Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/690/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200596 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214200596.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcov: 1. O. L., nar. XX.XX.XXXX, 2. G. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. N. XXX/XX, Y. - X. X. S., proti žalovaným: 1. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. N. XXX/ XX, Y. - X. X. S., zastúpenej advokátom: dr. jur. Ferenc Mazács, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328/4/1094, 2. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, Y. H., v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 15C/26/2014-115 zo dňa 29.04.2015 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov a štátu, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov (výrok II.) m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového konania. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov štátu r u š í . Súd žalobcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v celom rozsahu a konanie zastavil (výrok I.). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v sume 419,34 Eur (pozostávajúcej len z trov právneho zastúpenia) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk dr. jur. Ferenca Mazácsa, advokáta (výrok II.). Výrokom III. rozhodol, že žalobcom sa vracia spoločne a nerozdielne suma 291,80 Eur zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (návrh), ktorú im vyplatí príslušný daňový úrad. Napokon žalobcom uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 43,16 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet okresného súdu (výrok IV.) Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a určenia vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam v k.ú. X. X. S., vzali 31.03.2015 svoju žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na tento úkon oboch žalobcov súd podľa § 96 ods. 1 v spojení s § 91 ods. 2 O.s.p. rozhodol o zastavení konania. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (na termínoch 16. mája a 6. júna 2014 došlo k odročeniu pojednávania bez jeho otvorenia), súhlas žalovaných so späťvzatím nebol vôbec potrebný. O trovách konania súd potom rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., keď späťvzatie žaloby treba považovať za zavinenie zastavenia konania zo strany žalobcov. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba vychádzať z toho, že v prerokúvanej veci boli v jednej žalobe spojené v podstate tri žaloby - dve o určenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a jedna o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Základná sadzba tarifnej odmeny vo veci určenia neplatnosti každej zo zmlúv sa určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2014 Z.z. účinnej od 1. júla 2013 a v roku 2014 predstavovala 61,85 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny v časti o určenie vlastníctva vychádza z hodnoty nehnuteľností, ktorá podľa znaleckého posudku Ing. Juraja Csejteia č. 16/2012 predloženého samotnými žalobcami predstavuje 58.000,- Eur, v dôsledku čoho základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2014 Z.z. predstavuje 539,41 Eur. Podľa § 13 ods. 3 cit. vyhl. tak základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 539,41 Eur + dvakrát po jednej tretine z 61,85 Eur (odmena v konaniach o určenie neplatnosti v roku 2014), t.j. dvakrát po 20,62 Eur, teda celkovo (539,41 + 20,62 + 20,62) = 580,65 Eur. Nahraditeľné trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 2.138,58 Eur a pozostávajú z: - základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z.z.) po 580,65 Eur, teda spolu 1.161,30 Eur, - štvrtinovej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaniach 16. mája a 6. júna 2014, ktoré však boli odročené bez prejednania veci, porov. § 13a ods. 4 druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z.) po 145,16 Eur, teda spolu 290,32 