Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/440/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218416 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116218416.1 Uznesenie Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1. J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, 2. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č. k. 11C/219/2016 - 27 zo dňa 30. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie neodkladným opatrením nariadil žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami a žalovanou ako záložným veriteľom dňa 20.05.2013, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A. zapísaným na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, ako parcely registra „C“, parc. CKN č. 878/3 o výmere 349 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. CKN č. 878/4 o výmere 53 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. CKN č. 878/2 o výmere 528 m2, záhrady, rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc. CKN č. 878/3 o výmere 349 m2, zastavané plochy a nádvoria, a hospodárska budova bez súpisného čísla nachádzajúca sa na parc. CKN č. 878/4 o výmere 53 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane žaloby, ako aj s prílohami. S poukazom na ustanovenie § 295 CSP a skutočnosť, že na strane žalobcov ide o spotrebiteľov, si súd pripojil spis Okresného súdu v Trnave sp.zn. 37C/208/2015, z verejne dostupnej stránky K. si zabezpečil list vlastníctva č. XXX pre k.ú. A., a tiež vykonal elektronickú lustráciu žalobcov v registri obyvateľov SR. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k návrhu za osvedčené, že žalobcovia dňa 15.05.2013 ako dlžníci uzatvorili so žalovanou ako veriteľom Zmluvu o úvere na sumu 62.300,00 eur a následne dňa 20.05.2013 uzatvorili so žalovanou tiež Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvou, ktorými bolo zriadené záložné právo na predmetné nehnuteľnosti. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Ako ťarcha je na liste vlastníctva zapísané záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, pričom medzi poznámkami je uvedená poznámka o Oznámení č. DUPOS DD 83/2015 o dobrovoľnej dražbe zo dňa 26.07.2016, keď navrhovateľom je žalovaná a dražobníkom spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37C/208/2015 vyplýva, že tunajší súd dňa 08.07.2015 nariadil (v tom čase) predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne žalobcom uložil povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na súd žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Žalobcovia v uvedenej lehote žalobu vo veci samej nepodali, čím predbežné opatrenie v zmysle § 77 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 zaniklo. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe DU-POS DD 83/2015 zo dňa 26.07.2016, doručeného do spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37C/208/2015, vyplýva, že dňa 14.09.2016 o 11.00 hod. sa má konať dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc z elektronickej lustrácie v registri obyvateľov SR majú žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti trvalé bydlisko. Podľa žalobcov, zmluvy uzavreté medzi stranami sporu obsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaná konala bez odbornej spôsobilosti a zanedbala povinnosti vyplývajúce z práva na ochranu spotrebiteľov, preto sa žalobcovia z uvedených dôvodov chcú domáhať vo veci samej určenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú žalobu podali súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 3. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie záložného práva žalovanej uložením jej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na dotknutých nehnuteľnostiach, ktorým rozhodnutím sa v podstate poskytuje žalobcom dočasná ochrana pred stratou obydlia, pretože sa dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, odloží výkon záložného práva žalovanej. V prípade výkonu záložného práva by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené uplatnenie práv žalobcov (ktorí sa domáhajú vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva), čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovanej - záložného práva k nehnuteľnostiam. Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon záložného práva žalovanej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcov. 4. Z obsahu spisového materiálu, ako aj obsahu spisu sp.zn. 37C/208/2015 teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo vyplýva zo skutočnosti, že dňa 14.09.2016 sa má konať dražba predmetných nehnuteľností. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej (určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva) dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovanej realizovať výkon záložného práva, ktorého realizáciou žalobcom bezprostredne hrozí. 5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že 1. konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, predtým § 205 ods. 2 písm. b/ OSP); 2. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, predtým § 205 ods. 2 písm. d/ OSP); 3. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, predtým § 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žalovaná napáda uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov: Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd len prevzal argumentáciu žalobcov bez toho, aby bližšie skúmal opodstatnenosť dôvodov na vykonanie predbežného opatrenia. Argumentácia žalobcov je pritom založená na subjektívnom názore. Súd nezohľadnil, že žalovaná postupovala v súlade s platnými predpismi a preto neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi úverového vzťahu nie je potrebná. Žalovaná uvádza ku skutočnostiam osvedčujúcim dôvodnosť neodkladného opatrenia, že žalobcovia svojim konaním znemožňujú výkon záložného práva a odďaľuje sa uhradenie pohľadávky žalobcu, čím dochádza k jej navyšovaniu o ďalšie príslušenstvo a zvyšuje sa riziko, že výťažok z predaja založenej nehnuteľnosti nebude postačovať na úhradu splatnej pohľadávky. V roku 2015 už tunajší súd vydal v tejto veci predbežné opatrenie pod sp. zn. 37C/208/2015, ktorý je pripojený do súdneho spisu. V predbežnom opatrení boli žalobcovia vyzvaní na podanie žaloby vo veci samej. Žaloba vo veci samej v súdom určenej lehote podaná nebola. Uvedenie osobných dôvodov, pre ktoré nebola podaná sú vágne. Od júla 2015, kedy bolo vydané predbežné opatrenie, boli uskutočnené celkovo úhrady vo výške 900 eur, pričom zostatok dlhu mesačne narastá o príslušenstvo viac ako 500 eur. Od júla 2015 nedošlo k vyššej úhrade, resp. konaniu žalobcov, ktoré by odôvodňovalo iný spôsob riešenia splatnej pohľadávky a neexistovala právna prekážka pre pokračovanie dražobného procesu, v júli 2016 pokračoval dražobný proces a konala sa obhliadka nehnuteľnosti. Žalobcovia podali predmetný návrh a žalobu ihneď po zistení, že sa pokračuje vo výkone záložného práva, pričom od júla 2015 mali 1 rok na iný spôsob vyplatenia splatnej pohľadávky ako formou dražby založenej nehnuteľnosti. Žalovaný postupoval od uzavretia zmluvy o úvere v súlade s platnými právnymi predpismi. Omeškanie so splácaním splátok je zákonným dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, k čomu došlo dňa 12.03.2015. Z dôkazov nevyplýva, že by žalovaná postupovala v rozpore so zákonom pri výkone záložného práva, taktiež žalobcovia nepreukázali tvrdenie, že boli žalovanou vyzvaní na opustenie svojho bydliska v lehote 50 dní. Výkon záložného práva nie je možné vyhodnotiť ako zásah bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná disponuje platne zriadeným záložným právom. Povinnosťou žalobcov bola povinnosť poskytnutý úver vrátiť za podmienok, spôsobom a v čase dohodnutom v zmluve o úvere. Žalobcovia si túto povinnosť nesplnili. Nesplnením uvedenej povinnosti založili právny dôvod na zásah do ich vlastníckeho práva spôsobom ustanoveným v ust. § 151j OZ. Je nesporné, že žalobcovia uzavreli so žalovanou zmluvu o úvere dňa 20.05.2013, plnenie ktorej bolo zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva k predmetu dražby, zavkladované pod V 2526/2013 dňa 21.05.2013. Žalobcovia sa v podanom návrhu zo dňa 16.08.2016 domáhajú neplatnosti tejto zmluvy o úvere z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré menovite uvádza a ochrany spotrebiteľa. Avšak tieto zmluvné podmienky sú hlavným predmetom plnenia, ktorý podľa ust. § 53 ods. OZ, t. j. nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko sú vyjadrené v zmluve jasne, zrozumiteľne a určito. Žalovaná považuje nariadenie neodkladného opatrenia za účelové s cieľom zabrániť žalovanej ako veriteľovi domáhať sa uspokojenia splatnej pohľadávky zabezpečenej záložným právom v zmysle platných právnych predpisov. Žiada, aby odvolací súd uznesenie 37C/208/2015-70 o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 30.08.2016 zmenil a návrh na vydanie nevyhnutného opatrenia zo dňa 02.08.2016 zamietol ako nedôvodný. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, t.č. § 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, § 205 ods. 2 písm. d OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že sú rozhodnutie súdu I. inštancie je v merite vecne správne. 7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že dňa 15.05.2013 žalobcovia uzatvorili Zmluvu o úvere č. 0175853101 vo výške 62300 eur. Zároveň im na podpis predložili aj Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu, ktorými bolo zriadené záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Úver žalobcovia poctivo splácali, potom však prišli vážne finančné ťažkosti, a to, že žalobkyňa v 1. rade prišla o zamestnanie a žalobcovi v 2. rade bol prehodnotený invalidný dôchodok ako jediný zdroj jeho príjmu. Týmito závažnými okolnosťami sa ich príjem znížil takmer o polovicu. Tieto okolnosti spôsobili, že mesačné splátky ku ktorým sa zaviazali, nemohli splácať. Zdôrazňujú, že všetky neuhradené splátky mali v úmysle zaplatiť, no rôzne objektívne