároveň je i v záujme dcéry. Dodala, že od momentu ako došlo k novej úprave styku, otec tento nevyužíva v celom rozsahu, resp. stýka sa s ňou len jeden deň. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. 4. K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že s rodičmi dieťaťa boli realizované konzultácie a riešila sa i úprava styku z titulu možnej dohody, k dohode však nedošlo a vzhľadom na doložené vyjadrenie detskej lekárky MUDr. P. K. a správu klinickej logopedičky Mgr. D. V. a matkou uvedenú potrebu navštíviť s dieťaťom klinickú psychologičku PhDr. J. F. navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 1. júla 2016, ako i zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 7. Ustanovenie § 360 až § 369 C.m.p. upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa C.s.p.. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. 10. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Predmetom konania je návrh matky maloletých detí, ktorým žiada zmeniť uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/8/2016-39 z 9. marca 2016 a nariadiť neodkladné opatrenie o úprave styku tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod.. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že styk bol ostatný raz upravený predbežným opatrením uznesením Krajského súdu v Trnave z 9. marca 2016. Od tej doby mala podľa tvrdenia matky nastať zmena pomerov odôvodňujúca zmenu ostatného rozhodnutia o styku. Dôvodnosť zmeny bola preukazovaná matkou prezentovanými zmenami v správaní maloletej a preukazovaná lekárskymi správami. Z obsahu správ detskej lekárky, klinickej logopedičky a klinickej psychologičky však nemožno vyvodiť, že by príčinou správania sa maloletej bola realizácia styku otca s maloletou v rozsahu upravenom v ostatnom rozhodnutí z 9. marca 2016. 13. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nastala taká zmena pomerov od ostatného rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, toho času neodkladného opatrenia, ktorá by odôvodňovala nariadenie opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia. Argumentácia matky nie je postačujúca a už vôbec nie preukázaná. Dôvody ňou uvádzané nie sú takého charakteru, že by odôvodňovali zmenu rozsahu styku otca s maloletou. 14. Ako konštatoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu i kolízny opatrovník k dohode medzi rodičmi dieťaťa ohľadne styku nedošlo. Súdna judikatúra už opakovane zdôrazňuje, že úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy je aby uplatňoval pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom svoju roľu vo výchove dieťaťa, nie aby snáď maril výsledky riadnej výchovy druhým rodičom a oproti tomu úlohou rodiča, ktorý vychováva dieťa je, aby so zreteľom k záujmu dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky ku styku a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Rodič brániaci druhému rodičovi v styku si musí uvedomiť, že dlhodobejším bránením kontaktu medzi rodičom a dieťaťom dochádza k nevratnému oslabeniu vzťahu medzi dieťaťom a týmto rodičom. V danej veci matka nepreukázala zmenu pomerov jednoznačne súvisiacu s úpravou styku i počas noci, nebolo ozrejmené, prečo styk počas dňa sa realizovať môže a počas noci nie. Je potrebné mať na zreteli, že neodkladné opatrenie je mimoriadnym opatrením a má byť nariadené len v prípade, keď je nutnosť úpravy pomerov účastníkov. O taký stav v danej veci nešlo, keď styk bol riadne upravený predbežným opatrením z 9. marca 2016. 15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).