Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213832 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211213832.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., Mlynské Nivy 48, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovaným: 1. V. M., bytom I. M. XXX/XX, X. M., 2. S. M., bytom I. M. XXX/XX, X. M. a 3. J. Z., bytom I. M. XXX/XX, X. M., zastúpenému advokátom JUDr. Tamásom Puskásom, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie 13.268,49 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4 C/188/2011-170 zo dňa 20.02.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 20.02.2015 Okresný súd Dunajská žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 13.268,49 eur, úrok z úveru zo sumy 9.428,49 eur vo výške 6,21 % p.a. od 20.08.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 9.428,49 eur vo výške 9 % p.a. od 20.08.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 2.189,88 eur vo výške 9 % p.a. od 20.08.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia ostatných žalovaných v mesačných splátkach po 300,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súčasne žalobcovi podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. priznal voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 2.391,11 eur. Podľa odôvodnenia rozsudku sa žalobca (pôvodne Československá obchodná banka, a.s.) v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia 13.268,49 eur s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 8267/307515/2006/USU85 zo dňa 20.10.2006, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 1.020.000,- Sk. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver riadne nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace navrhovateľ zosplatnil úver dňa 15.07.2010. Za účelom uspokojenia pohľadávky z predmetného úveru pristúpil žalobca k výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Výťažok z dražby bol vo výške 26.000,- eur. Po odpočítaní nákladov dražby a uspokojení pohľadávky prednostného záložného veriteľa spolu vo výške 2.717,91 eur bol dňa 26.01.2011 výťažok dražby vo výške 23.282,09 eur zaúčtovaný na čiastočnú úhradu predmetného úveru č. 4004243040. Čiastočná úhrada bola započítaná prednostne na istinu, aby sa čo najviac znížila úročená suma. Z toho dôvodu sa výška dlžnej istiny úveru znížila z 32.710,58 eur na sumu 9.428,49 eur + príslušenstvo. Dlžná suma z hypotekárneho úveru je ku dňu 19.08.2011 vo výške 13.268,49 eur. Táto suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 9.428,49 eur vypočítanej ku dňu 19.08.2011, ktorá je v súčasnosti úročená v súlade s čl. III. a IX. zmluvy o úvere úrokom z úveru 6,21 % p.a. a úrokom z omeškania 9% p.a., ďalej pozostáva z úrokov z úveru a poplatkov vypočítaných ku dňu 19.08.2011 v celkovej sume 2.189,88 eur (2.157,40 eur + 32,48 eur), ktoré sú úročené v súlade s bodom IX. zmluvy o úvere úrokom z omeškania 9% p.a. Úrok z omeškania 1.650,12 eur je vypočítaný ku dňu vypočítanej istiny. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo 07.12.2011, ktorým čiastočne vyhovel podanému návrhu voči žalovaným v 1. a 2. rade a návrh voči žalovanému v 3. rade zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 odsek 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti týkajúcej nepriznania náhrady trov konania v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21 Cob/121/2012 zo dňa 30.09.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd - ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia - bol toho názoru, že v danom prípade súd prvého stupňa s poukazom na § 157 odsek 2 O.s.p. v súvislosti so zamietnutím návrhu voči žalovanému v 3. rade v odôvodnení rozhodnutia opomenul uviesť ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu o solidárnom záväzku odporcom a označením odporcu v 3. rade v obsahu zmluvy, ktorú podpísal, za dlžníka, ako vyhodnotil výpoveď tohto účastníka na pojednávaní konanom dňa 26.10.2011, podľa ktorej jeho úmyslom bolo prevziať časť na základe zmluvy poskytnutých finančných prostriedkov. Bez relevantného odôvodnenia a právneho posúdenia konštatoval, že žalovaný v 3. rade nemal možnosť požiadať o poskytnutie úveru, čím neboli splnené základné náležitosti úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore s Obchodným zákonníkom a preto je absolútne neplatná. V súvislosti s rozhodnutím o možnosti odporcov plniť v splátkach neuviedol s výnimkou