Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115229339 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115229339.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matka: T. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/ X, I., a otec: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, Y., právne zastúpený: JUDr. Zlatica Sabačová, advokátka, so sídlom Farská 34, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10P/108/2015-97 zo dňa 19.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky doručenému súdu dňa 9.12.2015 tak, že zvýšil s účinnosťou od 9.12.2015 výživné otca na maloletú zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 9.12.2015 do 30.4.2016 na maloletú v sume 336,38 Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Napokon vyslovil, že týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P45/2010-64 zo dňa 3.2.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2011-121 zo dňa 8.6.2011 v časti výšky výživného na maloletú. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 62 ods. 1, 2 a 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, tiež ust. § 160 ods. 1 OSP. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to že výživné na mal. E. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P 45/2010-64 zo dňa 3.2.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/24/2011-121 zo dňa 8.6.2011 a to jeho zvýšením zo sumy 83,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 914,- Eur a matka tiež, s čistým mesačným príjmom 498,- Eur, pričom obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej G. K., nar. XX.X.XXXX, ktorá vyživovacia povinnosť, určená v sume 150,- Eur, bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18P/437/2015-24 zo dňa 11.11.2015 zrušená dňom 11.11.2015. Od ostatného určenia výživného na maloletú, od roku 2011, nastala nasledujúca zmena okolností. Maloleté vyrástla, je staršia o 5 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako i ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu. V čase ostatnej úpravy výživného maloletá navštevovala prvý ročník na základnej škole, v školskom roku 2015/2016 navštevuje maloletá šiesty ročník na základnej škole (od 1.9.2014 nastúpila na druhý stupeň na základnej škole), v dôsledku ktorej skutočnosti sa zvýšili nepochybne i náklady spojené so štúdiom. Matka bola od 20.9.2015 do 31.3.2016 zamestnaná u zamestnávateľa Q. - O. A., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od 20.9.2015 do 29.2.2016 v sume 566,32 Eur a od 1.4.2016 je matka zamestnaná u zamestnávateľa T. G. s.r.o.. U matky sa teda zmenili pomery tým, že v čase ostatnej úpravy výživného mala matka príjem v sume 498,- Eur, teraz má príjem v sume 566,32 Eur, teda väčší o sumu 68,32 Eur, a ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére G., ktorá dňa 19.5.2016 ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou. Otec ja zamestnaný u zamestnávateľa X. G. Z. E. U. A. a X. s priemerným čistým mesačným príjmom od 1.4.2015 do 31.3.2016 v sume 989,60 Eur. U otca sa teda zmenili pomery tým, že v čase ostatnej úpravy výživného mal otec príjem v sume 914,- Eur, teraz má príjem v sume 989,60 Eur, teda väčší o sumu 75,60 Eur. Otec dňa 16.3.2013 uzavrel manželstvo s G. K., ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa X. G. Z. E. U. A. a X. G. Z. Z. L. s priemerným čistým mesačným od 1.4.2015 do 31.3.2016 v sume 566,11 Eur. Otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére G. a pribudla mu vyživovacia povinnosť k manželke G. K.. 3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za čas od ostatnej úpravy výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane ako maloletej, tak i jej rodičov, ktoré odôvodňujú zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd u matky zo skutočnosti, že matka má príjem 566,32 Eur a ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére G., u otca vychádzal zo skutočnosti, že otec má príjem 989,60 Eur, tiež mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére G. a pribudla mu vyživovacia povinnosť k manželke G.. Vo vzťahu k pomerom otca považoval súd za rozhodujúc tiež zistenie, že otec bol vlastníkom v polovici rodinného