Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220326 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116220326.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. M., nar. XX. F. XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: Ing. Mgr. I. M. K. nar. XX. T. XXXX, bytom L. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: advokátska kancelária Zahradnikova.SK, s.r.o., Šancová 48, Bratislava, IČO: 50 187 309 a otca: PhDr. V. M., Ph.D., nar. XX. V. XXXX, bytom Česká republika, N. K., B. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 14. septembra 2016 č.k. 11P/79/2016-7, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní vedenom o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W. M., nar. XX. F. XXXX zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi platiť na výživu maloletej sumu 50,- eur mesačne. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1 a ust. § 366 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a skutkovo nedôvodnosťou takéhoto návrhu, podaného matkou bez osvedčenia naliehavosti a neodkladnosti rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej práve neodkladným opatrením, nakoľko z jej podaní vyplynulo, že starostlivosť o maloletú je zabezpečená, táto sa nachádza osobnej starostlivosti matky bez toho, že by takúto jej starostlivosť o maloletú niekto narušoval. Otec maloletej sa totiž pre manželské nezhody odsťahoval do Českej republiky a s matkou sú iba v e-mailovom kontakte. Otec maloletej nie je v žiadnom kontakte s maloletou W.. Matka neosvedčila opodstatnenosť jej strachu z jej manžela - otca maloletej. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že je zabezpečená aj výživa maloletej, keďže samotná matka v návrhu ani netvrdila opak. Z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni pritom vyplynulo, že matka poberá materské dávky vo výške 918,20 eur mesačne, ktorý príjem súd prvej inštancie vyhodnotil ako dostatočný na zabezpečenie výživy matky aj maloletej W.. Preto ani nevidel dôvod ukladať povinnosť platiť výživné na maloletú zo strany otca neodkladným opatrením. Nebola totiž tvrdená ani preukázaná skutočnosť, že výživa maloletej je ohrozená a preto tu chýbala naliehavosť úpravy výživného. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené ani osobné a majetkové pomery otca (a z toho plynúcu aj jeho možnosť a schopnosť platiť výživné), aby ho bolo možné zaviazať na platenie výživného v sume 50,- eur mesačne. Matka jeho príjem neuviedla a otec nie je evidovaný ako zamestnanec v rámci Slovenskej republiky, v ktorom prípade by bolo možné vychádzať iba z toho, že otec nemá žiaden príjem, čo by postačovalo iba na určenie minimálneho výživného, ktorým však je povinný zo zákona prispievať každý rodič bez ohľadu na jeho príjem. 2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie len matka, s návrhom na jeho zmenu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ktorého by súd dočasne zveril maloletú W. do jej osobnej starostlivosti a otcovi by uložil povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur mesačne dôvodiac, že súd prvej inštancie pred svojím rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil skutočný stav veci, hoci mu takúto povinnosť ukladá ustanovenie § 35 C.m.p., nakoľko podľa jej názoru, na nariadenie neodkladného opatrenia boli a stále sú dané dôvody, keďže otec maloletej sa vo svojej e-mailové komunikácii s matkou snaží vyvolať dojem, že maloletá nie je v bezpečí, že sa o maloletú bojí a to najmä z dôvodu, že stará matka maloletej s ktorou maloletá žije v spoločnej domácnosti je pomätená a neumožňuje mu stýkať sa s maloletou (maloletá W. totiž spolu so svojou matkou toho času žije v domácnosti starej matky maloletej, ktorá nesúhlasí s tým, aby sa otec maloletej s maloletou stýkal v jej dome), ďalej prezentujúc obavu, že otec maloletej maloletú unesie do Českej republiky, nakoľko v poslednej dobe začal byť veľmi nepokojný a prestal ovládať svoje emócie, čo vyvoláva obavu u matky, aby spolu s maloletou neodišiel na neznáme miesto. Matke maloletej sa vyhrážal, že dal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom na e-maily matky nereaguje, vysmieva sa zo slovenčiny, ďalej spochybňujúc aj jeho zdravotný stav, keďže matke maloletej sa v minulosti "chválil" ako so svojou matkou užívajú hypnotiká a sedatíva (to ešte v čase, keď bola tehotná) a viackrát sa vyjadril, že