Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221480 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116221480.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o umiestnenú: F. A., nar. X.X.XXXX, bytom K., Q. XX, t.č. umiestnená na Psychiatrickom oddelení FN Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, zastúpenú ustanovenou procesnou opatrovníčkou: A. B., súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, v konaní o vyslovenia prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.9.2016 č.k. 22Pu/4/2016-12, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu F. A. do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. 6 ods. 4, 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 253 ods. 1, § 254 ods. 2, § 255 ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP. 3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že dňa 29.9.2016 bolo súdu telefaxom doručené podanie, ktorým Psychiatrické oddelenie FN Trnava oznámilo, že dňa 28.9.2016 o 22.28 hod. bola na oddelenie prijatá k hospitalizácii p. F. A., ktorá nepodpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe, hospitalizáciu odmieta, pričom zo psychiatrického hľadiska je nutná observácia ústavnou formou. Súd uznesením č.k. 22Pu/4/2016-3 zo dňa 30.9.2016 začal vo veci konanie a zároveň ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na ochranu jej záujmov v tomto konaní. 4. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky konanom dňa 30.9.2016 súd prvej inštancie zistil, že umiestnená bola dňa 28.9.2016 vyšetrená na centrálnom príjme pre dezorientáciu na neurologickej ambulancii, záchranku volala kamarátka pacientky, pretože sa zľakla, keď jej nedvíhala telefón a neotvárala dvere. Následne bola pacientka privezená záchrankou na centrálny príjem a pre anamnézu psychického ochorenia bola zaslaná z centrálneho príjmu na ambulanciu psychiatrického oddelenia. Tu bola psychiatricky vyšetrená, pritom u pacientky bol v popredí psychotický kontakt, bludné obsahy v myslení, religiózne extrapotenčné a paranoidné obsahy. V percepcii popisovala pacientka vizuálne a telocitné halucinácie. Pacientka pri vyšetrení bola inkoherentná, psychomotoricky a afektívne instabilná. Pri vyšetrení bola poskytnutá aj heteroanamnéza od dcéry pacientky, podľa ktorej pacientka údajne lieky od psychiatra neužíva a ambulantného psychiatra nenavštevuje. Po vyšetrení bola indikovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, pretože pacientka si vyžaduje psychiatrickú liečbu, keďže ohrozovala seba, jej kontakt s realitou je narušený, je u nej prítomné riziko paticky motivovaného správania. Bola už predtým dvakrát hospitalizovaná vo FN Trnava v r. 2009 a v Pezinku v roku 2011. Po prepustení však nepokračovala v liečbe, lieky vysadila. Pacientka si myslí, že je zdravá, jej náhľad nad chorobnosťou je nulový. 5. Z výsluchu umiestnenej, konanom toho istého dňa ako výsluch ošetrujúcej lekárky, súd prvej inštancie ďalej zistil, že podľa umiestnenej, táto sa nachádza tam kde nemá byť, priviezli ju sem v stredu keď spala, museli jej dať injekciu, lebo našla vatu po dvoch vpichoch, dala ju tam asi dcéra. Uviedla, že je na psychiatrii, ale nechce tam byť. Dcéra býva na G. ulici, ona jej to vybavila, aj vysokú školu, mala dekanský termín, dcéra u nej nemala čo robiť, sama nemá žiadne problémy. Na otázku, čo robila v stredu odpovedala, že v stredu sa naobedovala, potom bola unavená, išla spať, zobudila sa v nemocnici. 6. Súd prvej inštancie potom pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov dokazovania výsluchom ošetrujúcej lekárky umiestnenej, výsluchom umiestnenej a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu došlo zo zákonných dôvodov, nakoľko u p. F. A. sa prejavujú príznaky duševnej poruchy/ choroby a pri absencii ďalšej liečby by bolo vážne ohrozené jej zdravie. Zo správania pacientky pri prijatí na hospitalizáciu vyplýva, že jej kontakt s realitou je narušený, je u nej prítomné riziko paticky motivovaného správania. Zdravotný stav pacientky si vyžaduje ďalšiu liečbu, ako aj ďalšie psychodiagnostické vyšetrenia. Zároveň je zrejmé, že umiestnená nemá náhľad nad svojim zdravotným stavom. