Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/494/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220687 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211220687.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: ESSOX SK s.r.o. v likvidácii, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 978 881, vymazanej z obchodného registra 11.6.2014, proti žalovanej: A. H., nar. X. O. XXXX, trvalo bytom Y., O. XXX/X, o 2.374,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 20. septembra 2012 č. k. 6C 41/2012-28 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda z 18.10.2013 pod č. k. 6C 41/2012-47 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. neschválil účastníčkami uzavretý súdny zmier v nasledovnom znení: “Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.279,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.408,43 eur od 15.3.2011 do 24.3.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.313,33 eur od 25.3.2011 do 19.5.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.218,23 eur od 20.5.2011 do 20.2.2012, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.279,73 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, spolu s nevrátenou časťou súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia predbežne 402,78 eur v mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy ku 25.dňu v mesiaci s tým, že omeškaním jednej splátky nastáva splatnou celá pohľadávka“ a II. v časti o zaplatenie istiny 95,10 eur konanie zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 99 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy strán (ďalej aj „ZoSÚ“), vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou z 27.12.2011 domáhala na súde prvej inštancie od žalovanej zaplatenia istiny 2374,83 eur s príslušenstvom. Pred otvorením prvého pojednávania žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 95,10 eur, ktorú sumu žalovaná zaplatila po podaní žaloby 20.2.2012. Pred otvorením pojednávania strany uzavreli vyššie uvedený zmier. Súd prvej inštancie po preskúmaní uzavretého zmieru prišiel k záveru, že je v rozpore s právnymi predpismi. Uviedol, že zo žaloby a priložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o úvere č. 9100073267 z 26.3.2008 vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej spotrebiteľský úver. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, podľa stavu platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v tomto konkrétnom prípade neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona, minimálne neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. g/ tohto zákona konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, taktiež nie je jasne upravená ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to má na mysli § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, z ktorého dôvodu sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z doložených listinných dôkazov považoval za jednoznačné, že žalovanej bol poskytnutý úver 3319,39 eur, pričom žalovaná uhrádzala splátky úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 3043,18 eur, po odstúpení od zmluvy uhradila 190,20 eur a po podaní žaloby uhradila ďalšiu splátku 95,10 eur, teda v súčasnosti žalovaná na tomto úvere zaplatila viac, než jej zo strany žalobkyne bolo poskytnuté. Vzhľadom na to, že účastníkmi uzavretý súdny zmier je zjavne v rozpore s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 258/2001 Z. z., súd účastníkmi uzavretý súdny zmier neschválil. 2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytkla súdu prvej inštancie zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia. Bola názoru, že zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 ZoSÚ a poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu nebol dôvod pre neschválenie uzatvoreného súdneho zmieru medzi stranami, pričom neschválenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie. 3. Odvolací súd v jeho liste z 27.3.2013 pod č. k. 10Co/48/2013-44 okrem iného vytkol súdu prvej inštancie, že písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia nie je v súlade s jeho znením vyhláseným na pojednávaní 20.9.2012, pretože obsahuje aj súdom nevyhlásené časti (samotný účastníčkami uzavretý zmier, ktorého schválenie tieto žiadali) a dokonca súd prvej inštancie pojal do výroku napadnutého uznesenia aj výrok iného uznesenia (o čiastočnom zastavení konania) vyhláseného na rovnakom pojednávaní, a to naviac v znení, ktoré taktiež nie je celkom v súlade s jeho znením vyhláseným na pojednávaní. Uviedol, že nápravu stavu zhora bolo treba zjednať vydaním opravného uznesenia, konkrétne zosúladením písomného vyhotovenia výroku uznesenia o neschválení zmieru s vyhláseným znením; vypustením nadbytočného výroku o čiastočnom zastavení konania z písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia a vyhotovením druhého uznesenia (o vypustenej časti). Vytknuté opomenutia mu uložil bez meškania napraviť a až po uplynutí príslušných lehôt vec opätovne predložiť krajskému súdu. 4. Súd prvej inštancie následne písomne vyhotovil uznesenie vyhlásené na pojednávaní 20.9.2012 pod č. k. 6C 41/2012-45, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny 95,10 eur zastavil. Právne ho odôvodnil ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. a vecne čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou v časti o zaplatenie istiny 95,10 eur, ktorú sumu žalovaná zaplatila po podaní žaloby, a to dňa 20.2.2012. 