Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214366 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214366.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/ XX, Y., o zaplatenie 725,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. októbra 2014, č.k. 8C/207/2014-54, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi 87,08 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. zákona č. 351/2011 Z.z., § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, a 4, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď z obsahu výpisu obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne dostupný ( W. <. vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol veriteľom - dodávateľom. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu postúpenia pohľadávok, len sa menili
odporcovia. Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatila. Dlh nezaplatila v celej výške ani po doručení výzvy. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 87,08 eur (60,43 eur + 7,87 eur + 18,78 eur). Odporkyňa žalovaný dlh na službách v lehotách stanovených vo faktúrach neuhradila. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry sa tak s plnením tam uvedených súm dostala do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.04.2011 do zaplatenia a zo sumy 7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do zaplatenia. Z týchto dôvodov bolo v časti návrhu vyhovené ako dôvodnému, lebo dlh na poskytnutých službách je preukázaný a omeškanie taktiež. Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 638,80 eur a úrokov z omeškania 9,50 % ročne od 14.10.2011 do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný. Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval právny predchodca navrhovateľa bez toho, aby odporkyňa ako spotrebiteľ mohla nejakým podstatným spôsobom docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporkyňou. Navrhovateľ ako jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní o zmluvných pokutách. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty. Nepreukázal teda svoju aktívnu legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednania o zmluvných pokutách sú totiž absolútne neplatné. Všetky zmluvy musia byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je. Právny predchodca navrhovateľa do zmluvy a jej ostatných listín, taríf a cenových výmerov zapracoval niekoľko zmluvných povinností odporkyne ako spotrebiteľa. V podstate skoro za porušenie každej zo zmluvných povinností zapracoval do zmluvy ale najmä do jej príloh - cenníkov a taríf aj zmluvnú pokutu. Na druhej strane nezapracoval do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie, alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval, postupoval jednostranne a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných pokutách je absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej pokuty síce zapracoval rôzne sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká pri porušení povinností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Spôsob, akým každú zmluvnú pokutu zapracoval vo viacerých listinách (časť podmienok každej z nich v zmluve, potom niečo z podmienok vo všeobecných podmienkach ku zmluve o poskytovaní služby, niečo zasa vo všeobecných obchodných podmienkach týkajúcich sa predaja a nájmu koncových zariadení, časť okrem toho ešte v cenovom výmere, ktorý ani neodovzdal odporkyni a ani nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, lebo to niekde nie je konštatované v listinách, niečo aj v tarife, alebo v cenovom výmere predaja a nájmu koncových zariadení), má za následok, že dojednania o každej zmluvnej pokute sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti aj podľa zák. ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Nutné je uviesť, že okrem zmluvnej pokuty v sume 199,00 eur, ktorej dojednanie je obsiahnuté aj priamo v listine zmluvy všetky ostatné sú obsiahnuté buď v tarife, alebo cenovom výmere. Ide o listiny, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania v tom smere, aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer alebo aj tarifa. Nemožno sa však stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o zmluvných pokutách. Už len samotný názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny (napr. služieb, poplatkov a pod.) alebo nejaké cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za cenu, ani za tarifu a tak nemá miesto v
cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa zák. ust. Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Občianskeho zákonníka požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V podstate tarifu aj cenový výmer z hľadiska ich významu možno považovať za všeobecné podmienky. Mali by obsahovať údaje, ktoré sú všeobecne známe, pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu napr. z ich predchádzajúcej podnikateľskej činnosti alebo ide naozaj o všeobecné podmienky, čo ale zmluvná pokuta nie je. Preto jej obsiahnutie v tarife a cenovom výmere nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. V tomto smere je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). Obdobne to je však nutné aplikovať aj na tarifu a cenový výmer, pretože tieto listiny taktiež spotrebiteľ, a teda ani odporkyňa nepodpísala. Nie sú podpísané ani právnym predchodcom navrhovateľa. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 199,00 eur, táto je obsiahnutá v zmluve (č.l. 4 a zhodne aj č.l. 42). Nárok na ňu by však vznikol (ak by dojednanie o nej bolo platné, čo ale nie daný prípad) iba za podmienky, že užívateľ (teda odporkyňa) vypovie zmluvu, alebo ak spôsobí dôvod, pre ktorý mohol právny predchodca navrhovateľa odstúpiť. Dokonca v cenovom výmere v tabuľke 3 (č.l. 46) je uvedené, že na túto by vznikol nárok len za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy zo strany a z dôvodov na strane užívateľa pred uplynutím doby viazanosti. Znamená to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu by bol podľa tohto viazaný až na okamih zániku zmluvy a tento zánik navrhovateľ v konaní netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho navrhovateľ štyri z piatich zmluvných pokút si uplatnil voči odporkyni s tým, že táto od právneho predchodcu prevzala uvedené zariadenia, ako to vyplýva z jeho doplnenia na č.l. 40 a s tým, že toto je opodstatnenosť jeho nároku na tieto zmluvné pokuty. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty v sume 150,00 eur za Magio box (ak by bolo platné jej dojednanie, čo ale z dôvodov už vyššie uvedených nie je), táto je obsiahnutá v zmluve o nájme (č.l. 5 a zhodne aj č.l. 44). Ako tvrdí navrhovateľ vo svojom doplnení (č.l. 40) jej opodstatnenosť je daná a vychádza z faktu, že odporkyňa dve koncové zariadenia prevzala Magio Sat box. V tomto smere je nutné uviesť, že samotné prevzatie Magio Sat boxu by ešte nezakladalo nárok navrhovateľa ani jeho právneho predchodcu na zmluvnú pokutu. V zmluve o nájme je totiž dôvodom zmluvnej pokuty nevrátenie, strata alebo poškodenie tohto zariadenia. Poškodenie a stratu tohto zariadenia odporkyňou navrhovateľ nepreukázal. Taktiež ale nepreukázal existenciu prípadnej povinnosti odporkyne vrátiť koncové zariadenie a teda ani nárok na zmluvnú pokutu za jeho nevrátenie. Zo zmluvy o poskytovaní služieb a zo zmluvy o nájme, ale ani z pripojených ostatných listín nevyplýva, kedy a za akých podmienok by mal užívateľ (teda aj odporkyňa) vrátiť sám bez akejkoľvek výzvy zo strany dodávateľa (právneho predchodcu navrhovateľa toto prenajaté zariadenie okrem prípadu, ak užívateľ podľa zmluvy o poskytovaní služby (č.l. 4 a zhodne aj č.l. 42 - druhá strana zmluvy) odstúpi od zmluvy. Navrhovateľ však v konaní netvrdí a ani nepreukázal, že odporkyňa od zmluvy odstúpila, a preto mala vrátiť prenajaté zariadenie. V tarife (č.l. 47) a to konkrétne v bode 4. 4.3.,4.3.1. a 4.5., 4.5.1. a v nadväznosti na to bod 4.7. je obsiahnutá síce povinnosť vrátiť prenajaté zariadenia aj v prípade, ak by užívateľ nevrátil koncové zariadenia ani do 30 dní odo dňa zániku zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat alebo odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zariadení, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr. Uvedená povinnosť by sa však viazala len na smart kartu (4.3.1.a 4.7) a na satelitnú anténu alebo ostatné príslušenstvo (4.3.1. a 4.7.). Nevzťahovala by sa na koncové zariadenie a to Magio Sat box, pretože tento v bode 4 tarify nie je uvedený. Naviac by musela byť splnená aj ďalšia tam uvedená podmienka, že dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie zariadení a on tak v lehote tam uvedenej neurobil, alebo že došlo k zániku zmluvy. Ani jedno však navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 2 x 20,00 eur - pokuta za diaľkový ovládač, v celom rozsahu platí to, čo bolo uvedené pri zmluvnej pokute za nevrátenie Magio Sat boxu. V časti zmluvnej pokuty 2 x 19,95 eur - pokuta za kartu a 2 x 29,95 eur - pokuta za príslušenstvo je nutné uviesť, že okrem dôvodu absolútnej neplatnosti týchto dojednaní, tieto zmluvné pokuty by bolo možné uplatniť si (ak by boli platné) iba v prípade nevrátenia týchto zariadení za podmienok uvedených v tarife. V tarife (č.l. 47) a to konkrétne v bode 4. 4.3.,4.3.1. a 4.5., 4.5.1. a v nadväznosti na to bod 4.7. je obsiahnutá síce povinnosť vrátiť prenajaté zariadenia aj v prípade, ak užívateľ nevrátil koncové zariadenia ani do 30 dní odo dňa zániku zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat alebo odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zariadení, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr. Naviac by musela byť splnená aj ďalšia tam uvedená podmienka, že dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie
