Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/208/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211200976 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211200976.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: H. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovanému: Obec Čenkovce, IČO: 31 871 224, so sídlom Čenkovce 2, zastúpenému advokátom: JUDr. Milan Guťan, so sídlom Bratislava, Školská 8, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4C/14/2011-258 zo dňa 18.3.2016 - v časti o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.256,14 Eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením súhlasil so späťvzatím návrhu (akt. žaloby) celkom a konanie v celom rozsahu zastavil, navrhovateľovi (akt. žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť na trovách právneho zastúpenia 4.500,- Eur k rukám právneho zástupcu odporcu (akt. žalovaného) JUDr. Milana Guťana do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v časti rozhodnutia o náhrade trov konania s použitím § 146 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 1 písm. b) Opatrenia č. 632/2008 Z. z. Vecne argumentoval tým, že vzal na vedomie dispozitívny úkon navrhovateľa (žalobcu) ktorým na pojednávaní dňa 18.3.2016 späťvzal žalobu a konanie podľa § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako i s prihliadnutím na § 150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Ide o nasledovné úkony právnej pomoci: Tarifná hodnota § 9 odsek 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. do 4.7.2012 75.000,- Eur, tarifná hodnota od 05.07.2012 45.000,- Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 75.000,- Eur, 572,61 Eur, Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 45.000,- Eur 512,85 Eur. 1.) Úkony právnej služby: 14.6.2011 prevzatie a príprava zastúpenia 572,61 Eur + 7,21 Eur režijný paušál, 23.6.2011 písomné podanie na súd 572,61 Eur + 7,21 Eur režijný paušál, 21.9.2011 účasť na konaní pred súdom 572,61 Eur + 7,41 Eur režijný paušál, 21.10.2011 účasť na konaní pred súdom 572,61 Eur + 7,41 Eur režijný paušál, 4.7.2012 účasť na konaní pred súdom 572,61 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 7.9.2012 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 30.11.2012 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 30.12.2012 písomné podanie na súd 492,93 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, 1.2.2013 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 1.3.2013 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 17.4.2013 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 17.5.2013 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 27.6.2014 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 6.2.2014 písomné podanie na súd 492,93 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 18.9.2015 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, 18.3.2016 účasť na konaní pred súdom 492,93 Eur + 8,58 Eur režijný paušál. Spolu: 8.285,28 Eur + 124,05 Eur režijný paušál 2.) Paušálna náhrada za 16 úkonov právnej služby § 16 odsek 3 124,05 Eur, 3.) Náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie a späť § 17 odsek 1 medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou a späť za 12 ciest tzn. 24 polhodín trvania straty času 4 x 12,35 Eur + 6 x 12,71 Eur + 8 x 13,01 Eur + 2 x 13,40 Eur + 2 x 13,98 Eur + 2 x 14,30 Eur použité vozidlo Opel Vectra 313,10 Eur, 4.) náhrada za PHM vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu a Dunajskou Stredou 50 km, prekonaná vzdialenosť do Dunajskej Stredy a späť spolu 1.200 km, spotreba podľa technického preukazu vozidla na 100 km 7 litrov, spotreba na 1 km 0,07 litra, spotreba na prekonanie vzdialenosti 1200 km 82,53 litrov, cena za PHM 1 liter - 1,- Euro, Výdavky na PHM spolu 82,53 Eur, základná náhrada podľa § 1 písmena b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. hodnota základnej náhrady amortizácie za 1 km 0,183 Eur, hodnota základnej náhrady za 1.200 km 109,80 Eur, spolu: 219,60 Eur. Rekapitulácia: 16 úkonov právnej služby 8.285,28 Eur, paušálna náhrada za 16 úkonov právnej služby 124,05 Eur, náhrada za stratu času medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou 313,10 Eur, náhrada za PHM 82,53 Eur, základná náhrada amortizácia motorového vozidla § 7 odsek 3 zák. č. 283/2002 Z.z. 219,60 Eur, Trovy konania spolu 9.024,56 Eur. Odporca (žalovaný) navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť zaplatiť odporcovi (žalovanému) trovy právneho zastúpenia znížené na 4.500,- Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Guťana“. 3. