Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/263/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200349 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213200349.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč s.r.o., Mliekarenská č. 10, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kováč, konateľ a advokát, proti žalovanej: Q. W., narodená XX.XX.lXXX, bytom A. XXX/X, H. G., o zaplatenie istiny 651,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/31/2013-48 zo dňa 28. júna 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/31/2013-79 zo dňa 16. septembra 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti „Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 12. Teda v článku 12 obchodných podmienok kde spoločnosť je oprávnená požadovať klienta zmluvnú po v prípade ak sa klient dostal do omeškania splatení ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30. deň je doba splatnosť je klient povinný zaplatiť cenu vo výške 10 % značnej splátky v tento deň sa zmluvná pokuta strana splatnou; Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 12, pod bod 12 v prípade omeškania úhradou jednotlivých je klient povinný uhradiť spoločnosti sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný spoločnosti“ z r u š u j e. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 461,86 eura s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 461,86 eura od 21.09.2008 do zaplatenia zo sumy 381,42 eura(?), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a určil neprijateľné zmluvné podmienky: zmluvná podmienka dojednaná v bode 12, teda v článku 12 obchodných podmienok kde spoločnosť je oprávnená požadovať klienta zmluvnú po v prípade, ak sa klient dostal do omeškania splatení ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30. deň je doba splatnosť je klient povinný zaplatiť cenu vo výške 10 % značnej splátky v tento deň sa zmluvná pokuta strana splatnou; zmluvná podmienka dojednaná v bode 12, pod bod 12 v prípade omeškania úhradou jednotlivých je klient povinný uhradiť spoločnosti sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný spoločnosti. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 12.2 článku 12 obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania s platením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, ktorej je neplatná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku 12 bode 12. 3 v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, ktorej je neplatná. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka platného od 01.04.2004 do 31.12.2007 (zákon č. 40/1962 Zb. - § 52 ods. 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2), ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských pôžičkách (zákon č. 258/2001 Z.z. - § 4 ods. 1, 2 písm. a) až f), § 4 ods. 3), Zákonom o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. účinný v čase uzavretia zmluvy - 23a), Smernicou rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku a žalovanou bola dňa 29.06.2007 uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo financovanie kúpnej ceny 18.188,- Sk so zloženou akontáciou 2.950,- Sk na kúpu domácich spotrebičov a výška pôžičky bola poskytnutá v sume 15.238,- Sk (505,80 eura) s dojednanými mesačnými splátkami v počte 36 po 735,- Sk (24,40 eura) s tým, že celková suma pôžičky predstavovala 29.410,- Sk. Z predložených potvrdení vyplýva zostatok pôžičky 651,75 eura, z toho príslušenstvo 189,89 eura, z toho poplatky 7,74 eura, pokuta za vypovedanie 37,31 eura, denný sankčný úrok 132,54 eura od 20.06.2008 do 20.09.2008 bez bližšej špecifikácie. Súčasťou zmluvy účastníkov je i dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Vychádzajúc z § 544 OZ ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu znejú jednoznačne v tom, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovanou, nie je zrejmé, či s nimi bola riadne oboznámená a súd prvého stupňa poukázal tiež na ťažko čitateľné všeobecné obchodné podmienky a preto ich považoval za také, s ktorými sa nemohol spotrebiteľ oboznámiť. Keďže v zmysle § 544 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne, je takéto dojednanie neplatné. Žalovaná nemohla ovplyvniť obsah zmluvy, keďže táto bola vopred pripravená, rovnako ani podmienky pôžičky, ktoré striktne stanovovali spôsob výpočtu úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v zmluve a tieto právny predchodca žalobcu skryl v podmienkach pôžičky, ktoré síce boli súčasťou zmluvy a spotrebiteľ dôverujúc žalobcovi tieto podpísal, keď žalobca zneužijúc jeho dôveru, odkázanosť na finančné prostriedky nepostupoval v súlade so zákonom. Tieto všeobecné podmienky nesmú slúžiť tomu, aby sa do nich