Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/620/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208603 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: N. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. P. XXXX/XX, XXX XX A. I., o zaplatenie 1.785,34 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/138/2014-55 zo dňa 10. júla 2014 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Mal preukázané, že žalobca sa voči žalovanému domáha úhrady istiny 1.785,34 eura s príslušenstvom. Z obsahu spisu zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 18.09.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 45.000,- Sk. V zmluve nie je uvedená dohoda o úrokoch a poplatkoch. Z predloženej špecifikácie vyplýva, že žalovaný čerpal na úvere celkom 3.722,08 eura a k takto poskytnutým platbám bolo potrebné pripočítať poplatky 403,70 eur a úrok 1.199,94 eura, suma pôvodnej istiny, poplatkov a úrokov tak predstavuje spolu 5.325,75 eura a pretože žalovaný celkom uhradil 3.166,35 eura, rozdiel predstavuje 2.159,37 eura, keď z tejto dlžnej sumy žalobca neuplatňuje sankčný úrok 19,95 eura, sumu 177,95 eura riadny úrok a sumu 176,31 eura ako poplatky z postúpenej pohľadávky. Žalobca si uvedený nárok uplatnil na súde dňa 28.04.2014. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je nespochybniteľné, že ide o spotrebiteľský úver formou úverového rámca, teda poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci ochrane spotrebiteľa podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Medzi účastníkmi pritom nebola uzavretá žiadna zmluva ani dohoda o úrokovej sadzbe, o úrokoch a poplatkoch. Žalobca tu neuniesol dôkazné bremeno o existencii dohody o úrokoch a poplatkoch. Žalobca preto nemá právo na úroky a poplatky, lebo tieto nie sú uvedené v zmluve. Žalobca platby vykonané žalovaným však započítal nielen na úhradu istiny, ale aj na úhradu poplatkov a úrokov, i keď mal celú úhradu vykonanú žalovaným započítať výlučne na úhradu dlhu na istine úveru. Čo sa týka istiny, súd prvej inštancie konštatoval, že z podaní žalobcu nebolo možné zistiť, koľko predstavuje dlh žalovaného na istine, nebolo možné posúdiť, či je povinný zaplatiť to, čo žalobca uplatnil na súde alebo nie a z akého titulu. Nebolo možné prepočítať či posúdiť nárok žalobcu o dôvodnosti žalovanej sumy. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, keďže nešpecifikoval spôsobom dostatočným a preskúmateľným, ako k žalovanej sume dospel, ako ju vypočítal, z čoho pozostáva a tak súd nemal možnosť posúdiť dôvodnosť takto uplatneného nároku. Žalovaný pritom naposledy čerpal finančné prostriedky od žalobcu 14.12.2009 a teda nasledujúcim dňom 15.12.2009 si mohol žalobca prvýkrát uplatniť právo na vrátenie poskytnutého čerpania na súde. Skôr čerpané prostriedky si mohol uplatniť ešte skôr. Naposledy od tohto dátumu začala plynúť doba na premlčanie. Žalobca tvrdil, že platí štvorročná lehota v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak právna úprava Občianskeho zákonníka a to i na premlčanie vyplýva aj z rozhodnutia ÚS SR č.k. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, ktorý vychádza z toho, že sa má aplikovať zákonná úprava premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto ak lehota na plnenie začala plynúť dňom 15.12.2009, trojročná lehota uplynula 15.12.2012. Uplynula teda skôr ako žalobca podal žalobu, t.j. v tejto veci dňa 28.04.2014. Na premlčanie súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na námietku premlčania. Preto bolo nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní, keďže ku dňu podania žaloby bol nárok žalobcu premlčaný, resp. premlčaný by bol i podľa výpočtu žalobcu už 15.12.2013, nemá právo žalobca na úhradu istiny, ale ani na úroky z omeškania z nej, pretože žalovaný v omeškaní nie je. Právne svoje rozhodnutie posúdil ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - ďalej aj OZ - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, 2), ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. - § 23a a zákon č. 250/2007 Z.z. - §5b) a o trovách konania rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak, že tieto žalovanému nepriznal, keďže mu v konaní nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že na základe zmluvy účastníkov bola žalovanému vyplatená suma 3.722,08 eura, z ktorej uhradil 3.166,35 eura. Žalovaný nárok žalobcu nijako nespochybnil, pričom nepreukázal, že by uhradil žalobcovi viac. V rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko žalobca, resp. jeho právny predchodca si splnil všetky povinnosti zo zmluvy a súd poskytol ochranu žalovanému, i keď žalobcovi neboli vrátené všetky finančné prostriedky minimálne v sume 555,73 eura. Nesúhlasil tiež s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže tu dochádza k narušeniu princípu právneho štátu a právnej istoty. Takouto aplikáciou ustanovení o premlčaní súd vec nesprávne právne posúdil. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, prípadne tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 5. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/138/2014 je nárok žalobcu na zaplatenie 1.785,34 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú žalobcom na základe nedostatočnej špecifikácie nároku a tiež preto, že jeho nárok je premlčaný. 6. Žalobca nesúhlasil s tým, že by nárok riadne nepreukázal a nesúhlasil s premlčaním jeho nároku. 7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie uvedenú v odvolaní žalobcu. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služieb - veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzavreli dňa 18.09.2006 (vtedy ako druhý účastník podpísal zmluvu právny predchodca žalobcu) písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 45.000,- Sk ako to vyplýva z pripojenej žiadosti o vydanie pôžičkovej karty. Na č.l. 4 sú pripojené aj všeobecné obchodné podmienky. V zmluve nie je dohoda o úrokoch a o poplatkoch. Z pripojeného výpisu z účtu (č.l. 6 až 10 a zhodne aj č.l. 38 až 46) a najmä z pripojenej špecifikácie žalobcu (č.l. 36) vyplýva, že žalovaný čerpal celkom 3.722,08 eura. V zmysle obchodných podmienok (č.l. 36), boli žalovanému vyúčtované poplatky 403,70 eura a úrok 1.199,94 eura. Súčet čerpanej sumy 3.722,08 eura, poplatkov 403,70 eura a úrokov 1.199,94 eura tak predstavuje sumu 5.325,72 eura. