Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010017 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010017.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného M. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.03.2016 pod sp. zn. 24PP/3/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného M. B., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., G. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil: Okresný súd Komárno, rozsudkom zo dňa 20.08.2009, pod sp. zn. 2T/65/2008 podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.10.2009, sp. zn. 7To/56/2009, v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Dôvodil najmä tým, že odsúdený nesplnil všetky materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pretože už v minulosti bol viackrát súdne trestaný a ani opätovný výkon trestu u neho nesplnil svoj účel. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú dôvodil veľmi podrobne najmä tým, že v jeho prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, nakoľko vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Fakt, že už bol v minulosti odsúdený podľa jeho názoru nijakým spôsobom nepredurčuje ďalšie páchanie trestnej činnosti aj v budúcnosti, preto konštatovanie prvostupňového súdu v tomto smere považuje za iluzórne a čisto teoretické. Na základe týchto a ostatných podrobných dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že sám rozhodne o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 9 mesiacov, ktorý mu uložil: Okresný súd Komárno, rozsudkom zo dňa 20.08.2009, pod sp. zn. 2T/65/2008 podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.10.2009, sp. zn. 7To/56/2009. Začiatok trestu mal odsúdený (po započítaní väzby) dňa 19.02.2008, lehotu k podmienečnému prepusteniu splnil dňa 29.07.2014 a koniec trestu má mať dňa 19.10.2017. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že odsúdený bol do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 30.04.2013. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. Dňa 09.11.2009 začal vykonávať trest odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce nebolo vždy na požadovanej úrovni. Mal obdobia, kedy sa správal v súlade s ústavným poriadkom rešpektoval príkazy a nariadenia príslušníkov. Tieto obdobia boli prerušované negatívnymi poznatkami o odsúdenom, týkajúcich sa previnení voči interným predpisom - neporiadok v osobných veciach, nedovolené prenášanie potravín z väzenskej kuchyne. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách, kde si svoje povinnosti plnil. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 16.04.2013 sp. zn. 4Nt/16/2013 bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Doposiaľ bol 9-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 22.12.2015 pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku. Disciplinárne tresty vykázané nemá. Pracovne zaradený bol na viacerých pracoviskách. Aktuálne je zaradený na pracovisko s voľným pohybom mimo ústav RM Jet. Jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. Pracovné návyky a zručnosti má osvojené. Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny prístup so zameraním na vytváranie a osvojovanie si pozitívnych vzorcov správania, zvyšovanie právneho vedomia a zvažovanie dôsledkov svojho konania. Možno konštatovať, že odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (recidíva, spáchaný zločin, nezamestnaný pred nástupom do výkonu trestu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Súd I. stupňa v napadnutom uznesení podrobne vyložil, prečo odsúdený nespĺňa podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Trestného zákona potrebné pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie § 66 ods.1 Trestného zákona pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na to, že správanie odsúdeného vo výkone trestu je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, ústavný poriadok ako aj časový rozvrh dodržiava, konflikty nevyvoláva a nebol doposiaľ disciplinárne potrestaný (resp. tresty nemá v súčasnosti vykázané), dokonca bol doposiaľ 9-krát disciplinárne odmenený, možno konštatovať, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje čiastočné polepšenie. Na druhej strane však vzhľadom na osobu odsúdeného, ako aj charakter trestnej činnosti, za ktorú bol v danom prípade M. B. právoplatne odsúdený, je krajský súd toho názoru, že od menovaného nemožno bez akýchkoľvek pochybností očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia, bude viesť na slobode riadny, bezúhonný život v súlade s morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti. Zmysel podmienečného prepustenia tak, ako na to správne poukázal i prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, totiž nie je v tom, aby za dobré správanie resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam (predovšetkým s ohľadom na osobnostné predpoklady osoby odsúdeného), je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti. Osobu odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti je potrebné posúdiť predovšetkým z hľadiska jeho predchádzajúcich odsúdení. Z odpisu registra trestov vyplýva, že menovaný má evidované dovedna 3 odsúdenia, z čoho je zrejmé, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, pre ktorú aj bol právoplatne odsúdený. M. B. bol už dokonca i vo výkone trestu odňatia slobody a ani táto skutočnosť, resp. táto skúsenosť nemala na neho taký prevýchovný vplyv, že by ho odradila od páchania ďalšej trestnej činnosti. Súd v súvislosti so splnení druhej materiálnej podmienky posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej i materiálnej stránke viedli preto krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd prvostupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá jednoznačne očakávať, že by v prípade prepustenia na slobodu, viedol riadny život. Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam odvolací súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia okresného súdu a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.