Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217516 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116217516.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: C., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX W., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: Ing. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C. a MUDr. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., o úpravu styku a zníženie výživného, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/69/2016 - 17 zo dňa 20. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že sa návrh o vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie nariadil napadnutým uznesením neodkladné opatrenie: „Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi C., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX W. tak, že otec je oprávnený s maloletými deťmi sa stretávať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku 16:00 hod. do nedele 19:00 hod. a počas letných prázdnin posledný júlový a prvý augustový týždeň v roku od soboty prvého /júlového/ týždňa od 08:00 hod. do druhej nedele druhého /augustového/ týždňa do 20:00 hod. s tým, že maloleté deti si otec prevezme a odovzdá v byte matky, matka je povinná deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi, ktorý s maloletými deťmi vykoná prípravu do školy na nasledujúci týždeň.“ Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 360 ods. 1 a § 361 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 2. Z odôvodnenia vyplýva, že v prejednávanej veci je v záujme maloletých detí, aby rozvíjali vzťahy s otcom. Súd pri úprave styku dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku o styku s oboma rodičmi S poukazom na uvedené mal súd za to, že návrh je dôvodný, keď podľa vyjadrenia otca sa stretávanie s deťmi nerealizuje /preukázať neexistenciu styku nie je možné/, podľa jeho tvrdení v tom bráni matka maloletých detí. Táto skutočnosť nebola zatiaľ síce preukázaná, tu však treba vychádzať zo skutočnosti, že ak by sa styk realizoval, otec by nepodal zrejme návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Na druhej strane ak plnoletý syn Q. žije u otca, nasvedčuje to kladnému vzťahu detí k otcovi a prípadný opak nebol preukázaný ani v konaní o rozvod manželstva. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov je podľa názoru súdu daná potrebou rozvíjania vzťahu otec - dieťa, konanie vo veci samej nebolo skončené a matka sa k návrhu ani nevyjadrila. Za daného stavu má súd potom za to, že návrh na neodkladné opatrenie je dôvodný a je potrebné, aby otcovi bolo umožnené stretávanie sa maloletých detí s otcom, keď toto je v záujme maloletých detí, ktoré majú právo na kontakt s oboma rodičmi, je pre ne rozhodujúci i mužský vzor a rovnako otec má právo podieľať sa na výchove detí, teda je potrebné zachovať rovnocenné postavenie oboch rodičov. Súd upravil styk v súlade s obvyklou rozhodovacou praxou na každý druhý víkend v mesiaci, odovzdanie detí matke upravil tak, aby deti mali dostatočný časový priestor na zmenu prostredia po príchode domov, prípravu na ďalší týždeň /okrem prípravy do školy, ktorú sa zaviazal v návrhu realizovať otec/, uloženie na spánok a podobne. V návrh otec nekonkretizoval časové určenie „14 dní spoločného pobytu cez letné prázdniny“, súd preto určil takisto v zmysle súdnej praxe a rozhodovacej činnosti dva týždne počas letných prázdnin tak, aby si otec s deťmi prípadne mohli naplánovať i dlhšiu dovolenku /viac ako 7 dní/ a podobne. Počas letných prázdnin súd určil čas odovzdania detí matke v neskoršiu hodinu práve vzhľadom na prázdninové obdobie, kedy deti nasledujúci deň nemajú školské povinnosti. Táto úprava nebráni prípadnej dohode rodičov. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh na neodkladné opatrenie je dôvodný. 3. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletých detí odvolanie. Poukázala na to, že doterajší styk otca s deťmi nebol realizovaný vždy na požiadavku z jeho strany, keď prejavil záujem o styk s deťmi. Problémy boli aj sú v otázkach výživného, keďže v súčasnosti dlhuje deťom na výživnom cca 11 000 Eur, z toho dlžného výživného doteraz nezaplatil ani cent a neprejavuje ani snahu dlh deťom vyrovnať. Ďalej uviedla, že je potrebné zvážiť nielen právo otca sa s deťmi stýkať, ale aj právo detí (ktoré sú už vo vyššom veku) rozhodovať do určitej miery o ich styku s otcom. Otec pracuje a býva resp. väčšinu času sa zdržuje v cudzine, kam by deti museli cestovať. Už by to nebola návšteva otca u detí, ale detí u otca a je na deťoch či budú za otcom cestovať. Uviedla, že môže súhlasiť iba s tým, aby sa styk otca realizoval tak ako doteraz, teda iba