Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/276/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214569 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokátka so sídlom Saratovská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, U. F., o zaplatenie 731 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/442/2014-44 zo dňa 18. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 71,81 eura k rukám právnej zástupkyni žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 731 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 731 eur od 04.07.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, za zaplatený súdny poplatok 43,50 eura a trovy právneho zastúpenia 389,70 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/54/2014-45, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.05.2014, bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému s účinnosťou od 01.09.2013. Žalobca uskutočnil v prospech žalovaného na bankový účet žalovaného, č. ú. XXX/XXXXXXXXXX od septembra 2013 tieto platby: 19.09.2013 v sume 75,50 eura, 20.09.2013 v sume 50 eur, 16.10.2013 v sume 75,50 eura, 18.10.2013 v sume 50 eur, 18.11.2013 v sume 100 eur, 20.11.2013 v sume 50 eur, 17.12.2013 v sume 100 eur, 20.12.2013 v sume 50 eur, 17.01.2014 v sume 100 eur, 14.02.2014 v sume 80 eur. Spolu žalobca uhradil žalovanému za mesiace september 2013 až február 2014 ako výživné a vreckové sumu 731 eur, hoci od septembra 2013 už vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému zanikla. Lisom z 01.07.2013 vyzval žalobca prostredníctvom splnomocnenej advokátky žalovaného na zaplatenie sumy 731 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Na výzvu žalovaný nereagoval. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný prijal od žalobcu v období od septembra 2013 do februára 2014 celkom 731 eur, hoci následne vyživovacia povinnosť žalobcu na žalovaného bola zrušená počnúc od 01.09.2013. Žalobca teda plnil žalovanému 731 eur bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Na základe uvedeného súd prvého stupňa považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania a to od 03.07.2014, teda odo dňa doručenia výzvy na mimosúdne plnenie, čo vyplývalo z priloženej doručenky, keďže žalovaný bol požiadaný, aby splnil dlh v deň doručenia tejto výzvy. S poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd prvého stupňa priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania podľa vyčíslenia predloženého právnou zástupkyňou žalobcu, s ktorým sa súd stotožnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietol, že sudkyňa vec riadne neprejednala, pretože koificient E. L. diktoval po jednej vete z tlačiva a sudkyňa každú jednu vetu diktovala pisárke do zápisu. Rozsudok vyniesol koificient. Sudkyňa mala rozhodnúť, na čo má otec zo zákona nárok. Aby dakto vracal otcovi dar čo posielal na zvýšenom výživnom, aby mal na kredit, to je fakt na zamyslenie. Výživné činí za šesť mesiacov 450 eur, žalovaný dar od otca nikdy nežiadal, to čo mu dal navyše bola jeho dobrá vôľa. Teraz žalovaný vidí čo má za otca, závidí kamarátom dobrých rodičov, čo všetko im dajú okrem dobrej výchovy a starostlivosti, to on nemôže povedať. Ako otec by mal výživné oželieť, nakoľko od jeho narodenia sa o neho starajú starí rodičia. Otec mu nikdy finančne neprispel. Vreckové a darček sa nevracia, čo činí 280 eur. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s ním nesúhlasil. Procesný postup súdu prvého stupňa bol zachytený v zápisnici a považuje ho za správny, skutkové tvrdenie o dare v sume 280 eur je novým tvrdením, ktoré mal žalovaný predniesť pred súdom prvého stupňa, preto sa naň v odvolacom konaní neprihliada. Bez ohľadu na jeho procesnú neprípustnosť však toto tvrdenie žalovaného nie je podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom: Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa, keď napadnutý rozsudok mal byť výsledkom diktovania zástupcu žalobcu (žalovaný mal zrejme na mysli advokátskeho koncipienta Mgr. E. E., prítomného na pojednávaní 18.11.2014), odvolací súd preskúmaním predloženého spisového materiálu, žiadne vady v rozsahu odvolacích námietok nezistil. Zápisnica z pojednávania z 18.11.2014 má zákonom predpísané náležitosti, obsahuje prednesy účastníkov konania, je riadne podpísaná konajúcou sudkyňou a zapisovateľkou. Z uvedenej zápisnice potom tiež vyplýva, že rozsudok nevyhlásil koncipient (ani „koificient“), ale súd prvého stupňa. Predložený spis obsahuje riadne splnomocnenie žalobcu udelené advokátke JUDr. Anne Ščepkovej a tiež substitučné splnomocnenie právnej zástupkyne žalobcu udelené advokátskemu koncipientovi Mgr. E. E., na