zariadení a on tak v lehote tam uvedenej neurobil, alebo že došlo k zániku zmluvy. Podmienkou však je buď zánik zmluvy alebo doručenie výzvy na vrátenie, pričom ani jedno navrhovateľ nepreukázal. Dojednania o zmluvných pokutách sú však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných pokút v celkovej sume 638,80 eur je nedôvodný. S plnením žiadaných zmluvných pokút sa preto odporkyňa nemohla dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Navrhovateľ mal v konaní pomerný úspech a neúspech, keďže jeho návrhu bolo vyhovené len čiastočne. Odporkyňa tak mala tiež pomerný úspech a neúspech, lebo čiastočne bola zaviazaná na úhradu a čiastočne bol návrh voči nej zamietnutý. Navrhovateľ bol vo väčšom rozsahu neúspešný. Odporkyňa mala vo väčšom rozsahu zasa úspech, ale trovy konania si neuplatnila. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že jednostrannosť zmluvnej pokuty bez ďalšieho nie je v súlade s dobrými mravmi, pričom takéto nazeranie na zmluvu považoval za prísne formalistické. Poukázal na faktické postavenie zmluvných strán a mechanizmus fungovania zmluvy medzi nimi. Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., totiž vopred investovala do zmluvného vzťahu s odporkyňou tým, že jej poskytla príslušenstvo na program Magio Sat a navyše predmet tejto zmluvy je aj predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti, preto nie je v jej záujme zo zmluvy neplniť, či už v snahe zachovania dobrého mena u zákazníkov, ale najmä kvôli snahe dosiahnuť zisk zo zmluvy, do ktorej vopred investovala. Čo sa týka názoru súdu, že ustanovenie o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon z dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k prípadnému porušeniu došlo, zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzku, ktorý má donútiť zmluvnú stranu plniť po celú dobu trvania povinnosti, nielen v jej časti. Je právne irelevantné, kedy zmluvná strana porušila povinnosť, podstatné je, že sa nesprávala tak, ako bola zo zmluvy zaviazaná. V právnej praxi sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia záväzku, teda takéto jej určenie je všeobecne akceptovateľné spoločnosťou ako správne. Argument súdu, že skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je vyjadrený prostredníctvom viacerých zmluvných dokumentov, spôsobuje jej neurčitosť, či nezrozumiteľnosť, a preto sú tieto absolútne neplatné, je neopodstatnená, keďže určitosť a zrozumiteľnosť sa vzťahuje na skutočnosť, či je možné porozumieť obsahu zmluvy pri aplikovaní výkladových pravidiel § 35 ods. 2 a 3, teda či je možné zistiť, akú vôľu chcela zmluvná strana svojim prejavom vyjadriť. Určitosť a zrozumiteľnosť sa nevzťahujú na formu dokumentov, v ktorých je tento text obsiahnutý. Čo sa týka argumentácie súdu, že z toho, že zmluvná pokuta musí mať písomnú formu, vyplýva, že musí byť osobitne dojednaná, takáto úvaha je nesprávna. V praxi sú zmluvné pokuty súčasťou zmlúv, teda nie sú obsiahnuté v samostatnom dokumente. Čo sa týka rozhodnutia Českého ústavného súdu, zákon o elektronických komunikáciách má teritoriálnu pôsobnosť v rámci SR a Český ústavný súd teda rozhodoval v iných právnych podmienkach. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti vo výške 199 eur tým, že je táto obsiahnutá priamo v zmluve, je nepochybne platne dojednaná. Čo sa týka zmluvných pokút na príslušenstvo, zmluva bola uzavretá 26.05.2011 a prvá nesplatená faktúra je za obdobie jún 2011, teda odporkyňa zo zmluvy takmer od začiatku neplnila a neodpovedala na opakované výzvy, ani nevrátila príslušenstvo, v dôsledku čoho bola deaktivovaná, a preto jej boli vystavené faktúry na zmluvné pokuty za nevrátenie príslušenstva. Predmetné zmluvné pokuty sú pritom uvedené v cenníkoch, s ktorými sa odporkyňa mohla oboznámiť a s ktorými vyslovila súhlas, vyjadrené pre prípad nevrátenia príslušenstva. Predmetná zmluvná pokuta teda nespôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda je v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/207/2014 bolo zaplatenie 725,88 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť
navrhovateľovi 87,08 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 60,43 eur od 14.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 7,87 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 18,78 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nebol dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že dojednania o zmluvných pokutách sú neplatné.
Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov (porovnaj rozsudok NS ČR z 20.04.2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003, rozsudok NS ČR z 28.05.2007, sp. zn. 32 Odo 202/2006), ktoré obdobné nároky veriteľov na zmluvnú pokutu vystupujúcich v sporových konaniach z pozície postupníkov, považujú za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (z dôvodu, že pri takomto uplatnení, ku ktorému došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná po tom, čo vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi v minulosti súdy opakovane judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi) a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana. Už z tohto konania veriteľa totiž možno vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradenie zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne, ktoré tento jeho nárok podľa jeho názoru zakladalo. Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej a ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou, možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol správne i o trovách konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.