Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214920 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116214920.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: I. K., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov, matka: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I. H., Nemecko, otec: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, advokát, so sídlom Radlinského 1, Hlohovec, o návrhu otca o vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16P/60/2016-5 zo dňa 29. júna 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že vo veci o nariadenie predbežného opatrenia nemá právomoc konať a konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 103, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 8 ods. 1, čl. 10, čl. 16 ods. 1 písm. a), čl. 17 a čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky pre začatie a vedenie konania na súde Slovenskej republiky a nie je dôvod odchýliť sa od záverov konštatovaných v doposiaľ vydaných rozhodnutiach. Zo skutkových zistení vyplynulo, že maloleté deti sa zdržiavajú a majú obvyklý pobyt v SRN. Otázka ich obvyklého pobytu bola posudzovaná Obvodným súdom Stuttgart v súvislosti so žiadosťou otca o navrátenie detí zo SRN do Slovenskej republiky, tento súd žiadosť otca o navrátenie detí zamietol 19.1.2015 po tom, čo dospel k záveru, že otec detí síce nedal matke výslovný súhlas k presťahovaniu detí do SRN, avšak z jeho správania bolo možné dospieť k záveru, že takéto jej konanie dodatočne schválil. Otec detí žiadal slovenské súdy o úpravu styku s deťmi bez toho, aby namietal, že s pobytom detí v Nemecku nesúhlasí, prípadne že by žiadal ich premiestnenie na Slovensko. Snažil sa iba donútiť matku stretávať sa s deťmi v mieste jeho bydliska. Deti sa v Nemecku integrovali, rozprávajú po nemecky, navštevujú školské zariadenie a prejavili jasne vôľu zostať v Nemecku, kde sa cítia doma. K týmto záverom dospel Krajský súd Trnava i v rozhodnutí 23CoP 35/2015-189 v rámci rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Súd posudzoval možnosť nariadenia predbežného opatrenia v súlade s Článkom 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomoci upraveného uvedeným nariadením. Súdy uvedené v Článku 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 môžu prijať predbežné opatrenie iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda že dané opatrenie musí byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcom sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter. Pojem naliehavosti sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa výkonu rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Zo skutkových okolností danej veci vôbec nevyplynulo, že by bolo potrebné nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko nejde o naliehavý prípad s nutnosťou riešiť momentálny stav nariadením predbežného opatrenia, ako aj vzhľadom nato, že otec maloletých má možnosť podať návrh týkajúci sa výkonu rodičovských práv a povinností na príslušnom súde v Spolkovej republike Nemecko. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadol tiež k tomu, že maloleté deti boli matkou premiestnené z územia Slovenskej republiky s konkludentným súhlasom otca. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, keďže nie je daná právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Súd nesprávne posúdil okolnosť, že matka maloletých detí na vysťahovanie do cudziny nemala súhlas druhého rodiča. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoP 102/2014 zo dňa 17.12.2014. Neobstojí námietka matky, že deti majú už obvyklý pobyt v Nemecku, nakoľko nedovoleným premiestnením detí do Nemecka, keď s týmto premiestnením otec nesúhlasil a nie je zrejmé, či sa matka s deťmi presťahovala natrvalo a deti sa niekoľko mesiacov v roku zdržiavali na Slovensku u rodičov matky, nie je možné dospieť k záveru, že miestom obvyklého pobytu detí je neznáma adresa v Nemecku. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel v zmysle jeho podania uvedeného v odvolaní. 3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Predmetom konania je návrh otca maloletých detí o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. a maloletou R. každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 11.00 hod. do nedele 13.00 hod., za prítomnosti matky a to tak, že matka maloletých detí je povinná obe maloleté deti priviezť do miesta trvalého bydliska otca detí. 6. Odvolací súd skúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhlásil, že vo veci o nariadenie predbežného opatrenia nemá právomoc konať a konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. 