okolnosti im v tom zabránili. Nakoľko žalobkyňa v l. rade prišla v máji 2014 o zamestnanie, mala nárok len na poberanie dávky v nezamestnanosti, ktorá bola v priemere vo výške 200 eur mesačne. Žalobca v 2. rade bol prehodnotený Sociálnou poisťovňou a jeho invalidný dôchodok mu bol znížený len na 218,70 eur mesačne s účinnosťou od februára 2014. Ich príjmy celkovo klesli o 50 %, predtým v čase posudzovania mali spoločne príjem viac ako 800 eur mesačne. Toto však nebola jediná okolnosť narastania ich dlhu. Žalobcovia podpísali Zmluvu o úvere, v ktorej sa zaviazali splácať prvý rok len v zmysle ustanovenia 5.2. splátku 253,01 eur a poistenie úveru 24,92 eur. Od júna 2014 sa im splátka upravila na výšku 408,76 eur spolu s poistením 24,92 eur, celkovo vo výške 433,68 eur mesačne. Súhra týchto všetkých okolností mala za následok, že žalobcovia mesačné splátky, ku ktorým sa zaviazali, nemohli riadne a včas splácať. Namiesto ústretovosti a snahy banky pomôcť im preklenúť ich náročnú situáciu, sa žalobcovia dočkali oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 12.03.2015, v ktorom ich banka vyzvala k zaplateniu sumy 63518,29 eur, ktorú ak neuhradia do 30 dní, pristúpi banka k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na ich jediné obydlie. Následne im bolo zaslané Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 01.04.2015 a keď žalobca volal JUDr. T., povedala mu, že do 50 dní sa majú vysťahovať. S výkonom záložného práva ešte banka nezačala, ale oznámenie JUDr. T. je jednoznačné, že do 50 dní sa majú vysťahovať a začatím výkonu záložného práva je osvedčená a aj skutočná hrozba vo vzťahu k právam žalobcov na ich majetok a najmä na obydlie, ako uvádzajú bližšie. Žalobcovia sú vystresovaní a reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobcu v 2. rade, čím mu celkovo zhoršuje jeho už tak dosť nalomené zdravie a prispieva k radikálnemu zhoršeniu jeho stavu a vážne ohrozuje jeho zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok financií, neúspechy pri hľadaní práce žalobkyne v l. rade. 8. Žalobou vo veci samej zo dňa 02.08.2016 sa žalobcovia domáhajú určenia, že Zmluva o úvere č. 0175853101 zo dňa 20.05.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovanou je neplatná, určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátna zmluva zo dňa 20.05.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovanou je neplatná a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, ako aj náhrady trov konania. Spolu so žalobou doručili žalobcovia súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadajú, aby súd nariadil žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam podľa záložnej zmluvy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 335 ods. 1 až 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 10. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdy v judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko). Zásah do vlastníckeho práva žalobcov a práva na obydlie chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobcov ochranu a žalovaný môže vyvolať proces dražby a je tu teda reálna hrozba, že žalobcovia prídu o bývanie. Vzniká tak nutnosť dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcov a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému. Žalovaná im na podpis predložila zmluvy, podľa žalobcov zmluvy uzatvorené so žalovanou obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom uviedli konkrétne články., ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalobcovia majú ako spotrebitelia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch vyššie uvedených zmlúv. Preto aj taký návrh podali . K návrhu priložili žalobcovia Zmluvu o úvere zo dňa 15.05.2013 a Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu zo dňa 20.05.2013, obe s evidenčným číslom úveru 0175853101, ktoré boli uzavreté medzi stranami sporu. 11. Takto osvedčili žalobcovia naliehavosť potreby zásahu súdu vydaním neodkladného opatrenia a je tým daný dôvod na dočasné obmedzenie záložného práva žalovanej uložením jej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na dotknutých nehnuteľnostiach, ktorým rozhodnutím sa v podstate poskytuje žalobcom dočasná ochrana pred stratou obydlia, pretože sa dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, odloží výkon záložného práva žalovanej. V prípade výkonu záložného práva by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené uplatnenie práv žalobcov (ktorí sa domáhajú vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva), čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisového materiálu vyplýva osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie o neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, je dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovaného realizovať výkon záložného práva, ktorého realizáciou žalobcom bezprostredne hrozí, a to pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej. 12. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).