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že s poukazom na ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporcovi (akt. žalovanému) náhradu trov konania celkom neprizná s odvolaním sa na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), f) Občianskeho súdneho poriadku, keď súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ súhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil, pretože k zastaveniu došlo na návrh žalobcu. S napadnutým výrokom o náhrade trov konania nesúhlasil, keď súd prvej inštancie rozhodol bez náležitého vysvetlenia, rozhodnutie v napadnutej časti považuje za zmätočné, opomenul skúmať či na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že zavinil zastavenie konania. Namieta, že súd prvej inštancie priznal v napadnutej časti uznesenia trovy vyčíslené právnym zástupcom žalovanej v súlade s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od 4.7.2012 vychádzajúc z hodnoty sporu 75.000,- Eur a od 5.7.2012 vychádzajúc z hodnoty sporu 45 000 Eur. Pokiaľ už súd rozhodol v jeho neprospech mal vychádzať pri posúdení nárokov z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. V jeho prospech svedčí ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré dôvody súdu prvej inštancie vzhľadom na okolnosti prípadu boli resp. mali byť známe. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.2.2009. Žalobu podal dňa 21.1.2011, potom ako nedostal žiadnu odpoveď žalovaného na písomný návrh na prejednanie škody zo dňa 6.8.2010. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil stavebný zákon a ďalšie zákony obchádzal, naviac porušil stavebný zákon, pretože povolil aj postup pri vydaní stavebného povolenia, pretože pôvodne vydal stavebné povolenie v prospech manželov Vassovcov na dvojgaráž dňa 14.6.2005. Pokiaľ rozhodoval o zmene charakteru užívania stavby pred jej dokončením z dvojgaráže na autoservis, jeho z konania jednoducho vynechal. Pred domom žalobcu neustále parkovali autá, túrovali motory, jeho kľud a pokoj bol narušený, a to sústavne, dôsledkom ktorých skutočností psychicky ochorel, rozpadlo sa mu manželstvo a zmenil celý život, je doživotne odkázaný na lieky. Poukázal na znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej, ktorá v posudku poukázala na spúšťací mechanizmus jeho choroby. 4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 5. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie odvolania v zmysle v čase jeho podania účinného Občianskeho súdneho poriadku. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) - teda v časti náhrady trov konania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP v napadnutej časti. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne v druhej výrokovej vete dotknutého uznesenia, ak uložil žalobcovi zaplatiť na trovách právneho zastúpenia 4.500,- Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného. 8. Žalobca podal dňa 21.1.2011 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 75.000,- Eur (pozostávajúcej zo sumy 30.000,- Eur ako zníženie hodnoty nehnuteľného majetku a zo sumy 45.000,- Eur nemajetkovej ujmy z dôvodu poškodenia zdravotného stavu). Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2011, v spojení s vyjadrením na pojednávaní dňa 4.7.2012, zobral žalobca svoju žalobu v časti sumy 30.000,- Eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť bez uvedenia dôvodov. Uznesením č. k. 4C/14/2011-112 zo dňa 4.7.2012 súd rozhodol tak, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby o zaplatenie 30.000,- Eur a v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 45.000,- Eur 9. Podľa § 142 ods. 1 OSP (ekvivalentne § 255 ods. 1 CSP) účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 10. Citované ustanovenie § 142 OSP obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov konania potrebných (rozumej nevyhnutých) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne. 11. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ods. 2 vety prvej rovnakého paragrafu, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon vety druhej tu citovaného odseku 2 ustanovenia, ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh (žaloba), ktorý bol podaný dôvodne (tu rozumej i vzala späť žaloba podaná dôvodne), je povinný uhradiť trovy konania odporca (tu žalovaný). 12. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania (strán) právo na náhradu jeho trov (trov konania vzniknutých tomu účastníkovi - strane a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia o predmete sporu (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či len čiastočne, resp. žalobu celkom zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I takáto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému z účastníkov (strán) konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách § 146 ods. 2 OSP) tak najmä predpokladá vznik trov majúcich sa nahradiť aspoň na jednej strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu, pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi účastníkmi (stranami) pre späťvzatie žaloby. 