Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/186/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010919 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010919.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného Ing. A. W., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.7.2016, č.k. 1PP/45/2016-45, na neverejnom zasadnutí dňa 16.11.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Ing. A. W., nar. XX.X.XXXX sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.7.2016, č.k. 1PP/45/2016-45 rozhodol, že podľa § 66 ods. l písm. b), ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného žiadosť odsúdeného Ing. A. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Toto uznesenie odôvodnil prvostupňový súd tým, že z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že u odsúdeného nebol splnená tá zákonná podmienka, že plnením povinností a správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Vyvodil to zo skutočností, že počas doterajšieho výkonu trestu bol opakovane premiestňovaný do rôznych diferenciačných skupín, nakoľko jeho správanie bolo na kolísavej úrovni a správaní sa vyskytovali nedostatky. Ciele stanovené programom zaobchádzania sa u neho plnia len čiastočne. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil písomným podaním zo dňa 5.9.2016. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal. Odsúdený vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd nerozhodol o žiadosti ods. v lehote 60 dní ako to stanovuje ust. § 415 ods. 3 Trestného poriadku. Ďalej tvrdí, že hodnotenie ÚVTOS nie je objektívne, je diskriminačné a porušuje sa ním Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Poukazovanie na opakované preradenia do rôznych diferenciačných skupín zakladá diskrimináciu ods. na základe iného postavenia. Odsúdený tiež poukázal na 7 disciplinárnych odmien, ktoré mu boli udelené, ako i to, že mu boli zahladené 3 disciplinárne tresty. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho nesprávne a preto sa obracia na krajský súd s nádejou na spravodlivý proces. Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 66 Trestného zákona (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. (2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Formálna podmienka, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody je splnená. Aj podľa názoru sťažnostného súdu nie je u odsúdeného splnená tá podmienka, podľa ktorej má odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Závery, ku ktorým dospel vychádzajú zo správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. To, že odsúdený plní iba čiastočne ciele stanovené programom zaobchádzania je natoľko dôležitá skutočnosť, že nemožno jej existenciu banalizovať takým spôsobom ako odsúdený vo svojej sťažnosti. Nemožno sa stotožniť s názorom odsúdeného, že poukazovaním na jeho preraďovanie medzi diferenciačnými skupinami je diskrimináciou jeho osoby. Preradenie do určitej diferenciačnej skupiny je výsledok hodnotiaceho procesu vo vzťahu k účelu, ktorý má výkon trestu splniť. Ak súd poukazuje na opakované preraďovanie odsúdeného medzi rôznymi diferenciačnými skupinami, poukazuje na správanie sa odsúdeného, ktoré nebolo vždy na konštantnej úrovni a vyžadovalo si opatrenia, potrebné na jej zlepšenie aj v podobe preradenia do prísnejšej diferenciačnej skupiny. Plnenie cieľov stanovených programom zaobchádzania je pritom jednou zo základných predpokladov pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Inštitút podmienečného prepustenia vníma sťažnostný súd ako výnimku zo zásady, že odsúdený má vykonať trest v tej výške, v akej mu bol uložený. Na jeho použitie sa predpokladá situácia, že čiastočný výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný účinok a ďalší výkon trestu nie je nevyhnutný. Pokiaľ však tento predpoklad nie je naplnený, je namieste pokračovať vo výkone uloženého trestu až do konca. Odsúdený nedisponuje nárokom na podmienečne prepustenie, má však právo na spravodlivé posúdenie takejto možnosti, v prípade splnenia formálnych predpokladov. K takémuto postupu došlo i v prípade preskúmavaného prípadu. Žiadosť odsúdeného bola zo strany okresného súdu riadne preskúmaná, na rozhodnutie boli vykonané relevantné dôkazy a tieto boli i správne vyhodnotené. Súd následne svoje úvahy náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z uvedeného pohľadu preto sťažnostný súd vyhodnotil napadnuté uznesenie ako vecne správne a prijaté po zákonne vykonanom procese. Preto tunajší súd zamietol sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko táto nebola dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.