domu s pozemkami v obci Y. (zápis na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y.), ktorú polovicu rodinného domu s pozemkami daroval v apríli 2014 svojej manželke G. K.. Toto darovanie otec zdôvodnil tým, že sa mu zhoršil zdravotný stav, chodil po vyšetreniach a bol na troch operáciách. Takéto konanie otca považuje súd za účelové, nakoľko otec sa vzdal svojho majetku bez závažného dôvodu, nakoľko zhoršenie zdravotného stavu nie je dôležitým dôvodom na to, aby sa otec vzdal svojho majetku. Otec spolu s manželkou G. K. totiž nadobudli rodinný dom s pozemkami v septembri 2011 kúpou každý v polovici z prostriedkov hypotéky od Z., a.s., kde bol dlžníkom len otec. I naďalej je otec dlžníkom z hypotéky od Z., a.s. v sume 66.300,- Eur na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 20.2.2015, ktorá hypotéka bola použitá na splatenie skoršej hypotéky otca použitej na kúpu rodinného domu s pozemkami v Y. a na údržbu dokončených stavieb, hoci nie je vlastníkom týchto nehnuteľností a tento hypotekárny úver spláca v mesačných splátkach po 284,55 Eur. Znamená to, že z príjmu otca je splácaný hypotekárny úver na kúpu a údržbu dokončených stavieb rodinného domu s pozemkami vo vlastníctve jeho manželky G. K., teda otec svoje peňažné prostriedky z hypotekárneho úveru použil a používa na investície do majetku vo vlastníctve inej osoby. Preto súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletej vychádzal nielen z príjmu otca v sume 989,60 Eur, ale aj zo skutočnosti, že otec sa vzdal svojho majetku bez dôležitého dôvodu darovaním polovice nehnuteľností manželke (nadobudnutých podľa vlastného vyjadrenia otca za kúpnu cenu 68.000,- Eur) a zobral na sebe neprimerané majetkové riziká v podobe záväzku z hypotekárneho úveru (výška hypotéky 66.300,- Eur) použitého na nadobudnutie a údržbu nehnuteľností vo vlastníctve jeho manželky. Otec sa proti zvýšeniu výživného v rozsahu požadovanom matkou bránil i tvrdením, že maloletá trávi u neho víkendy a on sa tak podieľa na úhrade jej odôvodnených potrieb počas víkendov. Túto obranu otca nepovažoval súd za dôvodnú. Matka totiž zabezpečuje pre maloletú celodennú starostlivosť a opateru, stará sa o ňu nielen v zdraví ale aj chorobe, kedy má jediný príjem z ošetrovného, zabezpečuje jej každodenné potreby, ošatenie, obuv, stravu, bývanie, voľno časové aktivity a otec s maloletou trávi len dni voľna a matke v priebehu celého pracovného týždňa so starostlivosťou o maloletú nepomáha. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletej, ktorá je v plnej miere odkázaná výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopná sama sa živiť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné otca pre maloletú zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, pričom takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. 4. Súd ďalej konštatoval, že zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 9.12.2015 do 30.4.2016 pre maloletú v sume 336,38 Eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP, keď zohľadnil výšku určeného výživného otca pre maloletú, príjem otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. 5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné otca voči maloletej E. sa zvyšuje zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 9.12.2015, ktoré je otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej; nedoplatok na zročnom výživnom vypočítaný odvolacím súdom povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Poukázal na vady konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a odvolacie dôvody podľa § 205 písm. d), f) a písm. h) OSP. Argumentoval tým, že vychádzajúc zo znenia § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O.s.p. ako i s poukazom na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 236/2006 a I.