nekonkretizovanej, nepriaznivej situácie odporcov žiadne okolnosti sporu odôvodňujúce poskytnutie takejto výhody zmluvnej strane, ktorá svoju zmluvnú povinnosť porušila, medzi ktoré patrí aj prípadná prejavená snaha dlžníkov dlh uhrádzať a reálna schopnosť pri stanovenej výške splátok dlh v primeranej lehote uhradiť. V neposlednom rade súd zjavne nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, keď nezohľadnil, že výsledkom jeho rozhodnutia vo veci samej by bola plná úspešnosť navrhovateľa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade a súčasne plná úspešnosť žalovaného v 3. rade vo vzťahu k žalobcovi. Po vrátení spisu odvolacím súdom súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd podanému návrhu v celosti vyhovel a solidárne zaviazal všetkých troch žalovaných na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. V zásade nie sú proti umožneniu splátok, žiada však, aby splátky boli určené vo výške, aby celá pohľadávka bola vyrovnaná do troch rokov. Právny zástupca žalovaného v 3. rade vo svojom prednese poukázal na § 497 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje základné podmienky zmluvy o úvere. Žalovaný v 3. rade nepožiadal o úver a v jeho prospech zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Poskytnutý úver žalovaným 1,2 bol použitý na úhradu dlhov žalovaných ako i na zaplatenie kúpnej ceny bytu, ktorí nadobudli žalovaní 1,2. Je toho názoru, že v tejto časti zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného v 3. rade bola uzavretá v rozpore so zákonom a preto podľa § 39 OZ v tejto časti je neplatná. Zo žalobcom predloženej úverovej zmluvy ako aj zo žiadosti o uzavretie úverovej zmluvy podpísanej všetkými žalovaných jednoznačne vyplýva, že okrem žalovaných v 1. a 2. rade aj žalovaný v 3. rade požiadal pôvodného žalobcu o poskytnutie úveru, t.j. mal v úmysle v predmetnom úverovom vzťahu vystupovať v pozícii dlžníka. Keďže žalovaný v 3. rade je plne spôsobilý na právne úkony, je potrebné mať za to, že si úverovú zmluvu riadne prečítal, jej obsahu porozumel a táto plne zodpovedá jeho skutočnej vôle, ktorú prejavil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bez omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a následne ju na znak súhlasu podpísal. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaného v 3. rade potom už pri podpise zmluvy musela byť známa skutočnosť, že finančné prostriedky nebude môcť čerpať na kúpu auta, keďže účelom poskytnutia predmetného úveru je kúpa nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi sa mali stať žalovaní v 1. a 2. rade ako je to uvedené v článku V. odsek 1 písmena a) úverovej zmluvy. Táto skutočnosť však nevylučuje, aby žalovaný v 3. rade mohol vystupovať v predmetnom úverovom vzťahu v pozícii dlžníka. Obchodný zákonník, ani iný všeobecne záväzne právny predpis totiž nezakazuje použiť poskytnutý úver aj na účel kúpy nehnuteľnosti v prospech len niektorého z dlžníkov, prípadne aj v prospech tretej osoby. Okrem toho je potrebné poukázať aj na rozpory v tvrdeniach žalovaného v 3. rade, ktorý na prvom pojednávaní uviedol, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté aj v jeho prospech, keďže jeho úmyslom bolo prevziať časť poskytnutých finančných prostriedkov, ktorú mal následne použiť na kúpu motorového vozidla. Následne však tvrdil, že on nikdy nemal v úmysle vystupovať v tomto právnom vzťahu ako dlžník, len ako ručiteľ. Tvrdenie žalovaného v 3. rade je preto možné považovať za účelové a nedôvodné s úmyslom vyhnúť sa plneniu žalobcu. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaných o splátkový kalendár súd mal za to, že túto je potrebné vzhľadom na výšku dlžnej sumy povoliť, vzhľadom na nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu hlavne žalovaného v 1. a 2. rade a preto povolil zaplatenie dlhu v mesačných splátkach po 300,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zostatok poskytnutého úveru. