Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011157 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116011157.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného B. Z., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 1.8.2016, č.k. 24Nt/50/2016-23, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.10.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 1.8.2016, č.k. 24Nt/50/2016-23 podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 446a ods. 1 Trestného poriadku rozhodol u odsúdeného B. Z. o pokračovaní v ochrannom ambulantnom protialkoholickom liečení aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že súdu bol doručený návrh podaný riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na pokračovanie v ambulantnom protialkoholickom liečení aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Súd poukázal na lekársku správu ošetrujúceho lekára a dospel k záveru, že u odsúdeného naďalej pretrváva potreba pokračovať v súdom uloženom ochrannom protialkoholickom liečení aj po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. Súd zohľadnil najmä predloženú lekársku správu a odporúčanie psychiatra. Súd má za to, že vynútená abstinencia u odsúdeného odňatím slobody zatiaľ nebola postačujúca a preto je potrebné pokračovať v ochrannom liečení aj v civilnom prostredí, kde sa nachádzajú návykové látky, vynútená abstinencia neznamená vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania návykových látok, takýto výsledok je možné dosiahnuť len liečbou, ktorej významnou súčasťou je pôsobenie na psychické vlastnosti liečenej osoby a vytváranie trvalého odporu k požívaniu návykových látok. Proti uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď na verejnom zasadnutí po vyhlásení uznesenia, ktorú písomne bližšie neodôvodnil. Podľa § 74 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd. Podľa § 446a ods.1 Trestného poriadku o pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu ochranného liečenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia tak, aby bolo možné rozhodnúť do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal odsúdeného, ktorému dal možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym záverom. Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že odsúdenému bolo protialkoholické liečenie ukladané rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/2/2012 zo dňa 2.4.2012. Uložené liečenie vykonáva na Úseku ochranných liečení Zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou od 7.4.2016. Zo záverov lekárskej správy MUDr. N. zo dňa 22.6.2016 vyplynulo, že odsúdený bol v terapii viac menej pasívny, motivácia k absencii je vysoko pravdepodobne len formálna. Lekár konštatoval že poskytnutá liečba splnila svoj účel avšak doporučuje pokračovanie nariadeného ochranného ambulantného liečenia v civilnom prostredí, kde sa nachádzajú návykové látky, najmú vzhľadom k spornej motivácii k abstinencii. Ďalšia liečba poslúži predovšetkým ako kontrola vonkajšia pri zlyhaní vnútornej. Sťažnostný súd konštatuje, že so závermi súdu je potrebné sa stotožniť, tie sú správne a na odôvodnenie uznesenia sťažnostný súd v plnom rozsahu poukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.