ÚS 114/2008, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako súd vyhodnotil dôkazy, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, z akého dôvodu prihliadol, resp. si osvojil nepreukázané tvrdenia matky maloletého dieťaťa o údajných zvýšených nákladoch na maloletú E. a z akého dôvodu dospel k záveru, že výživné na maloletú je potrebné zvýšiť zo sumy 110,- Eur mesačne až na sumu 180,- Eur mesačne - bez akéhokoľvek zdokladovania, resp. iného preukázania zvýšených výdavkov matky na maloletú E.. Tu poukazuje tiež na to, že z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú alebo vysokú školu a potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Suma, o ktorú súd zvýšil výživné na maloletú totiž matematicky len s malým rozdielom zodpovedá sume, o ktorú sa zvýšil jeho priemerný mesačný príjem v porovnaní s jeho výškou akú dosahoval v čase poslednej úpravy výživného, pričom súd evidentne nevzal do úvahy skutočnosť, že aj matke sa zvýšil priemerný mesačný príjem a obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť voči staršej dcére G.. Napokon len samotný prestup maloletého dieťaťa na druhý stupeň základnej školy (podotýka, že v rámci tej istej budovy) nepredstavuje automaticky dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Preto ak maloletá dostane od neho 140,- Eur mesačne, prídavok na dieťa a aspoň 60,- Eur mesačne od svojej matky, bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných potrieb spojených s výživou v jej veku. Súd prvej inštancie jeho starostlivosť o maloletú vo všetkých ohľadoch počas jednotretinového každého týždňa vyhodnotil úplne nepochopiteľne ako absolútne nedôležitú a irelevantnú, keď v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s konštatovaním v tom smere, že by len matka maloletej mala o ňu zabezpečovať celodennú starostlivosť a opateru, jej každodenné potreby, ošatenie, obuv, stravu, bývanie, voľnočasové aktivity a podobne. Samotné konštatovanie súdom prvej inštancie o účelovosti skutočnosti, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v obci Y. daroval svojej manželke a to z dôvodu jeho vážnych zdravotných problémov a obáv z dôsledkov operácií považuje za jednostranný postoj súdu vo vzťahu k jeho obrane voči návrhu. Zdôrazňuje, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu na manželku pristúpil z uvádzaných zdravotných dôvodov, čím nemohol obstarávať a vybavovať záležitosti týkajúce sa jeho spoluvlastníckeho podielu a jeho manželka ako druhá podielová spoluvlastníčka nemohla bez jeho prítomnosti vyriešiť niektoré úradné záležitosti. Preto takéto riešenie (prevod spoluvlastníckeho podielu) bolo nevyhnutné a praktické. Okrem toho manželka nedosahuje taký príjem, aby si vôbec mohli dovoliť z jej príjmu riešiť bytovú otázku, takže jediným logickým riešením bolo, aby prevzal na seba záväzok z hypotekárneho úveru. Spolu so svojou manželkou zo svojich príjmov spoločne a nerozdielne zabezpečujú chod ich domácnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak zo všetkých uvádzaných dôvodov sa javí ako jednostranné a nepresvedčivé, a preto nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. 7. Matka maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. 8. Matka maloletej k doručenému odvolaniu otca predložila písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla akceptovať napadnuté rozhodnutie súdu. Ako podstatné uviedla, že s maloletou má výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, konkrétne za opravu zubov s predpokladom potreby rovnátok na zuby, čo nie je lacná záležitosť. S maloletou tiež musí ísť na vyšetrenie štítnej žľazy. Maloletá chce chodiť aj na školské výlety, potrebuje v súvislosti s vekom nové ošatenie, obuv. Výdavky predstavuje i zabezpečenie stravy a hygieny. Poukazuje i na to, že manželka otca maloletej má vyšší príjem než ona sama. Najsmutnejšie na tom je to, že otec všetko daroval svojej manželke a svoje deti tak okradol o všetko a nechal ich trápiť sa. Napokon otec si môže dovoliť právnu zástupkyňu, na to peniaze má. Otec stále útočí i na staršiu dcéru G., že býva s ňou v jednej domácnosti a pracuje, tak by jej mala finančne prispievať na domácnosť. Staršia dcéra však nie je povinná chovať mladšiu sestru, otec je rodič. Sama vážny vzťah nemá a jediný kto u nich prespáva, je priateľ staršej dcéry G.. Maloletá chodí k otcovi cez víkendy a to i mimo určenia súdu. Chodí k otcovi preto, lebo ho veľmi ľúbi. 9. K doručenému vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa otec prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril v tom smere, že s tvrdeniami matky uvedenými v jej vyjadrení sa nemôže stotožniť a to z dôvodov uvádzaných už v samotnom odvolaní. Pre neho nebolo veľkým prekvapením, že sa matka uchýlila v rámci svojho vyjadrenia k osočovaniu tak jeho osoby, ako aj osoby jeho manželky a iných rodinných príslušníkov. Uzatvorenie jeho nového manželstva má zrejme matka problém akceptovať, čím potom znepríjemňuje svojimi výstupmi jeho súkromný a pracovný život, ale aj samotnú maloletú. Napriek vyjadreniu matky zotrváva na svojom stanovisku, že matka má vzťah, ktorý v rozpore s jej tvrdením je trvalý, pričom maloletá trávi každý víkend u neho aj z tohto dôvodu. V rozpore s tvrdením matky mu ani v najmenšom nerobí problém alebo obtiaž sa o maloletú E. starať každý víkend a v súčasnosti počas letných prázdnin aj vo väčšom rozsahu, pretože svoju dcéru nadovšetko ľúbi a má s ňou vytvorený veľmi blízky citový vzťah. Pokiaľ ide o údajné okradnutie dcér z jeho strany, na tomto mieste by si mala matka uvedomiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ako aj nakladanie s nehnuteľnosťami ako jedno z oprávnení prislúchajúcich ich vlastníkovi nie je okradnutím, ani iným činom nasmerovaným voči deťom. 10. K doručenému vyjadreniu otca sa matka, ani kolízny opatrovník nevyjadrili. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP akt. 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, akt. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloletú v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie. 13. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 14. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec aj správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní dospel k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, je tento vzhľadom na svoju súčasnú situáciu povinný podieľať sa finančným príspevkom na výžive maloletej v rozsahu určenom napadnutým rozsudkom. 15. Ustanovenie § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine (citované už súdom prvej inštancie) robí možnosť zmeny rozhodnutia o výživnom závislou na zmene pomerov. Výkladom takejto úpravy i v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti potom treba dospieť k tomu, že dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy len taká zmena pomerov, ktorá má charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potom nevyhnutné zistenie kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného ako v čase pôvodného rozhodovania (rozhodovania rozsudkom, ktorý sa má zmeniť), tak i v čase rozhodovania o zmene a prípadne i v príslušnom časovom úseku medzi takto vymedzenými hranicami a následné porovnanie takýchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto v ich súhrne odôvodňujú záver o zmene pomerov naznačenej už vyššie a ak áno, v akom smere (dôvod pre zvýšenie výživného, pre jeho zníženie, či dokonca pre zrušenie skôr uloženej povinnosti platiť výživné), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia výživného) a aj od ktorého času (jednak hľadisko nástupu zmeny pomerov v rámci obdobia sledovaného obvykle návrhom na začatie konania o úprave rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti, na druhej strane potom splnenie podmienok pre prípadné úvahy o možnosti úpravy výšky vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu aj spätne). 16. V prejednávanej veci potom ani nemôže vzniknúť polemika o existencii relevantnej zmeny pomerov, ale diskutovaným bol význam toho, ako by sa jednotlivé čiastkové zmeny - hlavne na strane oboch výživou povinných rodičov maloletej a predovšetkým na strane jej výživou povinného otca mali prejaviť na výslednej zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom. Tu totiž zmeny na strane maloletej celkom jednoznačne potvrdzovali oprávnenosť požiadavky matky dieťaťa (už len s prihliadnutím na časový odstup 4 a pol roka od vydania rozhodnutia o výživnom, ktoré sa má zmeniť, teraz už aj viac a pre nepopierateľný nárast potrieb dieťaťa - v čase pôvodného rozhodovania vo veku cca sedem rokov a v čase rozhodovania o zmene vo veku skoro 13 rokov). Rovnako to bolo i v prípade zmien na stranách oboch rodičov, kde u oboch došlo (oproti času pôvodného rozhodovania) k zlepšeniu a kde obrana otca bola v podstate založená len na porovnaní zlepšení na strane oboch rodičov odôvodňuje, aby požiadavke na zvýšenie výživného bolo vyhovené v menšom rozsahu, než tak urobil súd prvej inštancie. 