Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200445 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - otca: Mgr. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. X/A, G. a matky: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. H. XX, G., zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 27P/1/2016-151 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného pre mal. B.. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine a § 154 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že v danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom okresného súdu zo dňa 28.02.2012 č.k. 8C/158/2009-422, keď výška výživného bola určená sumou 110,- Eur mesačne na maloletú B.. Pri určení tohto výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka bola zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem bol 664,48 Eur. V konaní bolo zohľadnené, že bola spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v 1/10-ine, na LV č. XXXX v 1/180-ine, na LV č. XXXX v 1/10-ine, na LV č. XXXX v 1/5-ine, ktoré vlastnila s ďalšími rodinnými príslušníkmi, nakoľko ich zdedila. Otec mal priemerný čistý mesačný príjem 774,93 Eur. Obaja rodičia vlastnili dvojizbový byt a mali aj vyživovaciu povinnosť k maloletému X., ktorý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov a rodičom nebolo určené výživné. V čase poslednej úpravy výživného maloletá B. navštevovala 2. ročník základnej školy. Príjem matky sa od posledného rozhodnutia znížil z toho dôvodu, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z jej súčasného vzťahu a v súčasnosti poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 273,76 Eur, žije však v spoločnej domácnosti spolu s otcom ich spoločného maloletého dieťaťa. Matke teda pribudla vyživovacia povinnosť. Matka po dohode s druhom platí mesačne zálohovo služby za byt vo výške 95,93 Eur, fond opráv 40,92 Eur, rozhlas a televízia 4,64 Eur, plyn 6,- Eur, elektrická energia 30,- Eur, televízia a internet 24,80 Eur, výdavky na mobil aj pre deti 53,- Eur, životné poistenie a krytie úveru 34,51 Eur, spolu 289,80 Eur. Partner matky spláca spoločný hypotekárny úver 250,- Eur a vlastný úver na vozidlo po 100,- Eur mesačne. Matka vlastní v podielovom spoluvlastníctve i naďalej rovnaké nehnuteľnosti ako v čase pôvodného rozhodovania o výživnom na maloletú B.. Majetkové pomery matky sa zmenili len v tom, že síce nadobudla dvojizbový byt do výlučného vlastníctva vo rozvode, ale musela vyplatiť otcovi jeho podiel z BSM a zostali jej spoločné úvery. Po predaji dvojizbového bytu vyrovnala spoločné úvery a nadobudla 1/2-icu trojizbového bytu spolu so svojim súčasným partnerom, pričom časť kúpnej ceny bola opätovne zaplatená z úveru, ktorý si vzali spoločne. Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery matky sa výrazne nezmenili. Otec maloletej má v súčasnosti mzdu priemerne vo výške 869,44 Eur mesačne, žije v sám v 1-izbovom byte. Mesačne platí hypotekárny úver 238,26 Eur, spotrebný úver 29,34 Eur, plyn 43,- Eur, elektrinu 20,- Eur, preddavky na služby za byt 50,- Eur, rozhlas a televízia 4,64 Eur, internet 10,90 Eur, sporenie 10,- Eur, ročne platí bytovú poistku 37,60 Eur, poistenie domácnosti 36,- Eur, daň za byt 12,- Eur, poistenie auta 112,56 Eur, t.j. mesačne platí 422,65 Eur. Otec vlastní motorové vozidlo Peugeot 405 rok výroby 1992. Na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec pracuje stále v tom istom zamestnaní a jeho priemerný čistý mesačný príjem sa zvýšil z 774,93 Eur na 869,44 Eur. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy, že otec má naďalej vyživovaciu povinnosť aj k maloletému X., ktorú si v súčasnosti dobrovoľne neplní. Majetkové pomery otca sa zmenili, ale len v tom, že si za vyplatený podiel z BSM a úver kúpil vlastné bývanie, pričom úver doposiaľ spláca. Maloletý X. je doposiaľ zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak od augusta 2015 býva u matky a otec na jeho výživu neprispieva žiadnou čiastkou. Konanie o zmenu zverenia maloletého X. nie je skončené. Na maloletú B. platí otec výživné vo výške 110,- Eur. Súd neakceptoval dôvod uvádzaný otcom, že si zobral na úver 1-izbový byt a jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho mesačné príjmy, nakoľko toto tvrdenie otec nepreukázal, naviac výdavky, ktoré otec preukazuje ako sú poistenie domácnosti a bytová poistka, internet a sporenie spolu 27,03 Eur nie sú nevyhnutnými výdavkami. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nastúpila na druhý stupeň základnej školy s čím sú spojené aj vyššie výdavky, začala navštevovať tanečný krúžok, jej zdravotný stav sa výrazne nezmenil, avšak u maloletej bolo potrebné zabezpečiť zubný strojček. Súd tiež vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že výživné tvorí 20% až 30% z príjmu povinného rodiča (v danom prípade zo sumy 174,- Eur až 260,- Eur), avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Doposiaľ určená výška výživného zohľadňuje schopnosti a možnosti otca, ako aj to, že má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej aj k maloletému X.. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, prihliadnuc aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti a možnosti otca ako povinného, zohľadňujúc aj fakt, že otcovi sa zvýšil príjem, súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú B. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a opätovne poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/158/2009 zo dňa 28.02.2012 po rozvode manželstva v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2013 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 110,- Eur mesačne. Nakoľko maloletý X. pochádzajúci z manželstva bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov výživné na maloletého súd neurčil. Od rozhodnutia súdu o výživnom na mal. B. sa podstatne zmenili jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Doteraz prispieval na výživu maloletej na základe trvalého príkazu z jeho bežného účtu z jeho mzdy 110,- Eur mesačne. Po rozvode s matkou maloletej však uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej dohody bývalej manželke zostal dvojizbový byt a on musel opustiť spoločnú domácnosť a kúpiť si iný byt. Vzhľadom na jeho príjem a finančné možnosti kúpil jednoizbový byt o rozlohe 32 m2 v sume 45.500,- Eur, na ktorú kúpu nehnuteľnosti si musel zobrať úver v M. M. s výškou 42.000,- Eur s progresívnym spôsobom splácania, nakoľko mu na anuitný spôsob splácania v tom čase vzhľadom na jeho mesačný príjem zo zamestnania nevychádzalo. Výška mesačnej splátky úveru tak aktuálne predstavuje 238,26 Eur, na úver má zriadené záložné právo v prospech M. B.. Z dôvodu stanovených podmienok pre schválenie vyššie uvedeného úveru uzatvoril aj poistnú zmluvu na stavby, kde výška ročnej platby je 37,60 Eur a aj poistnú zmluvu na domácnosť, kde výška ročnej platby je 36,- Eur. Dňa 18.08.2014 vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu uzavrel zmluvu o splátkovom úvere so M. B. s výškou úveru 5.500,- Eur, jedná sa o spotrebný úver na čokoľvek, ktorý úver predčasne splatil dňa 16.10.2014 mimoriadnou splátkou vo výške 3.500,- Eur a tak mu výška úveru zostala na úrovni 2.000,- Eur s mesačnou splátkou úveru 29,39 Eur. Finančné prostriedky vo výške 2.000,- Eur prevažne použil na splatenie finančných dlhov, ktoré mal v tom čase vzhľadom na jeho dlhodobú nepriaznivú finančnú situáciu. Okrem uvedeného má ako otec ďalšie nevyhnutné výdavky spojené s bývaním 50,- Eur mesačne zálohová platba na byt, 20,- Eur na odber elektriny, 43,- Eur na odber plynu, 10,90 Eur platba za služby internetu a jeho mesačný príjem zo zamestnania je v priemere 840,73 Eur, avšak vzhľadom na pohyblivú zložku mzdy prémie je výška jeho mesačného príjmu po odpočítaní sumy za stravné lístky, príspevok na odbory a sporenia približne 750,- Eur mesačne. Zamestnávateľ H. vypláca tzv. časť zadržaných prémií len podľa hospodárskych výsledkov a výsledných ukazovateľov spoločnosti a to len raz za rok spravidla v jednom mesiaci. Táto pohyblivá zložka potom výrazne ovplyvňuje priemernú výšku čistej mzdy, nakoľko z dôvodu konajúcich sa volieb v SR boli vyplatené zadržané prémie až v mesiaci februára 2016. Po odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov a priemeru ročných výdavkov vrátane výživného na mal. B. mu na samotnú existenciu, stravu, ošatenie zostáva v priemere 207,26 Eur mesačne v prepočte na 30 kalendárnych dní je to približne 6,90 Eur denne z čoho je povinný si zabezpečiť nevyhnutné výdavky aj na mal. X.. Čo sa týka úpravy styku rodičov s mal. X. a mal. B. v zmysle rozsudku pre objasnenie situácie uviedol, že matka zo začiatku začala mariť súdne rozhodnutie vo veci styku s mal. X. aj mal. B.. Toho času sa s maloletými deťmi stretáva len u jeho rodičov, ktoré ich deti navštevujú. Mal. X. navštevuje starých rodičov takmer denne, B. sporadicky cez víkend. Niekedy u starých rodičov aj prespia, resp. zostanú u nich cez víkend alebo počas letných a zimných ako aj jarných prázdnin. Matka sa niekedy dohodne mimo neho s jeho rodičmi o návštevách maloletých, často však neakceptuje sa rozhodnutie maloletých. S rozhodnutím súdu vo veci zamietnutia návrhu na zníženie výživného nesúhlasí. Súd mal akceptovať skutočnosť, že si zobral úver, čo zdôvodnil aj nutnosťou zabezpečenia svojho bývania a mal. X.. Tiež mal zohľadniť to, že matka marí rozhodnutie o úprave styku s maloletými deťmi. Kúpa jednoizbového bytu zo strany otca bola v jeho prípade vzhľadom na zverenie mal. X. do jeho osobnej starostlivosti ako aj na úpravu styku s mal. B. nevyhnutná. Odvolanie obsahuje prehľad mesačných a ročných výdavkov otca, zhrnutie majetkových pomerov otca s tým, že na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné na mal. B. zníži na sumu 30,- Eur mesačne. K doručenému odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník s poukazom na to, že v čase poslednej úpravy výživného, tzn. v roku 2012 bola mal. B. žiačkou druhého ročníka základnej školy a toho času navštevuje druhý stupeň, tzn. piaty ročník základnej školy, pričom navštevuje aj tanečný krúžok a potrebuje zubný strojček s čím má matka zvýšené výdavky, ktoré boli v konaní aj preukázané. Z manželstva rodičov pochádza spoločný syn X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak od augusta 2015 sa nachádza v domácnosti matky, ktorá výlučne zabezpečuje starostlivosť o neho. Otec na výživu mal. X. žiadnym spôsobom neprispieva. Matke maloletých detí od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť k mal. M. M., nar. XX.XX.XXXX s tým, že matka je toho času na materskej dovolenke, sa jej príjem znížil. Priemerný mesačný príjem otca sa od poslednej úpravy výživného naopak zvýšil a vzhľadom k uvedenej zmene pomerov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Aj matka podala písomné vyjadrenie s tým, že s odvolaním otca nesúhlasí. Poukázala na to, že súd zistil výšku priemerného mesačného zárobku otca vo výške 886,50 Eur čím došlo k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 752,35 Eur, ktorá bola zistená v rozvodovom konaní. Ona poberá dávku zo Sociálnej poisťovne až do nároku na materské a počnúc 27.04.2016 prešla na poberanie len rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Jej partner W. M. má priemerný mesačný príjem 1.078,- Eur a tak aktuálne ich spoločné mesačné príjmy predstavujú 1.281,20 Eur. Tiež poukázala na to, že mal. X. je síce zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ale od 10.08.2015 žije v spoločnej domácnosti s ňou a jej partnerom. Súčasne prebieha súdne konanie na zverenie dieťaťa do starostlivosti jej,ako matky, nakoľko X. sa sám slobodne rozhodol, že nechce bývať v spoločnej domácnosti s otcom, o čom podpísal aj čestné vyhlásenie a rovnako sa tak vyjadril aj pred psychológom. Aj napriek tomu, že maloletý je fakticky v jej starostlivosti otec na jeho výživu jej neprispieva žiadnym spôsobom a nedokáže dať maloletému ani vreckové. Nesúhlasí so znížením výživného na mal. B. a žiada o dôkladné posúdenie výživného aj v tom zmysle, že by súd mohol zvážiť aj prípadne primerané zvýšenie výživného na maloletú. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že otec - odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu otcovi. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Obdobne i z ust. § 163 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Špeciálne podľa ods. 2 rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní alebo obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Vyššie citované ustanovenia predstavujú prelomenie jednej z procesných zásad - uplatnenie prekážky res iudicatae - veci rozhodnutej, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p. a uplatňuje sa na prípady, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Z citovaných ustanovení pritom vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (teda k zníženiu, zvýšeniu alebo zrušeniu) je treba pristúpiť - na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno v zmysle cit. § 77 ods. 1 Zákona o rodine zásadne priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné na maloleté deti - vždy už od okamihu, kedy došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného. Súd prvého stupňa správne ustálil zmenu pomerov, tak na strane mal. B. ako aj na strane výživou povinných oboch rodičov a vec správne právne posúdil. Zo súdom prvého stupňa použitých ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré aj dostatočne vyhodnotil, tzn. dostatočne zistil pomery na strane oboch rodičov maloletých, ako aj na strane samotnej maloletej. Posúdiac súdom prvého stupňa uvedené zmeny pomerov vo vzájomných súvislostiach odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletej B.. Dôvody, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie sú vyčerpávajúce, odvolací súd s nimi súhlasí a nepovažuje ich za potrebné pre účely presvedčivosti rozhodnutia súdu opakovať. Čo sa týka primeranosti výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá výživné pre mal. B. zo strany otca v nezmenenej výške 110,- Eur mesačne. Argumentácia otca v odvolaní, ktorý prvotne poukazuje na svoje životné náklady predstavuje vo svojej podstate tie isté argumenty, ktorými odôvodňoval aj návrh na zníženie výživného a s ktorými sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal. Pri rozhodovaní o znížení výživného pre mal. B. súd prvého stupňa sa správne zameral na zmenu pomerov aj na strane matky maloletej, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. M., matka sa stará aj o mal. X., ktorý by mal inak podľa rozhodnutia súdu mal byť v striedavej starostlivosti s otcom, pričom otec na výživu a starostlivosť o mal. X. matke neprispieva, keďže súdom nie je určené. Argumentácia otca, že si musel vyriešiť bytovú situácia, čím sa v podstate zadĺžil a po splatení bežných mesačných splátok mu na výživné 110,- Eur pre mal. B. nezostáva, je neprijateľný argument, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Okrem toho od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2012 č.k. 8C/158/2009-422, uplynulo viac ako 4 roky, potreby maloletej podstatne vzrástli nielen pribudnutím veku, ale aj uspokojovaním jej potrieb vrátane zdravotných. Otec má príjem ustálený súdom správne vo výške 869,44 Eur priemerne mesačne a z tohto príjmu pre B. výživné vo výške 110,- Eur aj po zohľadnení vyživovacej povinnosti k mal. X. je primerané. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dostatočne odôvodnený s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Záverom odvolací súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou a argumentom otca, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.07.2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.