Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215579 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116215579.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B.. O. XXXX/ XX, I., a otec: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 30. augusta 2016 č.k. 11P/61/2016-31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, pričom matka je oprávnená byť pri styku prítomná, a zároveň je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. 2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 CMP, § 124 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 333, § 360 ods. 1, § 363 CSP, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom otca a ostatným obsahom spisu, mal súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, upravujúceho jeho stretávanie s maloletou, je sčasti dôvodný. Hoci matka uvádza, že nikdy nežili s otcom v spoločnej domácnosti a otec zasa, že žili v spoločnej domácnosti do decembra 2015, nesporné je, že minimálne od začiatku roka 2016 v spoločnej domácnosti nežijú. Maloletá je na základe neodkladného opatrenia zverená do osobnej starostlivosti matky, kde sa aj nachádza, s čím otec súhlasí. V súčasnosti je styk otca s maloletou neupravený, pričom na pravidelnom styku otca s maloletou sa rodičia nevedia dohodnúť. Matka podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zakázať otcovi priblížiť sa k jej osobe. Návrh bol vedený pod sp. zn. 27C/212/2016, pričom tento návrh bol uznesením č.k. 27C/212/2016-4 zo dňa 18.07.2016 odmietnutý. Proti tomuto uzneseniu matka odvolanie nepodala, preto sa uznesenie stalo právoplatným dňom 12.08.2016. Podanie otca zo dňa 29.07.2016 (ktorým navrhuje vydať neodkladné opatrenie v časti úpravy styku) bolo matke doručené dňa 10.08.2016 s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila, ak to považuje za potrebné; matka sa k podaniu nevyjadrila. Procesný opatrovník sa vyjadril v tom zmysle, že vzhľadom na rozdielne vyjadrenia rodičov o spoločnom žití, resp. nežití v spoločnej domácnosti, nízky vek maloletej, ako i na fyzické napadnutie matky otcom, považujú za nevyhnutné, aby sa ku konkrétnej úprave styku otca s maloletou vyjadril psychológ. Otec má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k dieťaťu, čo nie je možné, pokiaľ bude styk s maloletým dieťaťom niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. Súd má za to, že v záujme zdravého vývoja maloletej je nevyhnutné zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletou spolu v pravidelnom kontakte. V danej veci súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou, nakoľko tento sa pravidelne nerealizuje a závisí len od vôle matky. Podľa vyjadrenia matky sa maloletá s otcom stretávala výlučne za prítomnosti matky. Hoci otec uvádza, že maloletá bola u neho doma od 19.07. do 20.07.2016, uviedol tiež, že to bolo prvýkrát. S poukazom na dlhší čas, keď otec nežil s maloletou v spoločnej domácnosti, ako aj nízky vek maloletej, ktorá je v tomto veku ešte prirodzene naviazaná na svoju matku, bolo potrebné upraviť stretávanie otca s maloletou práve v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia, a síce na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, s možnosťou prítomnosti matky pri stretnutí. Nebolo osvedčené, že maloletá má u otca vhodné podmienky, najmä, že otec pozná a je schopný prispôsobiť sa režimu maloletej, že maloletá bude schopná u otca spať počas poobedného spánku, ktorý je v jej veku ešte nevyhnutný. Zároveň, vzhľadom na dlhší čas oddelené domácnosti rodičov by strávenie času v domácnosti otca trvajúce v rozsahu dvoch dní za sebou (hoci bez prenocovania) mohlo byť pre maloletú stresujúce. Súd má za to, že v tomto štádiu, pre potreby zachovania vzťahu medzi otcom a maloletou, je postačujúca vyššie uvedená úprava styku, t.j. v jeden deň každý týždeň, a to v párny kalendárny týždeň v sobotu a v nepárny kalendárny týždeň v nedeľu vždy počas troch hodín v čase po poobednom spánku, kedy bude maloletá oddýchnutá a pripravená plnohodnotne stráviť s otcom spoločný čas. Uvedené termíny pritom zohľadňujú skutočnosť, že niektorý z termínov otec z dôvodu pracovných povinností cez víkend nevyužije. Navyše, súd poukazuje na to, že pri nízkom rozsahu otcovej pracovnej doby (20 hodín týždenne), je len málo pravdepodobné, že by bol otec pracovne vyťažený práve v uvedenom čase. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu otca v tej časti, aby mu bol poskytnutý náhradný termín v ďalší víkend, nakoľko by tým bola matka neprimerane obmedzovaná v plánovaní strávenia víkendových dní s maloletou. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri stretávaní otca s maloletou, súd mal za to, že vzhľadom na nízky vek maloletej, skutočnosť, že nežila (pre ňu) dlhší čas s otcom v spoločnej domácnosti (minimálne 8 mesiacov, čo je tretina jej života) a prirodzené naviazanie maloletej na matku, je namieste umožniť matke, aby bola pri styku prítomná. Ide pritom o právo matky byť pri styku prítomná, nie jej povinnosť, pričom však jej prítomnosť by mala uľahčiť priebeh stretnutia a zabezpečiť citlivé nadviazanie vzťahu medzi otcom a dcérou, na ktorom by mala mať matka (ako zodpovedný rodič) tiež záujem. V prípade, že matka zistí, že postupom času jej prítomnosť pri stretnutí nie je potrebná, môže sa z miesta stretnutia vzdialiť, prípadne sa ho nezúčastniť. Vo veci bude nariadené pojednávanie a vykonané dokazovanie, ktorého cieľom bude zistenie optimálneho modelu stretávania sa otca s maloletou, pričom nie je vylúčené, že bude styk upravený v širšom rozsahu, avšak v súčasnosti pre to neboli osvedčené podmienky. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec maloletej, navrhujúc jeho zmenu tak, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. V odvolaní zopakoval, že rodičia maloletej spolu nežijú a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností (medzi ktoré nepochybne patrí aj styk otca s maloletou) sa spolu nedohodli, preto je tu potreba neodkladnej úpravy týchto pomerov. Úprava styku otca s maloletou je teda v tomto prípade nevyhnutná, a to z dôvodu, aby maloletá mala podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb aj s otcom, zachovanie aj vzťahu maloletej k otcovi, pre právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo maloletej na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (článok 5 písm. h) ZR a § 24 ods. 4 ZR), k tomu je nevyhnutným predpokladom pravidelný kontakt medzi otcom a maloletou. Medzi otcom a maloletou je hlboký rodičovský citový vzťah. Vždy mal záujem o maloletú, keď mal v práci voľno, ale nie vždy mu bolo umožnené sa s maloletou stretnúť. Prvýkrát mal maloletú u neho doma z 19.07. do 20.07.2016. Maloletá bola spokojná. V predmetnom dome otcovho bydliska bývajú aj jeho rodičia a staršia sestra, bytové podmienky sú pre maloletú vyhovujúce a otec nemá problém sa o maloletú adekvátne postarať. V prípade neumožnenia styku otca s maloletou by mohol vzniknúť syndróm zavrhnutého rodiča - otca, pričom otec poukazuje na to, že tvrdenia matky na jeho osobu o údajnom fyzickom napadnutí a údajnom vyhrážaní sa nezakladajú na pravde a sú účelové v snahe zabrániť otcovi v styku s maloletou. Neexistuje rozumný dôvod, aby otcovi nebol umožnený styk s maloletou. Vzhľadom na charakter práce otca (taxikár - podľa potreby nutnosť práce aj cez víkendy) sú navrhnuté v petite neodkladného opatrenia ako aj v petite rozsudku aj náhradné termíny styku otca s maloletou. Otec navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletou každú sobotu v párnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu v párnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V prípade, ak by otcovi bránila v styku s maloletou prekážka z dôvodu plnenia pracovných povinností v sobotu v párnom týždni, je oprávnený stretnúť sa s maloletou nasledujúcu sobotu v nepárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V prípade, ak by otcovi bránila v styku s maloletou prekážka z dôvodu plnenia pracovných povinností v nedeľu v párnom týždni je oprávnený stretnúť sa s maloletou nasledujúcu nedeľu v nepárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. Otec maloletú prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku maloletú opäť odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a pripravenú v stanovenom mieste a čase otcovi odovzdať. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Súd prvej inštancie jeho návrhu v celom rozsahu nevyhovel, preto toto rozhodnutie považuje odvolateľ za vecne nesprávne a nepreskúmateľné pre nedostatočne presvedčivé odôvodnenie. Otec osvedčil v nevyhnutnej miere rozsah potrebného styku s maloletou, osvedčil, že v dome jeho bydliska bývajú aj jeho rodičia a sestra, ktorí môžu pomôcť so starostlivosťou o maloletú, bytové podmienky sú pre maloletú vyhovujúce, otec má so starostlivosťou o maloletú skúsenosti, ide o notorietu, že u dospelej osoby sa dá predpokladať schopnosť postarať sa o maloleté dieťa vo veku 2 rokov v rozsahu 16 hodín v dvoch za sebou nasledujúcich dňoch. Je v záujme maloletej, aby s otcom trávila čo najviac času. Otcom navrhnutý styk je minimom v pomere k času, ktorý trávi maloletá s matkou. Úvahy súdu o neosvedčení podmienok a schopnosti otca postarať sa o maloletú sú iba ničím nepodložené predpoklady súdu. Kontraproduktívne je neumožnenie alternatívnych termínov styku otca s maloletou. Prítomnosť matky pri styku je úplne nadbytočná a nie je ničím opodstatnená. Maloletá má k otcovi prirodzený vzťah a nie je nutné súdom uvádzané citlivé nadviazanie vzťahu medzi otcom a dcérou. Návrh otca vychádza zo štandardného bežne zaužívaného styku rodiča s maloletým dieťaťom primeranom veku dieťaťa, pričom ak by ho súd chcel relevantne spochybniť, nemali by stačiť len predpoklady a úvahy súdu, ale súd by mal pre takéto spochybnenie mať oporu v znaleckom dokazovaní, pričom potrebu vyjadrenia psychológa vyjadril aj kolízny opatrovník. 