5. Opravným uznesením z 18.10.2013 pod č. k. 6C 41/2012-47 súd prvej inštancie I. opravil výrokovú časť uznesenia 6C 41/2012 zo dňa 20.9.2012 nasledovne: Súd účastníkmi uzavretý súdny zmier v nasledovnom znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.279,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.408,43 eur od 15.03.2011 do 24.03.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.313,33 eur od 25.03.2011 do 19.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.218,23 eur od 20.05.2011 do 20.02.2012, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.279,73 eur od 21.02.2012 do zaplatenia spolu s nevrátenou časťou súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v lehote do troch dní e, predbežne 402,78 eur + dnešné pojednávanie v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, vždy k 25.dňu mesiaca s tým, že omeškaním jednej splátky nastáva dlžnou celá splátka, neschvaľuje a II. vypustil výrokovú časť o zastavení konania čo do istiny 95,10 eur s príslušenstvom. Právne jeho vydanie odôvodnil ust. § 164 O.s.p. a vecne vyššie uvedeným pokynom odvolacieho súdu. 6. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd z výpisu z obchodného registra žalobkyne zistil, že žalobkyňa bola dňa 11.6.2014 vymazaná z obchodného registra (Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 39391/B) bez právneho nástupcu, jednalo sa o dobrovoľný výmaz, keď predtým bola od 1.5.2013 do 30.11.2013 v likvidácii. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"); podľa ods. 2 rovnakého ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 62 CSP <C.> a v prípade zániku strany ako právnickej osoby súd postupuje podľa § 64 CSP <C.>. Aj v týchto prípadoch môže dôjsť k zastaveniu konania (podľa § 63 ods. 1 CSP <C.> alebo § 64 <C.> druhej vety CSP), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov alebo právneho nástupcu. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 64 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k jej zániku došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania, súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Súd skúma procesnú subjektivitu strán konania počas celého konania, teda od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. K strate procesnej subjektivity však môže dôjsť aj po tom, čo už súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, napríklad strana sporu, ktorá je fyzickou osobou, po vyhlásení rozsudku zomrie, no konanie ešte nie je právoplatne skončené. Podľa § 237 ods. 1 <C.> a 2 CSP <C.> je súd viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Novým ustanovením (§ 66 CSP) zákonodarca zjavne mienil odstrániť aplikačné problémy v praxi, ktoré nastávali v prípade, ak k strate procesnej subjektivity došlo po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Keďže doteraz táto situácia nebola legislatívne riešená, nová právna úprava dovoľuje súdu rozhodnúť o procesnom nástupníctve aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, resp. iného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pričom súd zostáva vyhláseným rozhodnutím už viazaný. Ako uvádza dôvodová správa, "súd tak bude môcť napríklad doručiť a správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo". Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd v prípade fyzickej osoby postupuje podľa § 63 CSP <C.>. Ak by súd zistil, že je potrebné konanie zastaviť, napríklad zomretá fyzická osoba nemá dedičov alebo ide o spor, v ktorom má uplatnený nárok osobnú povahu, prípadne ide o právnickú osobu, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, konanie zastaví. Je potrebné zdôrazniť, že dodatok "vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný" znamená, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa § 63 ods. 1 CSP <C.> alebo § 64 CSP <C.>, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia. 9. Pri riadení sa opísanými úvahami tak bolo zrejmé, že zánik žalobkyne v prejednávanej veci spôsobil nemožnosť ďalšieho pokračovania v konaní o požiadavke na zaplatenie pohľadávky takejto osoby a konanie preto muselo byť (ako celok) obligatórne zastavené. Odvolací súd preto podľa vyššie citovaných ustanovení bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia. 10. Pre zastavenie konania potom odvolací súd musel rozhodnúť aj o trovách konania na súdoch oboch inštancií. K zastaveniu konania došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnej zo strán, pričom práve táto (zánik žalobkyne bez možnosti zapojenia po nej do konania na tejto strane sporu akejkoľvek inej osoby) mala za následok, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou stranou so spôsobilosťou byť jeho stranou zostala žalovaná. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť na náhradu trov jej vzniknutých nebolo by komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť (v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých žalobkyni tu zas nebolo potenciálneho oprávneného) a práve to muselo viesť k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 256 a § 262 ods. 1 CSP (avšak s modifikáciou výroku rozhodnutia zodpovedajúcou stavu existencie strán disponujúcich procesnou subjektivitou len na jednej strane sporu). 11. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)