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania žalovaní v 1 a 3 rade. Žalovaný v 1. rade voči uloženej povinnosti namietal, že sumu 300 eur mesačne nie je ochotný žalobcovi uhrádzať, nakoľko mu zamestnancom banky bolo povedané, že za poskytnutú pôžičku ručí výlučne bytom, a on nie je ochotný platiť za chybu, ktorej sa banka dopustila predajom bytu pod cenou. Žalovaný v 3. rade sa podaným odvolaním domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá a pre prípad jeho potvrdenia navrhoval, aby odvolací súd proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p. v súvislosti s otázkou, či je platná taká úverová zmluva voči dlžníkovi - spotrebiteľovi, z ktorej obsahu vyplýva, že finančné prostriedky budú poskytnuté výlučne v prospech iných dlžníkov, resp., či aj dlžníkovi, ktorému finančné prostriedky poskytnuté neboli, vznikne povinnosť ich veriteľovi vrátiť. Namietal, že podľa predložených dokladov bol úver poskytnutý na kúpu bytu, ktorého vlastníkmi sa stali žalovaní v 1. a 2. rade, žalovaný v 3. rade sa vlastníkom nehnuteľnosti nestal, z úveru nedostal žiadne prostriedky, ani o poskytnutie úveru nepožiadal. Nakoľko nemal možnosť požiadať o poskytnutie úveru v jeho prospech pre nemožnosť splniť podmienky poskytnutia úveru a ani oň nepožiadal, má za to, že nebola splnená základná náležitosť úverovej zmluvy. Hoci sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť, táto povinnosť mu nemohla vzniknúť, nakoľko mu žiadne finančné prostriedky poskytnuté neboli. Úverovú zmluvu vo vzťahu k nemu považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie podmienok ustanovenia § 497 Obch. zákonníka. Žiadosť o uzavretie úverovej zmluvy, ktorú podpísal, bola súčasťou iba prvej fázy, účastníkom druhej fázy nebol, nepožiadal o poskytnutie úveru v jeho prospech a preto mu nevznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Žalovaní v 1 a 2 rade mu prisľúbili finančné prostriedky, ak podpíše úverovú zmluvu, ktoré chcel použiť na kúpu motorového vozidla. V úverovej zmluve však nechcel figurovať ako dlžník, ale ako ručiteľ, ako to je v obdobných prípadoch. Obsah dohody medzi žalovanými nemá žiaden vplyv na platnosť úverovej zmluvy, táto dohoda nie je ani predmetom konania. Úverová zmluva neobsahuje ani ručiteľský záväzok žalovaného v 3. rade v zmysle § 303 Obch. zák., preto mu povinnosť vrátiť finančné prostriedky nevznikla. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania oboch odvolateľov. Žalovaný v 1. rade ako spoludlžník podľa obsahu úverovej zmluvy zodpovedá voči úverovému veriteľovi za celý zostatok dlhu a v obsahu svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť výšku nedoplatku na úvere uplatnenú v konaní a tým ani správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V rozpore s tvrdením žalovaného v 3. rade z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2006 nie je dôvodné usudzovať o ručiteľskom postavení tohto účastníka, zmluva samotná zabezpečenie úveru ručiteľským záväzkom ktorejkoľvek osoby neobsahuje, pričom žalovaný v 3. rade je v nej jednoznačne označený ako dlžník a jasne a zrozumiteľne je v nej uvedený aj účel poskytnutia úveru - kúpa nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade. Z hľadiska platnosti zmluvy pritom nie je významné, ako žalovaný v 3. rade svoje postavenie chápal (a ako chápe postavenie ručiteľa, ktoré by pre neho inak z hľadiska možnosti veriteľa uplatniť voči nemu nárok z úveru nebolo priaznivejšie), hoci je aj z jeho vyjadrení vo veci zrejmé, že bol uzrozumený s tým, že mu prostriedky z úveru bankou poskytnuté nebudú. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (§ 497 Obch. zák.). Obsahuje záväzok dlžníkov vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky bez podmienenia okolnosťou, ktorý zo solidárnych dlžníkov na základe zmluvy požiadal o čerpanie úveru, či ktorému z nich boli prostriedky na účet alebo v hotovosti vyplatené. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi alebo všetkým dlžníkom, ale v súlade s vôľou zmluvných strán aj plnením len jednému alebo len niektorým z dlžníkov alebo aj tretím osobám odlišným od strán úverovej zmluvy. Odvolací súd preto v okolnostiach namietaných odvolateľmi dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku alebo jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie nezistil a rozsudok ako vecne správy podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 CSP potvrdil a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov tohto konania. Podľa názoru odvolacieho súdu otázky, v súvislosti so zodpovedaním ktorých odvolateľ žiadal o vyslovenie prípustnosti odvolania, nie sú v právnej teórii ani v súdnej praxi spornými, vzhľadom na zmenu procesných predpisov, ktorá prípustnosť dovolania zveruje výlučne do rozhodovacej právomoci dovolacieho súdu, sa však procesným návrhom v tomto smere podrobnejšie nezaoberal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).