často neprehľadne, zložito formulovali a malými písmenami písali a skryli zmluvné podmienky dojednané so spotrebiteľom, ktoré sú pre neho nevýhodné a predpokladá, že tieto ujdú pozornosti spotrebiteľa (rozsudok Okresného súdu Cheb č.k. 15C/410/2009 z 31.05.2010, zverejnené v Právnych rozhľadoch č. 16 z roku 2010). S poukazom na § 153 ods. 2, 3 OSP súd vyslovil v rozsudku neprijateľnosť dojednaných podmienok v časti všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu pod bodom 12.2 a 12.3 z dôvodov uvedených ako hore. V zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ súd stanovil úroky z omeškania platné v čase omeškania dlžníka do 31.12.2008, ktoré činili dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. 4,25x2=8,5%. V prípade, že úrok z omeškania bol dohodnutý v tejto časti, je zmluva absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán v konaní, keď uplatnená výška pohľadávky predstavuje 651,75 eura, žalobca bol úspešný v sume 461,86 eura a vo zvyšku bola úspešná žalovaná uzavrel, že úspech účastníkov konania bol približne rovnaký a preto súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 OSP. Dopĺňacím rozsudkom vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v bode 12.2 článku 12 obchodných podmienok spoločnosti v súvislosti so zmluvnou pokutou a zmluvnej podmienky dojednanej v článku 12., bod 12.3, keď v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok by žalovaná bola povinná uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že vydanie dopĺňacieho rozsudku odôvodil postupom podľa § 166 OSP a o potrebe vysloviť neprijateľnosť podmienok zmluvy pre ich neplatnosť. Proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28.06.2013 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva zamietnutie návrhu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie sankcií, ktoré vznikli porušením povinnosti žalovanej. Súd argumentoval, že pokuty neboli dohodnuté písomne, ale len vo všeobecných podmienkach. Pritom zmluvné strany uzavreli zmluvu s tým, že jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Preto je zamietnutie nároku na zmluvné pokuty neopodstatnené. O priznaní nároku na úhradu zmluvných pokút súd rozhodol z dôvodu ich neplatného dojednania a nie z dôvodu neprijateľnosti. Vzhľadom k tomu nie je opodstatnené ani rozhodnutie podľa § 153 ods. 2 OSP a rozhodnutie nie je potom z vecného hľadiska neodôvodnené. Súd totiž neuvádza žiadne dôvody voči neprijateľnosti ustanovenia ako takého a teda nie je zistiteľné, v čom by predmetné zmluvné ustanovenia mali spôsobovať nerovnováhu. Formulácia predmetných výrokov vyvoláva pochybnosti o ich obsahu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie zamietajúcej časti žalovanej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania a zruší týmto odvolaním napadnuté výroky, pri ktorých sa nenavrhuje zmena. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala. Voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. 5C/31/2013-79 zo dňa 16. septembra 2014 účastníci konania nepodali odvolanie a preto tento nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2014. Tým bolo dojednanie zmluvných podmienok v bode 12.2 článku 12 obchodných podmienok a v článku 12 bod 12.3 určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého dôvodu ide o dojednania neplatné, ktoré skutočnosti odvolací súd pri svojom rozhodovaní musel vziať v úvahu a z nich i vychádzať. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5C/31/2013 je nárok žalobcu na zaplatenie 651,75 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal istinu 461,86 eura s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, z ktorého dôvodu je potom táto neplatná a to v článku 12, bod 12.2. a článku 12, bod 12.3. v súvislosti so zmluvnými pokutami a sankčným úrokom. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu na základe odvolania podaného žalobcom je preto zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa určené zmluvné podmienky a s tým spojený výroku o trovách prvostupňového konania. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a žiada, aby mu bola priznaná istina v rozsahu, ktorý bol zamietnutý (651,75-461,86=189,89), ako aj namieta určovacie výroky o zmluvných podmienkach. Odvolací súd podotýka, že súd prvého stupňa uvedené namietané pochybenie neurčitosti výrokov o vyslovení neprijateľných zmluvných podmienok odstránil vydaním dopĺňacieho rozsudku, kde sú oba výroky presne citované v súlade s obchodnými podmienkami spoločnosti pôvodného dodávateľa, keď voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal, preto sa vyslovenie neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok stalo právoplatným a pre toto konanie záväzným. Odvolací súd preto z neho vychádzal i pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Žalobca si v predmetnom konaní voči žalovanej uplatnil istinu 651,75 eura. Argumentoval, že žalovanej bola poskytnutá pôžička v sume 976,23 eura a túto sa zaviazala zaplatiť v 36 splátkach mesačne po 24,40 eura a jednu splátku v sume 97,83 eura(č.l. 24 spisu). Žalovaná však uhradila splátky v sume 514,37 eura a tak zostáva k úhrade suma 461,86 eura. Žalovaná suma potom pozostáva z neuhradenej časti pôžičky 461,86 eura, sankčné poplatky 132,54 eura, pokuty za vypovedanie zmluvy vo výške 37,31 eura a pokuty za omeškanie vo výške 12,30 eura a odkúpené poplatky vo výške 7,74 eura. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 29.06.2007 a k nej boli pripojené i všeobecné obchodné podmienky, v ktorých boli dohodnuté ostatné finančné náležitosti. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú pripojené k zmluve, sú písané drobným písmom a sú voľným okom ťažko čitateľné, resp. nečitateľné. V samotnom texte zmluvy neboli dohodnuté ani úroky, ani zmluvné pokuty, ani iné dojednania, všetko sa nachádza vo všeobecných obchodných podmienkach. Zamietajúcu časť rozsudku tvorí nárok žalobcu na zmluvnú pokutu (37,31 eura a 12,30 eura), sankčný úrok vo výške 0,05% za každý deň omeškania(132,54 eura), odkúpené poplatky (7,74 eura), všetko spolu v sume 189,89. Postup súdu prvého stupňa, ktorý tieto nároky žalobcovi nepriznal, odvolací súd považuje za vecne správne a poukazuje na dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý zmluvnú pokutu a denný sankčný úrok určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne ju určil za neplatnú, ktorý rozsudok medzitým nadobudol právoplatnosť a preto nie je možné na základe neprijateľnej a preto neplatnej zmluvnej podmienky žalobcovi akékoľvek plnenie priznať. Čo sa týka poplatkov v sume 7,74 eura, tieto nie sú na prospech spotrebiteľa a teda nie je dôvod ich žalobcovi v akomkoľvek rozsahu a na základe podloženého právneho dôvodu priznávať. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Súd prvého stupňa tiež v rozsudku konštatoval, že dojednania o zmluvnej pokute aj iných nárokoch dodávateľa, ktoré nie sú obsiahnuté v zmluve ale vo všeobecných obchodných podmienkach, nie sú v súlade so zákonom, pretože spotrebiteľ ich nepodpísal. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Sporná zmluva je typovou zmluvou, uzatváranou vo viacerých prípadoch, pričom žalovaná jej obsah nemohla reálne ovplyvniť. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod. - nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11). V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že ustanovenia o zmluvnej pokute a iných podmienkach zmluvy neboli platne dojednané, keďže zmluvná pokuta musí byť uzavretá písomne a spotrebiteľom aj podpísaná. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť úplne inému účelu ako konkrétnym individuálnym zmluvným dojednaniam spotrebiteľa (§ 4 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení v čase uzavretia predmetnej zmluvy). Veriteľ tiež nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve (§ 4 ods. 5 citovaného zákona). v Pretože nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú neplatne dojednané, sú založené na neprijateľných zmluvných podmienkach a neslúžia v prospech spotrebiteľa, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je napadnutej zamietajúcej časti vecne správny. Preto ho v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd s prihliadnutím na dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 16.09.2014 č.k. 5C/31/2013-79 zrušil výroky 3, 4 napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sú nejasné, neurčité a aktuálne (v čase rozhodovania odvolacieho súdu)vlastne i duplicitné, keďže boli v plnom rozsahu nahradené dopĺňacím rozsudkom, v tomto odvolacím súdom preskúmavanom rozsudku sú preto nadbytočné a aj nesprávne vyjadrené. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. b) OSP tieto výroky zrušil. Čo sa týka trov prvostupňového konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa i v tejto časti ako vecne správny potvrdil, keď žalobca osobitné odvolacie dôvody voči tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaní neuviedol, súd prvého stupňa túto časť svojho rozsudku riadne odôvodnil, odvolací súd ju považuje za súladnú s citovaným ustanovením § 142 ods. 2 OSP a tak rozsudok i v tejto časti ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorá si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej ich odvolací súd nepriznal(§ 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 OSP). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.