bude maloletej W. podávať lieky, aby bola pokojná a spala. Podľa jej názoru otec maloletej trpí psychickými problémami a odlúčenie maloletej od jej matky by maloletej spôsobilo traumu, ktorá by bola v budúcnosti neodstrániteľná. Maloletá totiž rozoznáva iba navrhovateľku ako svoju matku, považuje ju za najbližšiu osobu a o iné osoby vo svojom okolí sa ešte vzhľadom na svoj vek nezačala zaujímať. Podľa jej názoru, navrhovateľ neodkladného opatrenia podľa platnej právnej úpravy nie je povinný osvedčovať naliehavosť situácie, avšak je potrebné vždy dbať len na najlepší záujem dieťaťa a pri dieťati takého nízkeho veku, ako jej maloletá W., je v jej najlepšom záujme, aby boli pomery stabilizované. Odvolateľka ďalej v odvolaní ďalej namietala, že otec na výživu maloletej prispieva len sporadicky a tak celú výživu maloletej zabezpečuje len ona z materského príspevku vo výške 918,20 eur mesačne, z ktorej sumy musí hradiť aj náklady na bývanie. V mesiaci október jej otec zaslal sumu 50,- eur (ktorá suma nepostačuje ani na úhradu mesačnej zásoby plienok a hygienických pomôcok pre maloletú a teda je na jej výživu nepostačujúca) avšak pravidelné zasielanie výživného jej neprisľúbil. Za výživné v nevyhnutnom rozsahu sa podľa jej názoru (vychádzajúceho z bližšie nešpecifikovanej ustálenej judikatúry súdov) považuje suma okolo 100,- eur mesačne, ktorú zákon stanovuje ako životné minimum pre nezaopatrené maloleté dieťa. Skutočnosť, že matka má príjem na úrovni priemerného mesačného príjmu neznamená, že otec je v dôsledku toho oslobodený od povinnosti platiť na maloletú výživné. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že otec maloletej v súvislosti s narodením maloletej W. prispel matke len na kúpu kočíka, postieľky a matraca. V závere svojho odvolania matka maloletej potvrdila, že otec jej v mesiaci september 2016 poslal na účet sumu 9.400,- eur avšak táto, podľa jej názoru, predstavovala úhradu za obrúčky a snubný prsteň (5.000,- eur) a polovicou nákladov na svadbu (4.400,- eur). Tieto finančné prostriedky však boli od rodičov otca maloletej. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery otca maloletej v odvolaní ďalej uviedla, že otec maloletej pracuje ako tajomník I., W.N.eskej republiky a dosahuje príjem vo výške 1.200,- eur mesačne. Výživné na maloletú v rozsahu 100,- eur mesačne je teda v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami prispievať na výživu maloletej W.. 3. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, nestotožniac sa s argumentáciou matky uvádzanou či už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazujúc na skutočnosť, že na výživu maloletej dobrovoľne prispieva sumou 50,- eur mesačne a to aj bez potreby upravovať jeho vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením. Za nedôvodný považuje aj návrh matky na zverenie maloletej jej do osobnej starostlivosti, nakoľko v tejto otázke medzi rodičmi maloletej nie je žiaden spor a otec maloletej akceptuje doterajší stav, teda aby sa o maloletú naďalej osobne starala matka. Tento postoj otca maloletej vyplýva i z jeho vyjadrení sa k návrhu matky maloletej na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, kde otec navrhuje upraviť len styk s maloletou a súhlasí s tým, aby táto bola zverená do osobnej starostlivosti jej matky . Potvrdil, že s matkou komunikuje výhradne len e-mailom, keďže pokusy o telefonickú komunikáciu matka zmarila tým, že telefonické hovory z jeho strany neprijala. Poprel, že by mal akékoľvek psychické problémy a vyjadrenia v tomto zmysle zo strany matky považuje za nepravdivé. Nikdy totiž netrpel žiadnymi psychickými problémami a v oblasti svojho povolania je považovaný za široko rešpektovanú autoritu. Obdobne za nepravdivé, zavádzajúce a nepodložené považuje aj tvrdenia matky ohľadom zdravotných problémov starej matky maloletej z otcovej strany. V závere svojho vyjadrenia ďalej poprel tvrdenia matky, že sumu 9.400,- eur zaslali matke maloletej jeho rodičia, keďže neexistuje žiadna súvislosť medzi týmito čiastkami (ktoré matke na jej žiadosť poslal na jej účet) a matkou uvádzanými výdajmi za prstene a svadbu. Na preukázanie svojich tvrdení o platení výživného na maloletú predložil výpis z účtu číslo XXXXXXXXXX/X XXX za obdobie od 25. septembra 2016 do 10. októbra 2016. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p.) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako táto (rozumej argumentácia) vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia. U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci splniac si povinnosť vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné: 8. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 9. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do osobnej striedavej starostlivosti. 10. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Tak tomu bude najmä vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá W. sa od svojho narodenia trvale nachádza celodennej osobnej starostlivosti svojej matky a túto jej starostlivosť nikto nespochybňuje ani nenarušuje. Otec maloletej nie je s maloletou v žiadnom kontakte, trvale sa zdržiava v Českej republike a s matkou je iba v e -mailovom kontakte. Z jeho vyjadrení je nepochybné, že súhlasí s tým, aby osobnú starostlivosť o maloletú naďalej zabezpečovala matka maloletej a on má záujem o úpravu jeho styku s maloletou súdnou cestou, z dôvodu nedosiahnutia dohody rodičov o takýchto ich právach a povinnostiach k maloletej. Otec na výživu maloletej prispieva bežným výživným v sume 50,- eur mesačne (čo nepochybne vyplýva jednak zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ako aj z bankového výpisu z účtu otca maloletej). Okrem toho podľa zhodných tvrdení účastníkov konania na účet matky maloletej v mesiaci september 2016 poslal aj sumu 9.400,- eur, pričom pre účely rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci výživného) je nerozhodné, na aký účel mali tieto finančné prostriedky podľa predstáv rodičov slúžiť (a to či už podľa názoru otca alebo názoru matky maloletej), nakoľko výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými pohľadávkami (podľa ust. § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou, ale ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné). 12. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nie je naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Je síce pravdou, že matka maloletej vo svojom návrhu, ako aj v odvolaní sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, prezentovala svoj strach respektíve obavu, že otec maloletej túto unesie a následne jej bude ubližovať podávaním rôznych liekov, avšak takéto svoje obavy žiadnym spôsobom neosvedčila. K takýmto záverom nebolo možno dospieť ani z predloženej e-mailovej komunikácie medzi matkou a otcom maloletej. 13. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí. Obsah tohto neodkladného opatrenia však súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To však neplatí o pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Preto odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy, ako to vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladala matka maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je osobitným procesným inštitútom viazaným na splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Takéto podmienky zistené neboli a z uvedeného dôvodu neboli splnené ani predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Dôsledné posúdenie možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej, ako aj určenie adekvátneho výživného zo strany otca (podľa ustálenej praxe Krajského súdu v Trnave v rozsahu od 20 do 30% na všetky vyživované osoby z príjmu výživou povinného rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne nestará), bude možné až po vykonaní dokazovania v základnom konaní vedenom o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, v ktorom konaní je súd povinný zistiť skutočný stav veci (ako to správne namietala v odvolaní aj matka až na to, že takúto povinnosť nemá súd rozhodujúci len o neodkladnom opatrení) a vzhľadom na takéto zistenia určiť aj výživné zodpovedajúce osobným a majetkovým pomerom rodičov, ich schopnostiam a možnostiam prispievať na výživu maloletej, pravdaže rešpektujúc právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, ako aj právo dieťaťa na jeho výživu zodpovedajúcu jeho odôvodneným potrebám (§ 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu vzniká už od jeho narodenia a to bez ohľadu na to, či súd svojim rozhodnutím uložil niektorému z rodičov výživné platiť a tak aj argumentácia matky o tom, že ak nejestvuje rozhodnutie súdu o určení výživného, otec maloletej nie je povinný výživné platiť neobstojí. 15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).