zastupovanie žalobcu na pojednávaní 18.11.2014. Procesný postup, ak zástupca účastníka konania na pojednávaní číta z pripraveného stanoviska a takéto jeho vyjadrenie súd uvedie do zápisnice, nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Ide o vec prípravy na pojednávanie a takúto možnosť prípravy a prednesu stanoviska mohol využiť nielen žalobca, ale aj žalovaný. Namietanú skutočnosť žalovaného v odvolaní, že zo strany žalobcu išlo v časti nároku 280 eur o dar bolo potrebné (nevyhnutné) považovať za irelevantnú (bezvýznamnú), pretože žalovaný ju musel vzniesť a zároveň na jej preukázanie musel navrhnúť dokazovanie už pred súdom prvého stupňa predtým, ako súd prvého stupňa 18.11.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené. S poukazom na § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. takáto skutočnosť práve z dôvodu, že ju žalovaný neuplatnil už pred súdom prvého stupňa, hoci tak urobiť mal, nemôže byť odvolacím súdom braná do úvahy ako odvolací dôvod a odvolací súd na ňu nemôže prihliadnuť. Pokiaľ ide o názor žalovaného, že žalobca ako otec by mal výživné pre syna oželieť a tvrdenie, že mu nikdy finančne neprispieval, odvolací súd uvádza, že žalovaný je predovšetkým povinný rešpektovať právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/54/2014-45 z 11.04.2014, ktorým súd od 01.09.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému. Ide o rozhodnutie súdu, ktoré je záväzné pre žalovaného tak, ako bol pre účastníkov záväzný rozsudok, ktorým súd predtým určil výživné, ktoré bol žalobca povinný platiť žalovanému. Žalovaný si už počas konania o zrušenie vyživovacej povinnosti mohol a mal byť vedomý skutočnosti, že ak dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti, vznikne mu povinnosť prijaté sumy výživného (od začatia konania) vrátiť žalobcovi. Tieto sumy by žalovaný nebol povinný vrátiť iba vtedy, ak by sa so žalobcom dohodol inak, na čo sa však vyžaduje súhlas oboch strán, teda žalobcu aj žalovaného, pričom žalobcu nemožno nijakým spôsobom k takejto dohode nútiť. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (cit. v odôvodnení napadnutého rozsudku), z ktorého vyplýva, že ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť, nezakladajú nárok povinného na vrátenie takto vynaložených súm, iba pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Špecifickým charakterom rodinnoprávnych vzťahov je daná odlišnosť od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka pri platbách vykonaných z právneho dôvodu, ktorý odpadol v tom zmysle, že povinný sa nemôže dožadovať vrátenia spotrebovaného výživného, ale len vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Rovnako sa nepriznáva právny nárok na vrátenie dobrovoľného plnenia prevyšujúceho plnenie určené rozhodnutím súdu. Účelom tejto úpravy je predísť zhoršeniu životnej úrovne maloletých, ku ktorému by nesporne došlo v prípade zníženia výživného so spätnou účinnosťou, a maloletý by mal povinnosť vrátiť spotrebované sumy. Preto zákon zakotvuje zásadu nenávratnosti spotrebovaného výživného u maloletých detí. Ustanovenie § 78 ods. 2 zákona o rodine rieši prípady preplatkov v prípade zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom za uplynulý čas (o preplatok nepôjde v prípade plnení predchádzajúcich dobe, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu). Skutočnosť, či poskytnuté výživné bolo spotrebované a v akej časti, je predmetom dokazovania. Ak výživné nebolo spotrebované, vzniká nárok na jeho vrátenie. Pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách (ako je tomu v prípade žalovaného), ak súd u takýchto osôb zníži alebo zruší výživné, za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu je plnoletý oprávnený (v tomto prípade žalovaný) povinný vrátiť rozdiel v príslušných sumách, a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval. Na základe uvedeného potom nebolo možné odvolacie námietky žalovaného považovať z právneho hľadiska za opodstatnené a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil a trovy odvolacieho konania vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, v tarifnej odmene 51,45 eura (§ 10 ods. 1 a 2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), plus režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), spolu 59,84 eura + 20 % DPH (11,97 eura; podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 566/2004 Z. z.). Súčet uvedených súm predstavuje výšku 71,81 eura. Odvolací súd sa s takto vyčíslenými trovami odvolacieho konania žalobcu stotožnil, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu právnej zástupkyni žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.