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 3.166,35 eura, rozdiel tak predstavuje 2.159,37 eura. Sumu 19,95 eura ako sankčný úrok, sumu 177,95 eura ako riadny úrok a ani sumu 176,31 eura ako poplatky z postúpenej pohľadávky si žalobca neuplatňuje. Predmetom konania je tak len žalovaná suma. V pripojeného výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný naposledy čerpal z karty dňa 14.12.2009 (č.l. 9 a zhodne a aj č.l. 45). Z podacej pečiatky súdu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dňa 28.04.2014. Žalobca uviedol, že nemožno vychádzať z premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ale platí 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka. 9. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na špecifikáciu uplatneného nároku, keďže v žalobe žalobca vychádzal z podkladov, ktoré získal v súvislosti s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného dodávateľa. Tu nebolo špecifikované, z čoho postúpená istina v sume 2.159,37 eura pozostáva, ako táto pohľadávka vznikla s výnimkou toho, že žalobca špecifikoval, čo si z tejto sumy neuplatňuje (19,95 eura sankčný úrok, 177,95 eura riadny úrok a 176,13 eura poplatky). Nebolo teda možné z takto uplatneného a bližšie nekonkretizovaného nároku pozostávajúceho z jednej sumy zistiť, ako uvedený nárok vznikol, kedy a koľko žalovaný čerpal, koľko z uvedenej sumy predstavuje istina, koľko prípadne poplatky, úroky či iné nároky pôvodného dodávateľa. Tieto skutočnosti sú v konaní významné i z hľadiska posúdenia včasnosti uplatnenia nároku na súde i jednotlivých zložiek nároku žalobcu, keďže tu ide o spotrebiteľský úver a súd z úradnej povinnosti ex offo skúma neprijateľné zmluvné podmienky a súladnosť uplatnených nárokov so zákonom. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na špecifikáciu predmetného nároku, na ktorú požiadavku reagoval listom zo dňa 30.06.2013 (č.l. 36 spisu) a poukázal na to, že veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec v sume 1.493,73 eura (45.000,- Sk) a žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver po 49,79 eura (1.500,- Sk) mesačne. Žalovaný z úverového rámca čerpal 3.722,08 eura a boli mu vyúčtované poplatky v celkovej výške 403,70 eura a úrok vo výške 1.199,94 eur. Súčet debetných operácií tak predstavoval 5.325,72 eura. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej sume 3.166,35 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu 2.159,37 eura. Žalobca si z tejto sumy uplatňuje len 1.785,34 eura. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že takto špecifikovaná pohľadávka žalobcu je nepreskúmateľná. Uvedený výpočet je nepreskúmateľný a nie je v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže súčasťou uvedenej sumy sú zrejme i úroky, i keď nie sú súčasťou zmluvy, pričom v zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona, tak ako to konštatoval vo svojom rozsudku súd prvej inštancie, žalobca nemôže požadovať úroky alebo poplatky, ktorú nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto nebolo možné posúdiť a to ani čiastočne dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, keďže nebol zrejmý a žalobcom preukázaný spôsob čerpania spotrebiteľského úveru žalovaným, rsp. ani prehľad vykonaných úhrad z jeho strany, no najmä nebol jasne a prehľadne špecifikovaný nárok žalobcu, ktorý by mu patril. 10. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že za takýchto okolností nie je možné poskytnúť uplatnenému nároku žalobcu autoritatívnu súdnu ochranu je správny, keďže za danej situácie nie je možné považovať nárok žalobcu za preukázaný. Žalobca v odvolaní súčasne poukázal na to, že žalovaný z úverového rámca čerpal 3.722,08 eura, vykonal úhrady v celkovej sume 3.166,35 eura, preto mu súd prvej inštancie mal priznať aspoň rozdiel uvedených súm (sumu 555,73 eura). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu nebol uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej dobe, t.j. jeho nárok je premlčaný, preto nebolo možné žalobcovi priznať ani len toto čiastočné plnenie. 11. Je potrebné v plnom rozsahu stotožniť sa s tým, že včasné uplatnenie nároku žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je možné v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 100, § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka s použitím § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 v znení účinnom od 01.05.2014 správne zohľadnil právo žalobcu na uplatnenie nároku na súde v trojročnej premlčacej dobe podľa § 100, § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca si mohol svoj nárok voči žalovanému uplatniť na súde nasledujúci deň po poslednom čerpaní, t.j. 15.12.2009 (pretože v predmetnej zmluve účastníkov nie je uvedený dátum splatnosti každej jednotlivej mesačnej splátky) a potom trojročná premlčacia doba potom uplynula najneskôr 15.12.2012 (no uplynula aj štvorročná premlčacie doba, na aplikovanie ktorej sa žalobca odvoláva v odvolaní ). Pokiaľ potom žalobca podal žalobu na súd dňa 28.04.2014, učinil tak márne po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. 12. Za daných okolností potom bol postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol správny a odvolací súd toto rozhodnutie plne si osvojujúc jeho podrobne uvedené dôvody v zmysle § 387 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdil. 13. V odvolacom konaní bol úspešne brániacim sa účastníkom žalovaný, ktorý má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v planom rozsahu. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).