13. Prvá veta § 146 ods. 2 OSP (ekvivalentne § 256 ods. 1 CSP) so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti). 14. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010). 15. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010). 16. Vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety OSP, je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP a ústavne neakceptovateľný (nález Ústavného súdu z 12.12.2012, sp. zn. I. ÚS 463/2010-23). 17. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, súd prvej inštancie správne uzavrel, že zastavenie konania (v časti sumy 30.000,- Eur uznesením č. k. 4C/14/2011-112 zo dňa 4.7.2012, ako aj v časti sumy 45.000,- Eur uznesením č. k. 4C/14/2011-258 zo dňa 18.3.2012), zavinil žalobca (hoci bez bližšieho odôvodnenia), pričom z obsahu spisového materiálu ani odvolací súd nezistil také skutočnosti vo vzťahu k správaniu sa žalovaného, ktoré by donútilo žalobcu k späťvzatiu najskôr časti žaloby (30.000,- Eur) a následne aj jej zvyšku (45.000,- Eur), či už z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy alebo uzavretia mimosúdnej dohody, ktorá by zohľadňovala predmet žaloby. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že procesné zastavenie celého konania podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP (akt. § 256 ods. 1 CSP) je treba pričítať žalobcovi ako iniciátorovi sporu, čím vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, pričom dôvodnosť žaloby podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, kedy sa berie do úvahy vzťah výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Rozhodujúce je, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, súd neskúma, či by bol úspešný v meritórnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že procesné zastavenie konania podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP (akt. § 256 ods. 1 CSP) je treba pričítať žalobcovi ako iniciátorovi sporu, čím vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania a teda sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nezavinil zastavenie konania. 18. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník konania (strana), ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania (strana) nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 19. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 150 OSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 4MCdo/4/2010), tak ako postupoval aj súd prvej inštancie. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 OSP. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán. 20. Cit. ust. § 150 ods. 1 OSP rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ust. tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela OSP účinná od 15.10.2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhradu trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých strán a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 veta druhá OSP ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. 21. Ust. § 150 ods. 1 OSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. 22. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru ako aj súd prvej inštancie, že v danej veci bolo dôvodné aplikovať § 150 ods. 1 OSP (obdobne akt. § 257 CSP), keďže boli splnené predpoklady, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle uvedeného výkladu cit. zákonného ustanovenia. Predmetom konania bola pôvodne aj náhrada majetkovej škody a od 5.7.2012 už iba náhrada nemajetkovej škody súvisiacej so zdravotným stavom žalobcu, pričom žalobca mal najskôr záujem o mimosúdne vyriešenie veci, keď pred samotným podaním žaloby, listom zo dňa 6.8.2010 (na č.l. 4) navrhol žalovanému prejednanie škody na zdraví v sume 33.300,- Eur v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a žalobcu neinformoval o svojom stanovisku. Následne žalobca situáciu riešil tým, že podal na súd žalobu, aby sa domáhal zaplatenia majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy. V danej veci bolo na mieste prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania nielen na okolnosti posudzovanej veci (predmet sporu), ale aj na pomery účastníkov, výnimočnosť danej prejednávanej veci, ale aj na okolnosti ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a na správanie sa strán počas konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. V prejednávanej veci