17. O prípad akceptovania takejto požiadavky otca však v závislosti na výsledkoch vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nemôže, resp. ani nemohlo ísť (hoc aj otcovi nemožno upierať právo na názor, podľa ktorého sa mu výživné po zvýšení javí privysokým). 18. Tunajší odvolací súd totiž už viackrát v minulosti zdôraznil, že u rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti (tu otec) je primárnou formou uspokojovania potrieb dieťaťa platenie výživného, kým naopak u rodiča druhého sa najmä v závislosti na veku dieťaťa mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu (na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom). Hoci potom vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba považovať za plne krytú výkonom osobnej starostlivosti spravidla len v útlom veku dieťaťa, to neznamená, žeby vo vyššom veku dieťaťa na takýto faktor už nebolo možno prihliadať. Aj v tejto konkrétnej veci (pre navštevovanie maloletou E. ešte základnej školy v mieste bydliska jej i matky) preto bolo treba usudzovať na pretrvávajúci stav vykrývania vyživovacej povinnosti matky dieťaťa v určitej miere ešte aj osobnou starostlivosťou oň. Z tohto dôvodu bola zjavne neprijateľná argumentácia z odvolania snažiaca sa presvedčiť o podstatne lepších možnostiach a schopnostiach matky maloletej, vzhľadom na zvýšenie i jej príjmu od poslednej úpravy výživného, ktorý príjem však je, a tiež i bol v čase poslednej úpravy výživného, v podstatnej miere nižší ako príjem otca. 19. Zvýšenie výživného na sumu 180,- Eur mesačne potom bolo treba považovať za primerané okolnostiam prípadu v prejednávanej veci nielen pre porovnanie potrieb maloletej, tu postačovalo i len v rovine potrieb bežných, bez nutnosti ich preukazovania a súm, ktoré ich majú pokrývať a tým potom majúcich sa maloletej spolu dostať a to 1. titulom prídavku na dieťa, 2. výživného od otca a 3. príspevku matky, ale i pre podieľanie sa sumy výživného po jeho zvýšení na zistenom priemernom mesačnom príjme otca dieťaťa tak, ako to zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi tunajšieho súdu vo veciach výživného. 20. Preto pokiaľ príjem otca predstavuje nespochybňovanú sumu 989,60 Eur a ak je potom ustálenou praxou odvolacieho súdu, ktorá sa bez výnimky uplatní v prípade zaťaženia rodičov len jednou vyživovacou povinnosťou (o aký prípad šlo aj v tejto veci), že výživné zamestnaného rodiča nemajúceho dieťa vo vlastnej osobnej starostlivosti by malo oscilovať v rozpätí medzi 20 až 25 % jeho dosahovaného čistého mesačného príjmu, muselo byť zjavné, že práve uplatneniu takejto úvahy výživné zvýšené na 180,- Eur mesačne zodpovedalo. Táto suma výživného sa navyše pohybuje pod uvedenou hranicou, presne ide o 18,20% z príjmu otca, ktorú výšku výživného potom i bez ohľadu na všetko uvádzané otcom, treba považovať za primeranú okolnostiam prípadu v prejednávanej veci, kde k zvýšeniu výživného došlo až s pomerne značným časovým odstupom po vydaní skoršieho rozhodnutia, kde takto určené výživné slúži i ako istá kompenzácia za nezvýšenie výživného už i skôr. 21. Žiaden právny význam pre určenie výšky výživného potom nemohla mať otcom namietaná nekonkretizácia druhu a rozsahu zvýšenia výdavkov od poslednej úpravy, jeho osobná starostlivosť o maloletú počas víkendov, ani ďalšie výdavky otca (ako napr. splátky úveru a pod), ktoré ďalšie takéto výdavky otca (podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemajúce prednosť pred výživným), tiež odpadnutie vyživovacej povinnosti obom rodičom k ďalšiemu spoločnému dieťaťu a napokon ani odvolaním preukazovaná nutnosť zbavenia sa otcom časti majetku. 22. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, a to i v časti určenia zročného výživného, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, namietaného len v súvislosti s nesúhlasom s výškou určeného zvýšeného výživného, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.