Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/323/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213002 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214213002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: C. J., nar. XX. D. XXXX, naposledy bytom U. XX, C. J., zastúpeného opatrovníkom pre toto konanie: A. J., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 909,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. decembra 2014 č. k. 9C/472/2014-71, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti vyhlásenia zmluvnej podmienky za neplatnú pre jej neprijateľnosť p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 406,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 12. decembra 2012 do zaplatenia do troch dní; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal; IV. určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22. júna 2012 č. A 6364966 pod bodom 2.5b v časti: "ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 v bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 180 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty na dol", nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 5 ods. 5,6,7, § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4, § 43 ods. 1, 2, 3 a 5 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v neskoršom platnom znení, § 52 ods. 1 až 4 a § 517 ods. 2 ObZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. a vecne tým, že medzi účastníkmi vzhľadom na ich postavenie a uzatvorenú zmluvu ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Považoval za preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval a preto je povinný zaplatiť 406,08 eur spolu s úrokom z omeškania. V časti 503 eur s príslušenstvom považoval nárok za nedôvodný, keď tento si žalobkyňa uplatnila ako nárok na náhradu škody, keď však predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti neboli splnené a to porušenie právnej povinnosti, existencia alebo vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dodal, že zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu nepredstavuje škodu, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti, keď zmenšenie majetku žalobkyne o hodnotu zľavy z kúpnej cenu, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytla, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobkyni za poskytované služby, ale následkom vôle žalobkyne vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jej zmluvnej voľnosti. Dojednanú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú vzhľadom na značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Z predložených faktúr mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaným neuhradená suma za elektronické komunikačné služby vrátane poplatku za upomienku predstavovala 406,08 eur. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to voči výroku II. III. a IV. a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodila, že súd prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznanej zmluvnej pokuty vychádzal z toho, že sporná zmluvná podmienka vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Upozornila na to, že zmluvná podmienka opísaná v odôvodnení nie je zmluvnou pokutou podľa predmetného dodatku. Posudzovaná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute nie je v totožnom znení ako to bolo kedysi, keď žalobkyňa pod tlakom skorších rozhodnutí súdov pristúpila k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú pokutu a zaviedla v roku 2012 tzv. degresiu zmluvnej pokuty. Upozornila, že k nezaplateniu faktúr zo strany žalovaného došlo od začiatku zmluvného vzťahu a žalovaný na základe uzatvorených zmlúv a dodatkov dostal nové telefóny a to dva ks Samsung Galaxy Ace a jeden kus Orange SAN Francisco II a získal i výhody pri telefonovaní za jednotný mesačný poplatok a tiež výhody využíval. Namietala, že súd prvej inštancie porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, keď rozhodnutie je vydané bez bližšieho skúmania skutkového stavu a odôvodnenie nezodpovedá skutkovému stavu a rovnako tak právne posúdenie vychádza z toho, že zmluvné pokuty akéhokoľvek znenia sú všetky neprijateľné. Dodala, že súd prvej inštancie nezohľadnil úpravu zmluvných podmienok zo strany žalobkyne, keď žalobkyňa zaviedla súdmi požadovanú degresiu, i keď je vo výroku rozsudku zmluvná pokuta považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd prvej inštancie nezohľadnil ani oprávnený záujem na zabezpečení práv žalobkyne na začiatku zmluvného vzťahu, kedy je práve v neistote, že môže nastať tá situácia, že spotrebiteľ využije žalobkyňu na získanie prospechu bez toho, aby poskytol akékoľvek protiplnenie, t. j. zaplatil mesačný poplatok. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a žalobe vyhovel a v časti neprijateľnosti zmluvnej pokuty rozsudok zrušil, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný ani jeho opatrovník sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku ako aj odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený 23. augusta 2016 (§ 219 ods. 1 a 3 CSP). 6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, s výnimkou nesprávneho odôvodnenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty, keď v tejto časti bolo potrebné vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute, z ktorého si žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní svoje nároky, bolo neplatným pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednanie a to použité písmo nerešpektujúc povinnosti uvedené v ust. § 53c O. z., kedy samotná zmluva o poskytovaní verejných služieb (obsahujúca základné práva a povinnosti zmluvných strán z nej plynúce) je vyhotovená väčším písmom ako dodatok k tejto zmluve obsahujúci dojednania o spornej zmluvnej pokute. Posúdiac už aj len samotný Dodatok k zmluve o pripojení z 24. mája 2012 je možné uzavrieť, že je v rozpore s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vyhotovený minimálne dvomi veľkosťami písma, pričom identifikačné údaje účastníkov ako sú obchodné meno, sídlo, IČO a údaje žalobkyne o jej zápise v obchodnom registri, ako aj identifikačné údaje žalovaného, ako sú jeho meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a štátne občianstvo sú napísané väčším písmom ako ostatný obsah dodatku obsahujúci okrem iného aj spornú dohodu strán o zmluvnej pokute. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že už takéto vyhotovenie zmluvy a dodatku k nej spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov (§ 53c O. z. pripustil výnimku len pri názve zmluvy a označení jej častí - článkov), z ktorých potom zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila žalobkyňa na vyhotovenie podstatnej časti obsahu Dodatku k zmluve o pripojení z 24. mája 2012 (v spotrebiteľských zmluvách) za nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok neplatnosť okrem iného aj dohody o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. 7. Záver súdu prvej inštancie, že poskytnutá zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu nepredstavuje škodu je správny. Z konštantnej judikatúry je zrejmé, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi účastníkmi konania a cenou, za ktorú sa predáva na trhu, nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku. 8. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami vo veci preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhlásenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a v zamietajúcej časti vo veci samej, kde došlo k zvyškovému zamietnutiu žaloby ako i v časti trov v celom rozsahu potvrdil. 9. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali podľa § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Tento rozsudok bol prijatý 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).