občas a po prispôsobení sa otca potrebám detí. Toto je základná podmienka styku, z ktorej musí súd vychádzať. Keďže otec nemá trvalé bývanie na Slovensku a v cudzine nemá byt, iba nejaké ubytovanie, nemôže bez ďalšieho súhlasiť, aby deti s otcom odchádzali do cudziny a prespávali v nejakých nevhodných či nevyhovujúcich zariadeniach. Pokračovala, že kde v skutočnosti otec v súčasnosti býva a kde by deti s ním boli, to nevie a neuviedol to ani navrhovateľ vo svojom návrhu. Domnieva sa, že súd bude isto súhlasiť s tým, že právo to vedieť má - nie zo zvedavosti ale z povinnej starostlivosti o deti. Nevie aké a či vôbec má (otec) vytvorené podmienky pre deti. Podľa názoru odvolateľky by mal súd skúmať aj otázku či a do akej miery si deti akýkoľvek osobný styk s otcom želajú, a to najmä dve staršie dcéry. Najstaršia dcéra - maloletá C. - si totiž styk s otcom neželá a už viac ako tri roky s ním nekomunikuje. Ak si deti styk s otcom želajú, prípadne budú želať, môžu sa s ním stretávať aj bez rozhodnutia súdu, pokiaľ to bude v primeranom čase a v C.. Normálnemu styku detí s ich biologickým otcom nemôže prekážať za predpokladu, že nezistí v jeho priebehu nejaké podstatné neprimerané zásahy zo strany otca. Ďalej namietala, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia bezvýhradne akceptoval všetky tvrdenia navrhovateľa včítane tvrdenia o matkou vydanom zákaze stretávania detí s otcom. Vôbec nezvažoval alternatívu, že by mohlo byť pravdou, že v inkriminovanom období si deti stretnutie s otcom skutočne neželali. Neočakávaný a náhly odchod brata Q. zo spoločnej domácnosti k otcovi v nich vyvolal otras a pocit krivdy a zrady aj zo strany otca. Na spomínaný otcom navrhovaný spôsob stretávania sa s deťmi, ktorý deťom tlmočila, reagovali negatívne. Otec ju napriek tomu obviňuje z manipulovania a zastrašovania detí a posiela jej výhražné maily. Otec je podľa odvolateľky neúnavný a vytrvalý v spochybňovaní mojej výchovy a neustálej kritike stravovania detí, hoci už v minulosti jeho námietky Krajský súd v Trnave, sp. zn. 23CoP/43/2012 označil za neopodstatnené. Vyjadrila sa aj k stretnutiu otca s deťmi, kde otec hovorí o uvoľnenosti s deťmi, pričom podceňuje skutočnosť, že permanentné nadávky na adresu matky a jej rodičov počas týchto stretnutí deti emotívne zaťažujú a určite takýmto konaním neprispieva k duševnému zdraviu a zdravému vývoju svojich detí. Podotkla, že aj počas manželstva s ich otcom, ale aj teraz sa jeho kritike pred deťmi cielene vyhýbala. Vyjadrila sa, že otec nemá na deti dobrý vplyv. Vyslovila sa, že verí tomu, že svoj momentálny postoj maloletí časom prehodnotia, pretože zatvrdilosť a neodpustenie je to posledné, čomu by ich ako matka chcela naučiť. Na záver žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, keďže súd v hrubom rozpore s ustanovením § 35 CMP rozhodol nielen bez zistenia skutkového stavu, ale sa skutkový stav ani nepokúsil zistiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 CMP), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie rozhodnutia ani na jeho zrušenie. 5. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. V priebehu konania otec žiadal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho stretávanie s deťmi na každý druhý víkend od piatka 16:00 hod. do nedele 21:00 hod. a 14 dní cez letné prázdniny. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu 12P 49/2012, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Styk s deťmi nebol upravený, nakoľko pracoval v Nemecku. V súčasnosti pracuje v Rakúsku, teda má väčšiu možnosť častejšie navštevovať deti. Syn Q., ktorý dovŕšil plnoletosť, sa presťahoval k nemu z vlastného rozhodnutia. Matka mu však stretávanie s ostatnými deťmi znemožňuje, pričom počas ich stretnutí boli uvoľnené, spokojné a šťastné. Deti sa nepriamo vyjadrovali o tom, že matka ich psychicky týra výčitkami a neverbálnymi prostriedkami za to, keď s ním telefonujú. Matka tvrdí, že deti sa s ním nechcú stretávať, to však nie je pravda. Otec má obavu o duševné zdravie a zdravý vývoj detí a odcudzenie, nakoľko matka sa snaží pokriviť jeho obraz v očiach detí a zároveň má otec pochybnosti o jej výchovných metódach. Syn Q. odmieta kontakt s matkou, lebo počas bývania s ňou ho veľmi obmedzovala v trávení voľného času, niekoľko hodín mu kázala o tom, že sa nezachoval podľa jej predstáv. Matka deťom vnucuje jej predstavy o stravovaní a celkovému postoju k životu, sama nemá žiadnych priateľov. 9. Otec maloletých detí podal na súd I. inštancie návrh na úpravu styku s maloletými deťmi a zníženie výživného. Navrhovaná úprava styku presne kopírovala jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia. 10. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Odvolací súd pri posudzovaní oprávnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bral do úvahy predpoklady uvedené v ust. § 326 CSP teda, či navrhovateľ v danom prípade otec opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Za danej situácie odvolací súd poukazuje na návrh neodkladného opatrenia, ktorý otec podal z dôvodov, že ako sa začiatkom leta 2016 vrátil z Nemecka a našiel si prácu v Rakúsku, rozhodol sa syn Q., že odíde od matky a začne s ním bývať a vtedy odporkyňa - matka zakázala ostatným deťom akýkoľvek kontakt s ním. Toto má prezentovať odporkyňa tak, že deti sa nechcú stretávať s otcom, on je však istý, že sa jedná o svojvoľné konanie matky, ktoré je v rozpore so záujmami detí. Uvádzal, že hoci sa pokúsil dohodnúť na pravidelnom stretávaní s deťmi oznámila mu matka, že deti sa s ním stretnúť nechcú. Ďalej poukázal tiež na obavu o možné odcudzenie detí, o fakt že matka detí vyrastala v nevyrovnanej rodine, kde doposiaľ vládne jej otec, ktorý vnucuje svoju pravdu všetkým. K tomuto návrhu pripojil mail z 10.6.2016, keď oznamoval matke, že sa chce dohodnúť na stretávaní s dievčatami každý druhý piatok od 16:00 hod. do nedele 21:00 hod. s tým, že matka mu 26.7.2016 oznámila, že teraz majú deti prázdniny, majú rôzne aktivity (skautský tábor, výlety), že sa rozprávala s dievčatami a tie sa vyjadrili, že im nevyhovuje, že nemajú záujem a že sa teraz stretávať vôbec nechcú. Na základe tohto bolo vydané neodkladné opatrenie, tak ako ho navrhol otec s odôvodnením, že má súd za to, že je dôvodné a potrebné, aby bolo otcovi umožnené stretávanie sa maloletých detí s otcom, keďže je to v záujme maloletých. Súd zdôvodnil, že rozhodol o styku s obvyklou rozhodovacou praxou každý druhý víkend a takisto rozhodoval o styku aj počas letných prázdnin v zmysle návrhu otca, aby si prípadne otec s deťmi mohol naplánovať i dlhšiu dovolenku. 13. Odvolací súd poukazuje na to, že nebola osvedčená potreba vydania neodkladného opatrenia, aby sa dočasne upravili pomery, pretože predložením takýchto mailov počas letného obdobia, kedy deti mali naplánované akcie je neobjektívnym preukazovaním naliehavej potreby vzhľadom na rôzne aktivity detí. Deti boli zvyknuté na situáciu, že otec býval v Nemecku a o styku sa s matkou ak to bolo potrebné dohodli. Za súčasnej situácie, keď otec udáva, že sa vrátil na Slovensko a že pracuje v Rakúsku s ohľadom na odvolanie matky a na jej námietky voči úprave styku v takom rozsahu ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ako aj so stotožnením sa tohto návrhu súdom prvej inštancie, treba prisvedčiť, že je nepreskúmateľné a ničím neodvečené akým spôsobom bude styk prebiehať, kde sa budú deti zdržovať vzhľadom k tomu, že otec pracuje v Rakúsku a v akých bytových pomeroch v súčasnosti otec býva, kde by sa deti zdržiavali počas styku nie je zrejmé. Táto neistota vzbudzuje dôvodné obavy zo strany matky, či to je v záujme maloletých detí. 14. Navyše odvolací súd poukazuje na na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. (Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú.) 15. Maloletá C., nar. XX.X.XXXX, ako aj Q., nar. X.X.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX vzhľadom na predtým uvedené majú právo slobodne sa vyjadriť o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, zvlášť o takých, keď sa majú stretnúť s otcom a vzhľadom na vek sú schopné formulovať svoje vlastné názory. Za tým účelom mala byť dieťaťom poskytnutá možnosť, aby boli vypočuté buď súdom alebo pred kolíznym opatrovníkom, aby vyjadrili svoj názor, svoje požiadavky, ktoré majú byť brané do úvahy pri rozhodovaní v takejto veci, aby to bolo v záujme dieťaťa. Tým bude absolútne naplnená požiadavka na predpoklady uvedené v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. 16. V riadnom konaní, ktoré prebieha na návrh otca podaného 1.8.2016 sa maloleté deti vyjadria k požiadavke otca, nevyhnutne sa budú musieť zistiť pomery na jeho strane, keďže pracuje v Rakúsku. Kde v súčasnosti býva a do akého prostredia by deti s otcom išli po úprave styku, tzn. či má otec vôbec vytvorené podmienky pre realizáciu styku. 17. Odvolací súd preto nezistil dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 360 ods. 1 CMP a § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP a dospel k záveru, že nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie pri nesplnení podmienok, neosvedčení predpokladov. 18. Odvolací súd preto podľa ust. § 388 zák. č. 160/2015 Z. z. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov neosvedčenia predpokladov. 19. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).