má žalobca svoje trvalé bydlisko v obci, ktorá je žalovaným, žaloba bola podaná v súvislosti s tvrdením o nesprávnom úradnom postupe žalovaného, ktorý sa dotýkal priamo osobného života žalobcu, pričom priznanie náhrady trov konania žalovanému v celom rozsahu by podľa názoru odvolacieho súdu viedlo k nežiadúcej tvrdosti a neprimeranosti, ktorú práve s použitím § 150 ods. 1 OSP sa žiada zmierniť, resp. odstrániť, tým skôr, že žalobca odôvodňoval svoju žalobu zhoršeným zdravotným stavom, ktorý podľa jeho tvrdení mal súvisieť, resp. mal byť v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva (znalecký posudok na č.l. 6 a nasl.), že na rozvoj či spustenie ochorenia žalobcu mala vplyv prevádzka autoservisu a iné skutočnosti s ním súvisiace, pričom nesprávny úradný postup, ktorý žalobca v konaní tvrdil sa týkal práve spomínaného servisu, ktorý sa nachádza v priamom susedstve žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj to, že samotný žalovaný (jeho právny zástupca), si napokon uplatnil náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia v nižšej než vyčíslenej výške. S ohľadom na uvedené okolnosti má odvolací súd má za to, že spravodlivým a vyváženým v danej veci je priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 25 %, keď uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (9.024,56 Eur), ale i v žalovaným uplatnenom zníženom rozsahu (4.500,- Eur), považuje odvolací súd za nežiadúcu tvrdosť a neekvivalentnosť. 23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal žalobu na súd dňa 21.1.2011 a voči žalovanému sa domáhal zaplatenia sumy 75.000,- Eur (pozostávajúcej zo sumy 30.000,- Eur majetková škoda plus 45.000,- Eur nemajetková ujma na zdraví žalobcu). K žalobe pripojil žalobca listinu prejednanie náhrady škody zo dňa 6.8.2010 adresovanú Obecnému úradu Čenkovce, týkajúcu sa prejednania náhrady škody žalobcu v sume 33.300,- Eur (v súvislosti s vážnou zdravotnou ujmou) a znalecký posudok MUDr. Denisy Mészarosovej č. 36/2009 zo dňa 27.6.2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca trpí psychickou poruchou, že zdravotné ťažkosti žalobcu nie sú spôsobené bezprostredne a jedine prevádzkou servisu, avšak prevádzka servisu a iné skutočnosti s ním súvisiace, mali vplyv na rozvoj, čiže spustenie ochorenia. Uznesením č. k. 4C/14/2011-17 zo dňa 2.3.2011 bolo podanie žalobcu (žaloba) odmietnuté. Podaním zo dňa 8.3.2011 žalobca doplnil žalobu. Žalovaný sa výzvu súdu vyjadril podaním zo dňa 23.6.2011, ktorým navrhol žalobcu zamietnuť. Podaním zo dňa 1.8.2011 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie dňa 21.9.2011 (osobne prítomní právni zástupcovia strán), na pojednávaní bolo začaté dokazovanie a bolo odročené na termín 21.10.2011. Dňa 26.9.2011 žalovaný doložil so súdneho spisu doklady, ktorých doloženie mu súd prvej inštancie uložil na pojednávaní dňa 21.9.2011. Pojednávania dňa 21.10.2011 sa zúčastnili právni zástupcovi strán, bolo odročené na neurčito. Dňa 26.10.2011 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti sumy 30.000,- Eur späť a domáha sa zaplatenia sumy 45.000,- Eur (nemajetkovej ujmy). Dňa 6.6.2012 sa konalo pojednávanie, ktorého sa strany ani právni zástupcovia nezúčastnili, bolo odročené na termín 4.7.2012. Pojednávania dňa 4.7.2012 sa zúčastnil žalobca a právny zástupca žalovaného, bolo odročené na termín 7.9.2012. Uznesením č. k. 4C/14/2011-112 zo dňa 4.7.2012 súd súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu (žaloby) a v tejto časti konanie zastavuje. Pojednávanie dňa 7.9.2012 bolo odročené bez prejednania veci na termín 26.10.2012, zúčastnili sa ho právni zástupcovia strán. Pojednávanie dňa 26.10.2012 bolo odročené bez prejednania veci, osoba prítomná právna zástupkyňa žalobcu. Pojednávania dňa 30.11.2012 sa zúčastnili právni zástupcovia strán a strany, ktoré boli v konaní vypočuté. Dňa 3.1.2013 doložil žalovaný do spisu písomnosti, ktoré mu súd prvej inštancie uložil založil spisu na pojednávaní dňa 30.11.2012 (zo dňa 30.12.2012). Pojednávanie dňa 9.1.2013 bolo odročené bez prejednania veci, právni zástupcovia neboli prítomní. Pojednávania dňa 1.2.2013 sa zúčastnili právni zástupcovia strán. Pojednávania dňa 1.3.2013 sa zúčastnili právni zástupcovia strán. Pojednávania dňa 17.4.2013 sa zúčastnili právni zástupcovia, boli vypočutí svedkovia. Pojednávania dňa 17.5.2013 sa zúčastnili právni zástupcovia, bola vypočutá svedkyňa a žalobca bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril v lehote 60 dní pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovaného. Dňa 8.11.2013 žalobca doručil na výzvu súdu prvej inštancie „špecifikáciu žaloby“. Dňa 17.2.2014 doručil žalovaný vyjadrenie k