Eur, - polovičnej sadzby odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2014 (vyjadrenie k výzve súdu z 30. decembra 2014, ktoré nebolo podaním vo veci samej, keďže sa netýkalo merita veci, ale len oznamovalo výsledok mimosúdnych rokovaní; najbližší podobný úkon je nemeritórne podanie podľa § 13a ods. 2 písm. b/ a f/ v spojení s ods. 5 cit. vyhl.) za 290,33 Eur, - paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) za päť úkonov v roku 2014 (príprava a prevzatie, vyjadrenie, účasť na dvoch nemeritórnych pojednávaniach a vyjadrenie z 30. decembra 2014) po 8,04 Eur, teda spolu 40,20 Eur, - dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 20% zo sumy 1.161,30 + 290,32 + 290,33 + 40,20 = 1.782,15, teda 356,43 Eur. Žalovaná v 1. rade vo svojom podaní z 23. apríla 2015 žiadala priznať náhradu trov konania len vo výške 419,34 Eur. Keďže súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade trov len na návrh a podľa § 153 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. nemôže prisúdiť viac, než čoho sa účastník domáha, priznal žalovanej v 1. rade len náhradu trov v žiadanej výške. Na náhradu zaviazal súd žalobcov spoločne a nerozdielne, keďže ide v ich prípade o nerozlučné spoločenstvo, u ktorého nie je možné určiť iný pomer na konaní (§ 91 ods. 2 v spojení s § 140 ods. 1 druhou vetou O.s.p.). Určenú náhradu sú žalobcovi povinní zaplatiť advokátovi žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol súd aj o vrátení súdneho poplatku (298,50 Eur zaplatených v kolkoch krátených o sumu 6,70 Eur) žalobcom. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil s použitím § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledku konania nárok na náhradu trov, ktoré platil, pričom v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby treba za „výsledok konania“ považovať zastavenie z viny žalobcov v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. V prerokúvanej veci bola žalovanej na pretlmočenie obsahu pojednávaní ustanovená tlmočníčka, ktorej bola uzneseniami č.k. 15C/26/2014-75 a 15C/26/2014-114 priznaná odmena a náhrada za stratu času (tlmočné) v celkovej výške 43,16 Eur (39,84 + 3,32 Eur). Trovy tlmočného sú trovami štátu, na náhradu ktorých súd zaviazal žalobcov v zmysle citovaných ustanovení § 148 a § 146 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov a štátu, tzn. výrokom II. a IV. podali odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili tým, že návrh vzali späť, nakoľko sa s protistranou mimosúdne dohodli, a teda nie bezdôvodne. Bola to vzájomná dohoda medzi nimi a žalovanou o čom svedčí aj ich dohoda, ktorú podpísali pred notárom. Predtým ako návrh vzali späť sa so žalovanou dohodli a až potom návrh zobrali späť. To, že si zobrala právnika, tlmočníka, nie je ich vinou. Mali záujem sa s ňou dohodnúť, vyzývali ju k dohode, ale nemala záujem. To, že si zvolila advokáta, bolo jej slobodné rozhodnutie, a keďže súčasťou jedného vyjadrenia od advokáta Mazácsa ohľadne ešte vtedy prejednávanej veci bola kópia splnomocnenia pre advokáta, vedia, že o odmene za právne služby sa dohodli, tzn. že vedela, že bude musieť za advokátske služby advokátovi aj zaplatiť. Keby v tom čase k predaju pristupovala seriózne, ani oni nemuseli využívať služby advokáta a zaplatiť mu, ale o tomto už nechcú polemizovať. Celá vec je uzavretá vzájomnou dohodou. Čo sa týka tlmočníka, nebol vôbec potrebný, nakoľko k otvoreniu sporu nedošlo a so súdom komunikovali právni zástupcovia a k vypočúvaniu účastníkov a teda ani žalovanej, kedy by advokát mohol byť potrebný, nikdy nedošlo. Okrem toho bol vždy prítomný aj žalovaný v 2. rade, ktorý by mohol pretlmočiť žalovanej 1, keďže tento ovláda oba jazyky. Dňa 31.03.2015 so žalovanou spísali mimosúdnu dohodu pred notárom a súčasťou tejto dohody je aj vyhlásenie účastníkov dohody, kde sa výslovne vzdávajú akýchkoľvek nárokov spojených s kúpnymi zmluvami a súdnym konaním sp. zn. 15C/26/2014. Vzhľadom na tieto dôvody je od nich neoprávnene požadovaná náhrada trov konania ako aj náhrada trov za tlmočníka. Poukázali na to, že žalobca 1 pracuje za minimálnu mzdu a žalobkyňa 2 je nezamestnaná. Takú sumu ako žiada advokát Mazács žalobca 1 nikdy nezarobí. Sú radi, že uživia seba a syna. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná 1, pričom pripojila úplne znenie dohody, na ktorú sa žalobcovia v odvolaní odvolávajú. Poukázala na to, že z obsahu dohody predovšetkým z čl. III. na strane 2 vyplýva, že žalovaná 1 žalobcom poskytla zľavu z kúpnej ceny a náhradu za uplatnenie ich doterajších všetkých nárokov v spojitosti s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetmi tak dotknutých kúpnych zmlúv, ako aj samotného súdneho sporu pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/26/2014. Zľavou z kúpnej ceny v celkovej a konečnej výške 2.000,- Eur, žalovaná 1 vlastne okrem zľavy z kúpnej ceny súčasne zaplatila žalobcom aj náhradu za uplatňovanie si všetkých ich nárokov, vrátane nárokov z predmetného súdneho sporu. Z uvedeného dôvodu účastníci dohody v čl. IV. zhodne vyhlásili, že sú vysporiadané všetky nároky žalobcov z kúpnych zmlúv k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých vyporiadanie okrem iného bolo i predmetom tohto súdneho konania, na druhej strane však žalovanej 1 jej výdavky spojené so súdnym konaním žalobcovia doteraz nezaplatili. Ide o trovy právneho zastúpenia žalovanej 1 v prvostupňovom konaní do späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcami, z ktorých trov si právny zástupca uplatnil iba sumu vo výške 419,34 Eur, pričom ako to sám prvostupňový súd skonštatoval, ten si mohol uplatniť sumu až vo výške 2.138,58 Eur. Z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobcovia si vôbec neuvedomujú, že v prípade späťvzatia návrhu sú povinní znášať dovtedajšie trovy konania právne oni. Rovnako si neuvedomujú ani to, kto v konaní môže by tlmočník a kto za daného stavu veci tieto výdavky má platiť. Z predloženej prílohy jasne vyplýva, že iba žalovaná v 1. rade platila žalobcom v zmysle dohody, pričom však žalobcovia nezaplatili žalovanej ako ani jej právnemu zástupcovi žiadne trovy konania, či právneho zastúpenia, ktoré vznikli do doby späťvzatia návrhu žalobcami. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil. K doručenému vyjadreniu žalovanej 1 podali tiež vyjadrenie žalobcovia a poukázali na to, že dňa 26.03.2015 telefonicky komunikovali so žalovanou 1 a dospeli k tomu, že sú schopní sa vzájomne mimosúdne dohodnúť. Preto vzali žalobu späť. Následne sa dohodli aj na tom, že dohodu spíšu písomne z ich podpismi tak, ako aj urobili 31.03.2015. Je pravdou, že žalovaná 1 im poskytla zľavu 2.000,- Eur z kúpnej ceny a nie ako to vysvetľuje jej právny zástupca, že tým im vlastne zaplatila aj nároky im vyplývajúce zo sporu. Žalovaná 1 im vkladá 100,- Eur na účet mesačne, nakoľoko boli voči nej benevolentní a pristúpili na splátky, aby nemusela tú tzv. zľavu z kúpnej ceny platiť naraz. Z dohody jasne vyplýva, že týmto sú úplne a s konečnou platnosťou vysporiadané všetky práva účastníkov dohody ako aj povinnosti a nároky bývalých kupujúcich. Túto dohodu spisovala žalovaná 1 v kancelárii svojho právneho zástupcu s jeho asistentmi, čím poukazujú len na to, že vedela, čo podpisovala, nakoľko ju pripravovali spoločne. Žalovaná sa stále odvoláva na nejaké svoje výdavky, pričom výdavky mali aj oni a ešte aj budú mať, nakoľko protistrana s nimi nejednala úplne seriózne, ale mali záujem spor vyriešiť dohodou a tento uzavrieť. Výsledkom je podpásaný dohoda, ktorá obsahuje v čl. IV. ich vyhlásenie. Majú za to, že žalovaná 1 si neoprávnene nárokuje na to, čoho sa vzdala a potvrdila to aj svojim podpisom a preto je to z jej strany nemorálne. Žiadajú preto, aby súd ich odvolaniu vyhovel. Žalovaný 2 odvolanie nepodal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a je dôvodné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania po tom, ako vo veci samej bolo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva nenapadnutou časťou uznesenia právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, nakoľko účastníci sporu sa o jeho predmete dohodli, čím predmet sporu odpadol. O dohode účastníkov svedčí písomná listina „Dohoda o konečnom vyporiadaní všetkých sporných vzájomných vzťahov“ uzavretá účastníkmi sporu dňa 31.03.2015, podľa obsahu ktorej sa účastníci dohodli tak, že po späťvzatí žaloby bývalá predávajúca - žalovaná 1 poskytne bývalým kupujúcim, tzn. žalobcom 1 a 2 zľavu z kúpnej ceny odkúpenej nehnuteľnosti a náhradu za uplatňovanie všetkých doterajších nárokov v celkovej výške 2.000,- Eur. V čl. IV. dohody účastníci prehlásili, že týmto sú úplne a s konečnou platnosťou vyporiadané všetky ich práva, povinnosti a nároky bývalých kupujúcich vyplývajúcich z uzavretých kúpnych zmlúv a zo súdneho konania 15C/26/2014. Účastníci dohody sa touto cestou výslovne vzdávajú akýchkoľvek iných nárokov spojených s kúpnymi zmluvami a súdnym konaním sp. zn. 15C/26/2014 a dotknuté kúpne zmluvy považujú v celom rozsahu za platné a právne účinné. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené. V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzali žalobcovia návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinili, že konanie muselo byť zastavené. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane navrhovateľa i odporcu) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. V danom prípade bolo dôvodom späťvzatia návrhu uzavretie dohody, ktorá bola zavŕšená aj spísaním dohody o konečnom vyporiadaní všetkých sporných vzájomných vzťahov, v ktorej obsah však neobsahuje výslovne dohodu o náhrade trov konania. Dohoda, v tej časti, v ktorej účastníci si vzájomne vyhlásili, že sú ňou vysporiadané všetky ich práva a povinnosti a nároky vyplývajúce z kúpnych zmlúv sa výslovne netýka náhrady trov konania tohto súdneho sporu, ale len jeho predmetu. Z obsahu dohody však vyplýva a aj logicky k tomu možno dospieť, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo jednoznačne správanie sa tak žalobcov 1 a 2 ako aj žalovaných, ktorí sa dohodli v tom zmysle, že žalovaná 1 poskytne žalobcom zľavu z kúpnej ceny nehnuteľností 2.000,- Eur. Podmienky pre použitie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. by boli jednoznačne splnené len vtedy, ak by žalobcovia zobrali návrh späť bez toho, že by dôvodom späťvzatia bolo aj správanie žalovanej 1, napr. z dôvodu, že žalovaná 1 by uspokojila uplatnené právo ešte pred podaním návrhu na súd, alebo ak by žalobcovia zobrali svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu. V danom prípade však dôvodom späťvzatia bolo to, že sa žalobcovia 1 a 2 sa so žalovanou 1 dohodli na usporiadaní sporných vzťahov. Bolo preto potrebným skúmať obsah pôvodne uplatneného návrhu a obsah dohody, pričom z tohto porovnania jednoznačne vyplýva, že obsah pôvodne uplatneného návrhu - určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníctva vyústilo v dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny. Obsah dohody nekorešponduje s obsahom predmetu sporu, je úplne odlišný, a preto z procesného hľadiska nemožno konštatovať ani to, že výlučne pre správanie žalovanej žalobcovia vzali späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, keď zavinenie na zastavení konania je na oboch stranách sporu - na strane žalobcov 1 a 2 a aj na strane žalovanej 1, a to z dôvodu, že sa dohodli inak. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu . Vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a ústavne neakceptovateľný (nález Ústavného súdu SR z 12. decembra 2012, sp. zn. I. ÚS 463/2012-23). Podľa Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 3455/2013 (SR 5/2014) , ak sa konanie skončilo späťvzatím žaloby, pretože účastníci uzatvorili mimosúdnu dohodu, v ktorej upravili práva a povinnosti, ktoré boli medzi nimi sporné a ohľadom ktorých bolo konanie vedené, potom, ak nebolo dojednané niečo iné, nemá žiadny z nich právo na náhradu trov konania. (Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 3455/2013 (SR 5/2014) ). Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá a vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že pre záver o zavinení odporcu na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že odporca sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred podaním návrhu na začatie konania na súd, resp. v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Citované ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. Odvolací súd preto aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, zohľadniac pritom ustálenú rozhodovaciu prax vyplývajúcu z vyššie citovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít, dospel k jednoznačnému záveru, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi pri riešení otázky náhrady trov konania bude zodpovedať také riešenie, že žiadnemu z účastníkov nebude priznané právo na náhradu trov prvostupňového konania, a to podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené a neboli splnené zákonné podmienky podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré by odôvodňovali priznať právo na náhradu trov konania buď navrhovateľom 1 a 2 alebo odporcovi, keď dôvodom späťvzatia návrhu bolo uzatvorenie dohody o urovnaní, ktorej obsah však nekorešpondoval s obsahom návrhu na začatie konania, preto nebolo možné dospieť k záveru, že návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu. Pokiaľ aj obsahom dohody účastníkov nebola výslovne dohoda o náhrade trov konania, nebolo možné z tejto dohody vychádzať. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Čo sa týka náhrady trov konania štátu, bolo odvolanie žalobcov tiež dôvodné. Náhrada týchto trov predstavuje náhradu za trovy tlmočníka, pričom k otvoreniu pojednávania súdom nedošlo. V zmysle § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa ods. 2 § 148 O.s.p. súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili. Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platia namiesto účastníka konania trovy štát. V zmysle toho platí štát napr. výdavky ustanoveného zástupcu, odmenu notára za jeho hotové výdavky, ale aj tlmočné spojené s právnom účastníka konať vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie. Ďalej ide o trovy dôkazu, ktoré nie sú kryté preddavkom, trovy konania o spôsobilosť na právne úkony, prípadne konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia, ale bez zdržania v ústave zdravotníckej starostlivosti, včítane výdavkom ustanoveného opatrovníka. Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Vyššie citované ust. § 18 druhá veta O.s.p. treba vykladať v súvislosti s čl. 37 ods. 4 Listiny, podľa ktorého každý, kto vyhlásil, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka. Konať vo svojej materčine je právom účastníka, teda účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, môže konať v tomto jazyku, aj keď jeho materčinou je iný jazyk. Je iba na vôli účastníka, či toto právo využije. Princíp rovnosti sa vzťahuje aj na zabezpečenie práva na plnohodnotný civilný proces osobám, ktoré neovládajú úradný jazyk a aj podľa rozhodnutia R 21/1986 účastníkovi nemožno uložiť náhradu trov spojených s pribratím tlmočníka na to, aby účastník v občianskom súdnom konaní mohol konať vo svojej materčine. Platí to aj o tlmočníkovi ustanovenom súdom na dorozumievanie sa s hluchonemým účastníkom konania. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo dôvodným priznávať náhradu trov štátu za výdavky, ktoré vznikli súdu v súvislosti so zabezpečením možnosti žalovanej 1 vyjadrovať sa vo svojej materčine, a to ani zo strany žalobcov ani žalovanej 1. Keďže išlo o rozhodnutie bez návrhu a nie vo veci samej, odvolací súd výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 43,16 Eur podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.