Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011116 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116011116.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci odsúdeného L. U., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.8.2016, č.k. 24PP/60/2016-53, na neverejnom zasadnutí dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. U., narodeného XX.X.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.8.2016 spisová značka 24PP/60/2016 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného L. U. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený L. U. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Malacky v konaní spisová značka 3T/135/2010 zo dňa 6.12.2010 v spojení s uznesením o neosvedčení sa v skúšobnej dobe zo dňa 8.12.2014, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 2012 ods. 2 Trestného zákona a rozsudkom Okresného sú Dunajská Streda zo dňa 17.6.2015, sp.zn. 2T/78/2015 podľa§ 149 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený do ústavu nastúpil dňa 5.11.2014, jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni, vyskytol sa nedostatok v porušení liečebného režimu. Po intervencii pedagogického personálu sa jeho správanie stabilizovalo, v súčasnosti je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní. Disciplinárne odmenený bol dvakrát, naposledy dňa 12.5.2016, disciplinárne tresty nemá evidované. Resocializačné prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, z dôvodov opakovaného páchania trestnej činnosti, absencie stabilnej práce a vyučenia a z dôvodu užívania drog v minulosti, možno konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť s dohľadom. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia a to tak podmienka preukázania polepšenia vo výkone trestu, ako aj to, že od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený porušil liečebný režim, preto jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený bol už desať krát súdne trestaný, bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, bol aj podmienečne odsúdený (napriek tomu v skúšobnej dobe spáchal ďalší trestný čin), mal možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody plní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tým, že nikdy nebol púšťaný, nemal možnosť podmienečného prepustenia. Preradiť do nižšieho stupňa stráženia sa nedal z bezpečnostných dôvodov. Na verejnom zasadnutí nebol agresívny, ako sprostosť nazval vytýčenie verejného zasadnutia, ktoré považuje za neplatné. Má na súde rodinu, ktorá sa za neho zaručuje, má postarané o prácu, vo výkone trestu bol len raz, je doporučený od riaditeľa na prepustenie s dohľadom. Súhlasí s akoukoľvek skúšobnou dobou. Žiada vytýčiť nové verejné zasadnutie, pretože neboli dodržané zákonom stanovené lehoty. Žiadosť podával 17.6.2016. Nebola dodržaná zákonom stanovená lehota od doručenia predvolania 5 dní pred zasadnutím. Žiada prepustiť na slobodu z dôvodu porušenia jeho práv. Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Po preskúmaní konania sťažnostný súd dospel k záveru, že právo na obhajobu v prípade odsúdeného porušené nebolo, zo zápisnice z verejného zasadnutia vyplýva, že odsúdený bol pred vypočutím na začiatku verejného zasadnutia poučený v zmysle § 121 ods. 2 Trestného poriadku, vrátane práva zvoliť si obhajcu a v prípade, ak nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, práva žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený, práva žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na jeho výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať. Odsúdený sa vyjadril, že poučeniu porozumel, právo odoprieť vypovedať nevyužil. Námietka odsúdeného, že v jeho prípade nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu, je nedôvodná. V prípade odsúdeného L. U. je v zápisnici o verejnom zasadnutí zo dňa 30.8.2016 uvedené, že odsúdený súhlasí so skrátenou lehotou na prípravu. V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku je možné skrátiť lehotu na prípravu na verejné zasadnutie len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená, čo bolo u odsúdeného L. U. dodržané. Čo sa týka napadnutého uznesenia a jeho dôvodov, prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade odsúdeného jedna polovica; túto podmienku splnil dňa 2.7.2016. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný v období rokov 2005 až 2015, z toho v uvedenom období jedenkrát sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, šesť krát uložený nepodmienečný trest, ktorý však bol v konečnom dôsledku ukladaný ako dva súhrnné nepodmienečné tresty. Správne uviedol súd prvého stupňa, že záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Skutočnosť, že odsúdený si neskôr počas výkonu trestu vytvoril podmienky na získanie odmeny, že je pracovne zaradený, a že záver jeho hodnotenia zo subjektívneho hľadiska odsúdeného vyznieva pozitívne (pričom treba zdôrazniť, že podľa spomínaného hodnotenia odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie), nie je výhradnou podmienkou, ktorej splnenie je predpokladom k podmienečnému prepusteniu. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po vykonanej stanovej časti trestu bez ohľadu na účel trestu. Pri rozhodovaní ide tiež o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. Ako už bolo uvedené, správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie jeho povinností sú neopomenuteľnými, nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno vychádzať pri rozhodovaní o polepšení odsúdeného. Pri rozhodovaní je treba aby súd zisťoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, vrátane celého jeho doterajšieho života a jeho trestnej činnosti. Odsúdený síce nemal možnosť preukázať svoje správanie v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia v minulosti, pretože pred nástupom súčasného výkonu trestu odňatia slobody bol vo výkone trestu len raz, ako mladistvý, a podmienečne prepúšťaný nebol, avšak v minulosti mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v ktorého uloženej skúšobnej dobe sa neosvedčil, po uložení podmienečného trestu a skúšobnej dobe v roku 2010 sa dopustil minimálne piatich trestných činov. Aj sťažnostný súd dospel k záveru, že po prihliadnutí na závažnosť a charakter páchanej trestnej činnosti, je možné nápravu a páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného dosiahnuť len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného L. U. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.