7. Z obsahu pripojeného spisového materiálu 18P 45/2014 súd zistil, že na návrh matky bolo začaté konanie o zákaz styku otca s maloletými deťmi. Matka zároveň podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie uznesením pod č.k. 18P 45/2014-121 zo dňa 12.03.2015 zamietol. Na odvolanie matky odvolací súd uznesením pod č. k. 23CoP 35/2015-189 zo dňa 22.06.2015 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vyhlásil, že vo veci o nariadenie predbežného opatrenie nemá právomoc konať a rozhodnúť a konanie zastavil. V čase rozhodovania odvolací súd, pri posudzovaní právomoci slovenského súdu vo veci konať a rozhodovať vychádzal z čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností aplikoval Nariadenie rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní, a výkone rozsudku o manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Brusel II bis), keď uvedený medzinárodný dohovor v čl. 8 bod 1 stanovuje prioritné kritérium pre založenie právomoci súdu vec o rodičovských právach a povinnostiach prejednať a rozhodnúť. Vychádzajúc z uvedeného článku upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Právomoc súdu členského štátu podľa čl. 8 ods. 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Už v čase rozhodovania odvolacieho súdu v júni 2015 bolo potrebné prihliadnuť k záverom obsiahnutým v uznesení Obvodného súdu Stuttgart zo dňa 19.01.2015, ktorý uzatvára, že maloleté deti sa od 27.08.2013 oprávnene zdržiavajú na území SRN, otec svojím konaním, konkludentne dal k takémuto pobytu detí súhlas, deti chodia v Nemecku do školy, resp. do materskej školy, ovládajú nemčinu, v SRN sa cítia ako doma. V čase podania návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia 10.02.2015 deti s matkou žili na území SRN rok a pol, pričom sa úplne včlenili do spoločnosti, v ktorej žijú, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby bolo možné považovať ich pobyt na území Nemecka za obvyklý pobyt. Tým, že na území Nemecka nadobudli obvyklý pobyt, zanikol im obvyklý pobyt na území Slovenska a konať a rozhodovať vo veciach úpravy práv a povinnosti rodičov voči maloletým deťom je oprávnený príslušný súd v Nemecku. Na základe právneho názoru vyjadrenom v uznesení odvolacieho súdu 22.06.2015 súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 18P 45/2014-194 zo dňa 21.08.2015 aj vo veci samej (o zákaze styku otca s maloletými deťmi) vyhlásil, že nemá právomoc konať a rozhodnúť a konanie o úpravu styku zastavil. Na odvolanie otca voči tomuto uzneseniu odvolací súd uznesením č. k. 26 CoP 49/2015-209 zo dňa 23.02.2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že dospel k rovnakým záverom ako Krajský súd Trnava v uznesení dňa 22.6.2015. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že matka počas konania preukázala, že s deťmi sa na území SRN nezdržiava neoprávnene a bez súhlasu otca. Otec detí nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce podstatnú zmenu okolností na strane maloletých detí, ktoré by mali za následok zmenu právomoci súdu vo veci o úprave styku otca s maloletými deťmi konať a rozhodovať. 8. Otec maloletých detí vo svojom návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia, ale ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepripojil dôkazy preukazujúce podstatnú zmenu okolností na strane maloletých detí, ktoré by mali za následok rozdielne posudzovanie otázky právomoci slovenských súdov ako doposiaľ. Už z predchádzajúcich rozhodnutí súdov vyplýva, že otázka obvyklého pobytu maloletých detí bola v minulosti posudzovaná Obvodným súdom Stuttgart v súvislosti so žiadosťou otca o navrátenie detí zo Spolkovej republiky Nemecko do Slovenskej republiky, pričom tento súd žiadosť otca o navrátenie detí do Slovenskej republiky zamietol rozhodnutím z 19.1.2015. Súd v SRN dospel k tomuto záveru na základe riadne vykonaného dokazovania potom, ako ustáli,l že deti majú obvyklý pobyt v Nemecku a rozhodnutie v tomto smere detailne odôvodnil. Od záverov nemeckého súdu sa nemožno odchýliť len z dôvodu, že otec spochybňuje závery tohto súdu o obvyklom pobyte detí na území SRN a tvrdí, že otec matke k pobytu v Nemecku súhlas nikdy nedal, nie je zrejmé, či sa matka s deťmi presťahovala natrvalo a nebolo prihliadnuté na to, že deti sa niekoľko mesiacov v roku zdržiavali na Slovensku u rodičov matky. 9. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).