4. Matka maloletej odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 5. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na svoje predošlé vyjadrenie zo dňa 05.08.2016. 6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému bolo prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v spojení s § 395 ods. 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z.z.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, tu však pre povahu konania bez viazanosti odvolacími návrhmi podľa § 65 CMP, a to bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce, aby bolo vyhovené jeho návrhu na úpravu styku nariadením neodkladného opatrenia v celom rozsahu. 8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že je daná aj potreba predbežnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja maloletého dieťaťa a umožňuje aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti. 9. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. 10. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Hlavným účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah otca s maloletým, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré konfliktná situácia pôsobí nepriaznivo. 11. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. 12. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon o rodine pritom uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. 13. Z ust. § 360 a nasl. CMP vyplýva, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že otec súhlasí s ponechaním maloletej v osobnej starostlivosti matky ako aj s výškou výživného 30% zo sumy životného minima, v zmysle už skôr nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa otca rodičia maloletej spolu nežijú a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností (medzi ktoré nepochybne patrí aj styk otca s maloletou) sa spolu nedohodli, preto je tu potreba neodkladnej úpravy týchto pomerov. Úprava styku otca s maloletou je teda v tomto prípade nevyhnutná, a to z dôvodu, aby maloletá mala podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb aj s otcom, zachovanie aj vzťahu maloletej k otcovi, pre právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo maloletej na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (článok 5 písm. h) ZR a § 24 ods. 4 ZR), k tomu je nevyhnutným predpokladom pravidelný kontakt medzi otcom a maloletou. Medzi otcom a maloletou je hlboký rodičovský citový vzťah. Vždy mal záujem o maloletú, keď mal v práci voľno, ale nie vždy mu bolo umožnené sa s maloletou stretnúť. Prvýkrát mal maloletú u neho doma z 19.07. do 20.07.2016. Maloletá bola spokojná. V predmetnom dome otcovho bydliska bývajú aj jeho rodičia a staršia sestra, bytové podmienky sú pre maloletú vyhovujúce a otec nemá problém sa o maloletú adekvátne postarať. V prípade neumožnenia styku otca s maloletou by mohol vzniknúť syndróm zavrhnutého rodiča - otca, pričom otec poukazuje na to, že tvrdenia matky na jeho osobu o údajnom fyzickom napadnutí a údajnom vyhrážaní sa nezakladajú na pravde a sú účelové v snahe zabrániť otcovi v styku s maloletou. Neexistuje rozumný dôvod, aby otcovi nebol umožnený styk s maloletou. Vzhľadom na charakter práce otca (taxikár - podľa potreby nutnosť práce aj cez víkendy) sú navrhnuté v petite neodkladného opatrenia ako aj v petite rozsudku aj náhradné termíny styku otca s maloletou. Otec navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletou každú sobotu v párnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu v párnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V prípade, ak by otcovi bránila v styku s maloletou prekážka z dôvodu plnenia pracovných povinností v sobotu v párnom týždni, je oprávnený stretnúť sa s maloletou nasledujúcu sobotu v nepárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V prípade, ak by otcovi bránila v styku s maloletou prekážka z dôvodu plnenia pracovných povinností v nedeľu v párnom týždni je oprávnený stretnúť sa s maloletou nasledujúcu nedeľu v nepárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. Otec maloletú prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku maloletú opäť odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a pripravenú v stanovenom mieste a čase otcovi odovzdať. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Ďalej otec uviedol k návrhu matky vo veci samej, že doposiaľ, až do odchodu matky zo spoločnej domácnosti, sa o maloletú starali spoločne. Na nátlak matky otec dokonca zmenil zamestnanie, keďže sa sťažovala, že je otec málo doma. V spoločnej domácnosti žili od narodenia maloletej až do decembra 2015, kedy sa rozhodla matka riešiť kúpu bytu napriek ponuke obývať celé prvé poschodie v rodinnom dome, kde spoločne bývali (Z. XX, I.). Mali k dispozícii väčšiu izbu, kuchyňu, kúpeľňu, v dolných priestoroch práčovňu a sušiareň a celú záhradu. K výberu bytu otec nebol prizvaný, nakoľko sa už zrejme s ním nepočítalo. V tom čase sa matka nepodieľala na chode domácnosti žiadnym spôsobom. 15. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že bolo dôvodné nariadením neodkladného opatrenia dočasne upraviť styk otca s maloletou v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne podrobne a presvedčivo predostrel argumenty, ktoré ho viedli k potrebe nevyhovieť návrhu otca v celom rozsahu. 17. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na dlhší čas, keď otec nežil s maloletou v spoločnej domácnosti (minimálne od januára 2016, t.j. minimálne 10 mesiacov), ako aj nízky vek maloletej, ktorá je vo veku 2 rokov ešte prirodzene naviazaná na svoju matku, bolo preto dôvodné upraviť stretávanie otca s maloletou práve v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia, a síce na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, s možnosťou prítomnosti matky pri stretnutí. Nebolo osvedčené, že maloletá má u otca vhodné podmienky, najmä, že otec pozná a je schopný prispôsobiť sa režimu maloletej, že maloletá bude schopná u otca spať počas poobedného spánku, ktorý je v jej veku ešte nevyhnutný, že maloletá je zvyknutá na prostredie v mieste bydliska otca, otec tieto skutočnosti síce tvrdil, ničím ich však neosvedčil. Zároveň, vzhľadom na dlhší čas oddelené domácnosti rodičov je opodstatnené sa domnievať, že by strávenie času v domácnosti otca trvajúce v rozsahu dvoch dní za sebou (hoci bez prenocovania) mohlo byť pre maloletú stresujúce. 18. Aj odvolací súd má za to, že v tomto štádiu, bez náležitého preukázania skutočných pomerov na strane maloletej ako aj na strane oboch rodičov, pre potreby zachovania vzťahu medzi otcom a maloletou, je postačujúca vyššie uvedená úprava styku, t.j. v jeden deň každý týždeň, a to v párny kalendárny týždeň v sobotu a v nepárny kalendárny týždeň v nedeľu vždy počas troch hodín v čase po poobednom spánku, kedy bude maloletá oddýchnutá a pripravená plnohodnotne stráviť s otcom spoločný čas, rešpektujúc tak predovšetkým denný režim maloletej. Uvedené termíny pritom zohľadňujú skutočnosť, že niektorý z termínov otec z dôvodu pracovných povinností cez víkend nevyužije. Ani odvolací súd pritom nepovažoval za dôvodné, aby otcovi bol poskytnutý náhradný termín v ďalší víkend, nakoľko by tým bola matka neprimerane obmedzovaná v plánovaní strávenia víkendových dní s maloletou. Je v záujme otca, aby si zariadil svoje pracovné povinnosti tak, aby mu umožňovali realizovať upravený styk. 19. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri stretávaní otca s maloletou, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na nízky vek maloletej, skutočnosť, že nežila (pre ňu) dlhší čas s otcom v spoločnej domácnosti (minimálne 10 mesiacov, čo je tretina jej života) a prirodzené naviazanie maloletej na matku, je namieste umožniť matke, aby bola pri styku prítomná. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ide pritom o právo matky byť pri styku prítomná, nie jej povinnosť, pričom však jej prítomnosť by mala uľahčiť priebeh stretnutia a zabezpečiť citlivé nadviazanie vzťahu medzi otcom a dcérou, na ktorom by mala mať matka (ako zodpovedný rodič) tiež záujem. V prípade, že matka zistí, že postupom času jej prítomnosť pri stretnutí nie je potrebná, môže sa z miesta stretnutia vzdialiť, prípadne sa ho nezúčastniť. 20. Napriek nariadenému neodkladnému opatreniu rodičom maloletého dieťaťa naďalej nič nebráni v tom, aby sa pokúsili dohodnúť o režime styku otca s dieťaťom, rešpektujúc pritom primárne najlepší záujem dieťaťa a zároveň preukázané možnosti a odôvodnené záujmy oboch rodičov, nakoľko autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorého výrok musí byť formulovaný tak jednoznačne, aby mohol byť v prípade potreby podkladom aj pre nútený výkon rozhodnutia, len ťažko môže zohľadniť všetky nuansy bežného života. Ak sa ukáže, že otec má vytvorené podmienky na styk s maloletou aj vo väčšom časovom rozsahu a prítomnosť matky pri styku nie je potrebná, môžu sa sami rodičia dohodnúť na zmene úpravy styku, v prípade nemožnosti dohodnúť sa môže otec požiadať o zmenu nariadeného neodkladného opatrenia súd. 21. Žiada sa na záver opätovne zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe uvedených skutočností, keď bolo potrebné vychádzať len z návrhu matky a z návrhu otca, keď zatiaľ nebolo možné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a v spise sa nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce rozhodujúce skutočnosti vo veci starostlivosti o maloletú. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v prípade potreby môže byť nariadené znalecké dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa. 22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 58 CMP). 24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (ktorým bol upravený styk s maloletou), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.