špecifikácii žaloby, v ktorom okrem iného namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (zo dňa 6.2.2014). Pojednávania dňa 27.6.2014 sa zúčastnili právni zástupcovia, bol vypočutý svedok. Pojednávania dňa 12.6.2015 sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý bol elektronicky upovedomení o odročení pojednávania. Na č.l. 239 je založené podanie žalobcu zo dňa 14.4.2015 na vyjadrenie žalovaného. Pojednávania dňa 18.9.2015 sa zúčastnili právni zástupcovia strán. Pojednávania dňa 27.11.2015 sa zúčastnil právny zástupcu žalovaného, bolo odročené bez prejednania veci. Pojednávania dňa 18.3.2016 sa zúčastnili právni zástupcovia a žalobca (žalobca zobral žalobu späť, žiadal pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 150 OSP charakter, dĺžku sporu, zdravotné problémy, majetkovú a sociálnu situáciu). Uznesením č. k. 8C/4/14/2011-258 zo dňa 18.3.2016 súd prvej inštancie rozhodol, súd súhlasí so späťvzatím návrhu (žaloby) celkom a konanie v celom rozsahu zastavuje, navrhovateľ (žalobca) je povinný zaplatiť na trovách právneho zastúpenia 4.500,- Eur k rukám právneho zástupcu odporcu (žalovaného) JUDr. Milana Guťana do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 24. Z obsahu spisového materiálu (č.l. 254-255) ďalej vyplýva, že žalovaný si v konaní uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania na súde prvej inštancie spolu vo výške 9.024,56 Eur, ktorú však navrhol znížiť na sumu 4.500,- Eur, ktorú žiadal priznať, za úkony právnej pomoci: 1. príprava veci a právne zastúpenie zo 14.6.2011, 2. písomné podanie - vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.6.2011, 3. účasť na pojednávaní dňa 21.9.2011, 4. účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011, 5. účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 7.9.2012, 7. účasť na pojednávaní dňa 30.11.2012, 8. podanie na súd - založenie písomností na výzvu súdu zo dňa 30.12.2012, 9. účasť na pojednávaní dňa 1.2.2013, 10. účasť na pojednávaní dňa 1.3.2013, 30.12.2012, 11. účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013, 12. účasť na pojednávaní dňa 17. 5. 2013, 13. účasť na pojednávaní dňa 27.6.2014, 14. písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaného k špecifikácii žaloby zo dňa 6.2.2014, 15. účasť na pojednávaní dňa 18.9.2015, 16. účasť na pojednávaní dňa 18.3.2016, pričom ani samotný žalobca svojím odvolaním nenamietal úkony právnej služby uplatnené zo strany právneho zástupcu žalovaného. 25. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 26. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura. 27. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení k 30.6.2013, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 28. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení a v uznesení vyčíslil hodnotu úkonov do 4.7.2012 vo výške á 572,61 Eur a od 5.7.2012 vo výške á 512,85 Eur. Avšak bol viazaný vyčíslením náhrady trov konania právnym zástupcom žalovaného, ktorý vo vyčíslení (suma 9.024,56 Eur) si uplatnil a žiadal za úkony od 5.7.2012 hodnotu nižšiu á 492,93 Eur (teda nižšiu ako á 512,85 Eur). Odvolací súd sa teda nestotožnil s argumentom žalobcu, že súd prvej inštancie mal vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorej aplikácia však podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danej veci dôvodná, keďže predmetnú vec nemožno subsumovať pod žiadne z prípadov podľa písm. a/ - c/ citovaného zákonného ustanovenia. 30. Odvolací súd sa nestotožnil s určením náhrady prvoinštančných trov právneho zastúpenia súdom prvej inštancie na sumu 4.500,- Eur, ako sa jej domáhal žalovaný, keď mal za to, že spravodlivým, vychádzajúc z vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, je jej nepriznanie v rozsahu 75% resp. zníženie na 25 % z celkovej sumy trov 9.024,56 Eur, t. j. na 2.256,14 Eur, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle § 263 ods. 1 CSP. V uvedenom smere, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania s použitím § 388 CSP zmenil. 31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo podľa 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, § 255 ods. 2, keď predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola výška priznanej náhrady trov konania na súde prvej inštancie 4.500,- Eur, pričom žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 49,86 % (2.243,86 Eur nepriznaná náhrada trov konania) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 50,14 % (2.256,14 Eur priznaná náhrada trov konania). Konečným výsledkom odvolacieho konania je približne rovnaká úspešnosť resp. pomer úspechu oboch strán vo veci. 32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).