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CMP v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému došlo zo zákonných dôvodov. 7. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie umiestnená, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil. Argumentovala tým, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, ani s jeho odôvodnením, pretože súd rozhodol na základe vykonštruovaných, zavádzajúcich, ako i pravdu skresľujúcich informácií. V nemocnici bola hospitalizovaná bez súhlasu, keď napáda správu poskytnutú oddelením psychiatrie, ktorá nie je objektívna a voči jej osobe je zaujatá, pretože nie je v dobrom vzťahu so svojou adoptívnou dcérou, ktorá je zamestnankyňou nemocnice, v ktorej je hospitalizovaná a táto je priateľkou a kolegyňou tunajších lekárov. Údaje o jej zdravotnom stave sú uvedené podľa adoptívnej dcéry, ktoré sú ňou účelovo vymyslené. Už v roku 2011 adoptívnej dcére uviedla, že ju vydedí a požiada i o pozbavenie rodičovských práv a povinností, a to okrem iného i z dôvodu, že ju opakovane fyzicky napadla a to nie len ju, ale i svojho syna, i jej najmladšiu sestru. Hospitalizáciu považuje za nezákonnú, vopred pripravovanú adoptívnou dcérou a jej adoptívnym otcom, s ktorým je vo veľmi dobrom vzťahu. Všetky tieto ataky na jej osobu sa dejú len z jediného dôvodu, a to, že je v súčasnosti v súdnom spore s bývalým manželom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh na rozvod manželstva jej bývalý manžel podal po tom, ako mu s adoptívnou dcérou nevyšiel pokus zbaviť ju svojprávnosti v roku 2011. S bývalým manželom je už rozvedená. Dňa 7.6.2011 ju dali odviesť na psychiatriu do Pezinku z dôvodu, že odmietla dať dcére súhlas na jej trvalý pobyt v jej byte. Z nemocnice bola dňa 21.7.2011 prepustená, nakoľko neboli dôvody na hospitalizáciu (č.k. 23Pú/127/2000 zo dňa 30.9.2011 a z uvedených dôvodov Okresný súd v Pezinku konanie zastavil). So svojou najmladšou sestrou voláva takmer denne, tá ju bola aj navštíviť, adoptívna dcéra sa o ňu vôbec nezaujímala, ani raz nezavolala do nemocnice a ani za ňou neprišla, telefonovala len so svojim priateľom MUDr. D. A., ktorý jej podával o nej informácie bez jej súhlasu. Lekári psychiatri, ktorí sú v priateľskom a kolegionálnom vzťahu s MUDr. M. U. (adoptívnou dcérou) nemôžu byť objektívni a popis lekárov o jej zdravotnom stave je zavádzajúci, nepravdivý, niektorý pravdu skresľujúci. Dcéra uviedla, že lieky neužíva, ani nenavštevuje obvodného psychiatra, ako je potom možné, že je tomu viac ako päť rokov od jej prvého pokusu zbaviť ju svojprávnosti, že žije sama, bola dva krát sama na dovolenke v Chorvátsku, denne chodí do kostola, kde verejne vystupuje čítaním Božieho slova a prosieb a predmodlieva aj Ruženec. Pani L., ktorú použili proti nej, sa pred sestrou vyjadrila, že ona jej dňa 28.9.2016 okolo 16.00 hod. zavolala, že je jej zle. Existujú tak dve verzie toho, ako ju „dostali na psychiatriu“. Skutočnosť, že ona jej volala okolo 16.00 hod. dňa 28.9.2016 a ona jej mala zavolať záchranku, odporuje tomu, čo mala údajne uviesť pri jej hospitalizácii. Navrhuje, aby súd doplnil dôkazy o uvedené telefonické hovory a hlavne to, či bolo volané z jej telefónu. Žiada vypočuť pani L. a pani U.. Ako je potom možné, že pani L. mala volať okolo 16.00 hod. a podľa odôvodnenia v uznesení bola hospitalizovaná až 22.28 hod. a pri hospitalizácii mala byť prítomná aj adoptívna dcéra. Keď mal byť jej stav podľa tvrdení taký vážny, ako sa dostali do bytu. Na tieto otázky treba hľadať odpoveď. Jej zdravotný stav si nevyžaduje ďalšiu hospitalizáciu. Podľa vyjadrenia lekára hospitalizovaná má byť do konca tohto mesiaca, ona však žiada o okamžité ukončenie hospitalizácie. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé odvolacie argumenty odvolateľky predostreté v odvolacom konaní, je posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce vyslovenie prípustnosti prevzatia odvolateľky do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu. 10. Súd prvej inštancie začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia odvolateľky na základe oznámenia Psychiatrického oddelenie FN Trnava, ktoré bolo súdu prvej inštancie zaslané faxovým podaním dňa 29.9.2016. Z podania vyplýva, že dňa 28.9.2016 o 22.28 hod. bola na oddelenie prijatá k hospitalizácii p. F. A., ktorá nepodpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe, hospitalizáciu odmieta, pričom zo psychiatrického hľadiska je nutná observácia ústavnou formou. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 22Pu/4/2016-3 zo dňa 30.9.2016 začal vo veci konanie a zároveň ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na ochranu jej záujmov v tomto konaní Napadnutým uznesením vyslovil, že k prevzatiu F. A. do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. 11. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené ust. § 252 a nasl. CMP. 12. V zmysle § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 13. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh. 14. Podľa § 262 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. (ods. 1) Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. (ods. 2) Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. (ods. 3) 15. Článok 8 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd určuje, v ktorých prípadoch môže byť osoba prevzatá alebo držaná v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Takéto opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní. Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR a § 262 ods. 2 CMP je táto lehota dokonca 5-dňová. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v § 6 ods. 9 písm. d) výslovne určuje, kedy možno chorého bez jeho informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, t.j. ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 16. Z výkladu právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania je výlučne ochrana jedného zo základných ľudských práv, osobnej slobody. Každý človek je slobodný a nie je povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym výkonom, a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto zásadu potom vyjadruje § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len so súhlasom. Táto nedotknuteľnosť integrity osobnosti ako základný ústavný princíp, a z toho vyplývajúca zásada slobodného rozhodovania v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je v žiadnej spoločnosti absolútna a neobmedzená. Preto aj citované ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti v ods. 4 odkazuje na zákonnú úpravu (§ 6 ods. 9), podľa ktorej môže byť zdravotná starostlivosť poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta). Mohlo by ísť napr. o stav, kedy osoba javiaca známky duševnej choroby alebo intoxikácie ohrozuje seba, alebo svoje okolie, prípadne kedy sa jedná o výkon potrebný na záchranu života, či zdravia (pozri nález Ústavného súdu ČR z 18. mája 2001, sp . zn. IV. ÚS 639/2000). 17. Súdne konanie o detencii (zadržaniu) podľa ustanovení §§ 252 a nasl. CMP je možné rozdeliť do nasledujúcich dvoch štádií: 1) konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, kde sa skúmajú zákonné dôvody takéhoto prevzatia. Súd rozhoduje uznesením do 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného bez nariadenia pojednávania, vždy s potrebou výsluchu umiestneného a oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, 2) ak vyslovil súd, že prevzatie umiestneného bolo v súlade so zákonnými dôvodmi, pokračuje v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania. Tu súd tiež rozhoduje uznesením a to v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia, kde súd na prejednanie veci už nariadi pojednávanie a vykoná i znalecké dokazovanie. 18. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdne preskúmanie, či k tomuto prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (tu predvídaných v § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), alebo nie. Preskúmanie či boli naplnené zákonom predvídané dôvody na obmedzenie osobnej slobody daného jedinca (umiestneného) sa pritom viaže výhradne k dobe, keď došlo k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia. V tomto prvom štádiu detenčného (zadržiavacieho) konania na zistenie skutočného stavu veci nemožno od súdu požadovať vykonanie aj iných úkonov, než tých výslovne uvedených v § 260 a § 261 CMP. 19. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky počas rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, ako i Zákona o zdravotnej starostlivosti, aby súd vyslovil zákonnosť prevzatia odvolateľky do zdravotníckeho zariadenia bez jej informovaného súhlasu a to z nasledujúcich dôvodov. 20. V danej veci súd prvej inštancie dňa 30.9.2016 na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnici Trnava vypočul ošetrujúcu lekárku umiestnenej MUDr. B. U., ktorá popísala zdravotný stav a správanie sa umiestnenej, ako i umiestnenú, pričom z ich vyjadrení vyplýva ten skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 21. Pri skúmaní správnosti vyhodnotenia prvoinštančným súdom, že k prevzatiu umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu došlo zo zákonných dôvodov, odvolací súd vzhliadol v danom prípade prepojenosť prejavov príznakov duševnej poruchy/choroby odvolateľky podľa ich popisu jej ošetrujúcou lekárkou a nebezpečenstvom ohrozenia nielen seba (ako to konštatuje lekár), ale i vážneho zhoršenie zdravotného stavu (z čoho vychádzal pri rozhodovaní súd prvej inštancie). Neprehliadnuteľným zostalo konštatovanie psychického ochorenia, v danom prípade však s prítomnosťou poruchy myslenia v zmysle prítomných bludov, ktoré výrazne ovplyvňovali správanie odvolateľky. Vzhľadom k tomu ako sa odvolateľka správala a čo verbálne prezentovala (zo zápisnice z výsluchu ošetrujúceho lekára vyplýva uvádzané:„ videla 100 zlatých holubov, ktorí boli do kruhu a hlavy mali celé zlaté, boli nad sochou sv. Heleny, teraz ich nevidí, ale nad tou sochou boli .... ona lieky nepotrebuje, konzultovala to aj s páterom .... konečne začali niečo robiť, lebo príde stroskotanie a koniec sveta a bomba vybuchne .... mali by sme sa všetci modliť, lebo oni tú bombu už videli ... ukázali sa malé kurence, bolo ich tam veľa... máme si robiť zásoby 50 l vody, múku peniaze, lebo koniec sveta bude...ona sa ničoho nebojí, lebo má v sebe sv. Ducha, dostala tento dar a zlí duchovia sú hlavne v Trnave v Prešove a videla jedného malého chlpatého....“), ide u nej o taký lekárom potvrdený typ poruchy, ktorý bez akútnej liečby môže viesť k takému chorobne a poruchovo motivovanému správaniu, ktorým bezprostredne nielenže ohrozuje seba, ale tu hrozí i vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, keďže ambulantnú liečbu odmieta, lieky neužíva, pričom už dvakrát bola ústavne liečená pre tento druh poruchy (sama v odvolaní hospitalizácie nepopiera), pričom sama nemá náhľad na to, že jej myslenie je neprimerané, že má brať lieky, a predovšetkým, že vôbec má zdravotný problém, tento úplne popiera, čo vedie k vysokému riziku nekontrolovateľného správania nielen voči sebe, ale i okoliu, z čoho potom je možné vyvodiť bezodkladnú potrebu stabilizácie jej zdravotného stavu. 22. Odvolací súd sa zameral na podstatnú odvolaciu argumentáciu založenú na tvrdení, že umiestnenie odvolateľky v zdravotníckom zariadení bolo vykonštruované a vopred pripravené dcérou s cieľom pripraviť ju o byt, ktorá dcéra je lekárka pracujúca v nemocnici, v ktorej je hospitalizovaná a je priateľkou a kolegyňou tunajších lekárov. Tu skutočne je potrebné vychádzať z toho, že odvolateľka pred samotným umiestnením bola vyšetrená nezávisle na sebe viacerými lekármi a to na viacerých zdravotných pracoviskách (záchranná služba, neurológia na centrálnom príjme, ambulancia na psychiatrickom oddelení), následne bola zverená ošetrujúcemu lekárovi na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trnave, ktorí lekári postupnými diagnostickými procesmi ustálili zhodne záver o jej akútnom a vážnom psychickom ochorení, o ktorom tak nie je potom dôvod pochybovať (ktoré si však odvolateľka vôbec nepripúšťa), so záverom potreby ústavnej liečby odvolateľky vzhľadom na bezprostredné ohrozenie seba ako i zhoršenie neliečeného nepriaznivého zdravotného stavu, z čoho potom možno vyvodiť dôvodnú snahu odvolateľku ochrániť a stabilizovať jej zdravotný stav. 23. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 24. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 52 až § 58 CMP), keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd pokračuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. 25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).