Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215929 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214215929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. A., o zaplatenie 1.014,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/403/2014-66 zo dňa 07. júla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 52 ods. 1, 2, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §§ 5b z.č. 250/2007 Z.z.. Skutkovo tým, že žalobca vo svojom návrhu uviedol, že dňa 24.01.2011 zrušil žalovanej povolený debetný zostatok, nakoľko žalovaná ako majiteľka účtu porušovala podmienky pre poskytnutie a vedenie povoleného debetného zostatku. Podľa bodu 7 Zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku, majiteľ READY Konta je povinný vrátiť banke čerpaný debetný zostatok najneskôr do 5 dní odo dňa skončenia účinnosti tejto zmluvy. Žalobca zrušil povolený debetný zostatok dňa 24.01.2011. Podľa názoru súdu nasledujúcim dňom ( 25.01.2011 ) mohol uplatniť žalobca svoje právo na vydanie debetného zostatku. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný na tunajší súd dňa 07.08.2014, súd považuje v zmysle ust. § 100 a 101 OZ nárok žalobcu za premlčaný. Z doplňujúceho podania žalobcu zo dňa 01.06.2015 vyplýva, že ku dňu 24.01.2011, kedy banka zrušila na účte žalovanej povolený debet, mala žalovaná povolený debet vo výške 548,56 eura, v deň zrušenia povoleného debetu mala na účte debet celkovo 575,84 eura t.j. bola v nepovolenom prekročení 27,28 eura. Žalobca udáva, že odo dňa zrušenia povoleného debetu pohľadávka banky narástla (do doby výpovede podľa Zmluva o OTP Konte 21.11.2013) na konečnú sumu 1.014,89 eura t.j. o 439,05 eura. Táto suma je tvorená najmä úrokom z omeškania v sume 436,05 eura a poplatkami 3,-eur (poplatky za výpisy 4x0,4 eura, list za upozornenie na podklad pod povinný zostatok na účte - 1,4 eura ). Žalobca mohol po prvý raz uplatniť svoje právo na vydanie debetného zostatku dňa 25.01.2011. Návrh bol podaný na súd 07.08.2014, pričom súd je toho názoru, že dňom 25.01.2014 došlo k premlčaniu tejto pohľadávky a preto z dôvodu premlčania tento návrh zamietol aj vo zvyšku, pretože vo zvyšku pohľadávka žalobcu pozostáva z úroku z omeškania a poplatkov v sume 3,-eur. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaná, ktorá v konaní bola úspešná by inak mala nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že žalovanej zrušil povolený debet na účte 24.01.2011 s debetom 575,84 eura, pohľadávka bola evidovaná na účte žalovanej ako nepovolený debet až do výpovede Zmluvy o OTP Konte s tým, že ku dňu výpovede žalobca vyčíslil pohľadávku z vedenia účtu vo výške 1.014,89 eura. Výpoveď zmluvy OTP Konte nadobudla účinnosť 21.11.2013 a žaloba bola podaná na súde 07.08.2014. Ďalej uviedol, že Zmluva o bežnom účte je zmluvou, na ktorú sa aplikuje Obchodný zákonník (§ 261 v spojitosti s § 708 a nasl.). Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky. Novela ust. § 52 ods. 2 OZ nadobudla účinnosť 01.04.2014, pričom v prechodných ustanoveniach k zákonu č. 102/2014 Z.z. nie je uvedené, že novela § 52 OZ upravuje aj vzťahy vzniknuté a uplatnené pred 01.04.2014. Ich zmluvný vzťah vznikol 22.11.2007, ukončili ho 21.11.2013 a nárok z neho uplatnili v 4- ročnej premlčacej lehote dňa 07.08.2013, to je 7 mesiacov pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka. Zamietnutie návrhu z dôvodu premlčania považuje za nesprávne a preto žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nemožno prihliadnuť na argumenty žalobcu v odvolaní. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty žalobcu sa žiada dodať nasledovné: Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca uzavrel 22.11.2007 so žalovanou Zmluvu o Ready Konte a dňa 22.11.2007 Zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku. Žalovaná porušila podmienky pre poskytnutie a vedenie povoleného debetného zostatku a žalobca v zmysle čl. III.4, bod 48 VOP dňa 24.01.2011 zrušil povolený debetný zostatok k jej Kontu. Žalobca sa svojím návrhom domáhal o zaplatenie 1.014,89 eura s príslušenstvom, ktorá istina prestavovala debetný zostatok ku dňu zrušenia Konta. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca zrušil ku dňu 24.01.2011 povolený debet. Po prvý raz si mohol uplatniť svoje právo na vydanie debetného zostatku dňa 25.01.2011, pričom svoj návrh podal dňa 07.08.2014. Preto dňom 25.01.2014 došlo k premlčaniu jeho pohľadávky a z tohto dôvodu bol návrh zamietnutý. Žalobca v odvolaní namietal, že zrušil povolený debet na účte 24.01.2011, zmluvný vzťah ukončili 21.11.2013 a nárok z neho uplatnili v 4- ročnej premlčacej lehote dňa 07.08.2014, to je 7 mesiacov pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka. Tiež namietal, že novela ust. § 52 ods. 2 OZ nadobudla účinnosť 01.04.2014, pričom v prechodných ustanoveniach k zákonu č. 102/2014 Z.z. nie je uvedené, že novela § 52 OZ upravuje aj vzťahy vzniknuté a uplatnené pred 01.04.2014. Samotný žalobca uviedol, že z dôvodu nedodržania podmienok pre poskytnutie a vedenie povoleného debetného zostatku, zrušil žalovanej povolený debetný zostatok. Tak ako už uviedol súd prvého stupňa, podľa Zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku, podľa bodu 7.“ Majiteľ Ready Konta je povinný vrátiť banke čerpaný debetný zostatok najneskôr do 5 dní odo dňa skončenia účinnosti tejto zmluvy.“ Podľa čl. III. 4 Špecializované typy účtov, bod 48 a 49 VOP vedenia Konta a termínovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a termínovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko a.s. „ Banka je oprávnená zrušiť povolený debetný zostatok, ak výška debetného zostatku presiahne maximálnu výšku limitu povoleného debetného zostatku, resp. majiteľ bežného účtu porušuje podmienky pre poskytnutie a vedenie povoleného debetného zostatku vyhlasované bankou. Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku zaniká dňom zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným spôsobom poruší svoje povinnosti.“ Na základe uvedeného tým, že žalobca zrušil povolený debetný zostatok dňa 24.01.2011, čím zanikla účinnosť zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku, žalovaná bola povinná vrátiť čerpaný debetný zostatok najneskôr do 5 dní odo dňa skončenia účinnosti tejto zmluvy. Preto žalobcovi začala plynúť lehota na uplatnenie svojho nároku síce nie od 25.01.2011 ako uviedol súd prvého stupňa, ale od 30.01.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho ako mala žalovaná plniť, 24.01.2011 + 5 dní). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je otázku dĺžky premlčacej lehoty treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a preto nárok žalobcu na zaplatením ním uplatnenej istiny uplynul po 3 rokoch od kedy si mohol svoj nárok uplatniť prvý krát. Napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu o bežnom účte (Zmluva o ready konte) a zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku upravené v § 261 a § 708 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvy spadajúce pod režim zákona o ochrane spotrebiteľa, bolo dôvodné predmetné zmluvy posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke dĺžky premlčacej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci ide o zmluvy absolútneho obchodu, neprestávajú byť zmluvami spotrebiteľskými. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o ready konte, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3- ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. K odvolacím námietkam ohľadne aplikácie ust. § 52 ods. 2 OZ na danú vec, odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by najvyšší súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mal použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ Týmto odvolací súd poukazuje i na argument odvolateľa ohľadne nesprávnosti aplikácie ust. § 52 ods. 2 OZ v aktuálnom znení na prejednávanú vec súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.