Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/510/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201764 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214201764.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovanej: N. S., narodená XX.XX.XXXX, K. XXX, o zaplatenie 2.003,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/49/2014 - 56 zo dňa 19. septembra 2014 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 2.003,30 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a trov konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov. Neobsahuje ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyjadrenú konkrétnym dátumom. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde o podmienky individuálne dojednané. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splátkového kalendára vyplýva, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky celkom vo výške 1.500 eur, avšak žalovanej žalobca vyplatil vrátane revolvingov iba 288,51 eura. Žalovaná uhradila celkom 1.695,10 eura, teda sumu vyššiu než je samotná istina úveru. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) a i), ods. 3, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 39, § 37, § 40 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 549 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“), keď po procesnej stránke bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, v konaní si však náhradu trov neuplatnila. 2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c), písm. d) a písm. f) O.s.p.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v období účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon určoval, aká maximálna výška odplaty môže byť dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aké sú právne následky porušenia (prekročenia) tejto maximálnej výšky. Tým, že súd prvej inštancie nepoužil vo veci príslušnú právnu normu dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že právny záver súdu o neplatnosti uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere odporuje zneniu § 502 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie určuje ako následok porušenia úrokov vyšších ako stanovuje zákon ten následok, kedy dlžník má povinnosť platiť úroky len v zákonnej výške. Zákon následok v podobe neplatnosti celej zmluvy neurčuje. Ak prvoinštančný súd dospel k opačnému záveru, ide o posúdenie odporujúce zákonu a zakladujúce neplatnosť právneho úkonu aj v takom prípade, kedy zákonná úprava určuje iný následok. K záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu výšky odplaty nie je možné dospieť aj preto, lebo takýto záver by odporoval § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z.. Nesprávnosť rozsudku žalobca vidí v tom, že skutková stránka veci nebola posúdená podľa relevantnej hmotnoprávnej normy a v dôsledku toho bola neplatnosť právneho úkonu (zmluvy o revolvingovom úvere) určená aj v takom prípade, kde to zákon nepripúšťa a určuje iné právne následky, ak by odplata za požičanie peňažných prostriedkov nebola v súlade so zákonom. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 379 písm. a), b), c) C.s.p, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 279/2010). 8. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami žalobcu konštatuje ich nesúlad s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej (vyhodnotený ako úver spotrebiteľský) považoval za bezúročný a bez poplatkov, keď poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere, uzavretá mezi účastníkmi neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov a ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie pritom tieto svoje závery odôvodnil poukazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) a i), ods. 3, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, nenapáda a nenamieta. K odvolacím dôvodom uvedeným žalobcom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a použil správne ustanovenie právneho predpisu. Tieto odvolacie dôvody žalobcu sú preto nedôvodné. Žalobca ako ďalší odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e)(doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) v spojení s ustanovením § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. (skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej). Žalobca však vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy - je teda zrejmé, že neobstojí ani tento odvolací dôvod. Napokon žalobca svoje odvolanie odôvodňuje ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. c) (súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. d) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). K uvedenému odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy predložené žalobcom - jednalo sa o listiny, s obsahom ktorých súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil, iné dôkazy žalobca nenavrhol. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. Odvolací súd opakuje,že žalobca závery súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie žaloby nenamietal a nekonkretizoval, v čom sú tieto závery nesprávne, odvolací súd sa preto nimi podrobnejšie nezaoberal. 9. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobcom vznesené odvolacie námietky sú nedôvodné, pričom nezistil z obsahu spisu vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 10. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).