Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/282/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217112 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., o zaplatenie 259,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4. decembra 2014, č.k. 11C/480/2014-40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a súčasne určil, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platných k 25.11.2011 v Hlave 18, a to: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnený zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 53 ods. 1, § 53a ods. 1 a § 54 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o absenciu tejto náležitosti, súd argumentuje aj uznesením Krajského súdu Trnava spisovej značky 10Co/129/2012 zo dňa 07.11.2013, podľa ktorého: „výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno i), ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako i k istine, tak i k úrokom a tiež prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa“. Bol poskytnutý úver 618 eur, vrátených bolo 757,70 eur, rozdiel je 139,70 eur v prospech odporcu. V zmluve účastníkov po jej záhlaví sa nachádza časť, ktorá popisuje zmluvu jej charakterom ako spotrebiteľskú, pričom v tejto časti je tiež uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Odporca ako klient podpisom potvrdil, že je oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami, všetky tieto ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný a bezvýhradne súhlasí s ich obsahom. Už len z citácie tohto textu je nesporné, že nielen to, čo je priamo v úvodnej časti zmluvy účastníkov, ale aj to, čo je obsiahnuté v Obchodných podmienkach tvorí obsah zmluvy. Zmluva účastníkov ako celok predstavuje „lícnu časť“, v ktorej sú popísaní jej účastníci, predmet zmluvy a základné kritéria jej uzavretia a tiež je tvorená obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 17 eur (12 eur + 5 eur poplatok za upomienku). Dojednania o zmluvnej pokute obsahujú obchodné podmienky. Tie tvoria súčasť zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto platné a súd k nemu udáva: Najmenej v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.04.2012 sp. zn. 17C/18/2012 nebolo plnenie zmluvnej pokuty priznané a bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka. Je teda zrejmé, že obsahovo totožná zmluvná podmienka, z ktorej sa uplatňuje nárok v tomto konaní, už bola vyhlásená za neprijateľnú, resp. z nej nebolo priznané plnenie (avšak v tomto prípade navrhovateľ modifikoval a „presunul“ dojednanie o zmluvnej pokute z hlavy 10 § 2 resp. z hlavy 14 § 3 do hlavy 17 § 3 úverových zmluvných podmienok). Súd poukazuje na vlastný právoplatný a zverejnený rozsudok sp. zn. 11C/312/2014 zo dňa 18.06.2014. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky), je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ procesný súd teda ani nemusel (nemohol) pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Poplatok za upomienku by nemal presiahnuť výšku poštovného + cena 1 listu papiera + cena 1 obálky. Ak úverová zmluva neobsahuje predpísané náležitosti (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) a spotrebiteľ zaplatí len to, čo podľa nej dostal, teda splátky bez úrokov a poplatkov, hrozí mu zmluvná pokuta vždy (dodávateľovi tak nie je poskytnuté požadované plnenie). Súd poukázal i na uznesenie Krajského súdu Trnava č. k. 24Co/294/2012-51 zo dňa 30.07.2013 (vec 11C/127/2011). Súd tak uzavrel, že v danom prípade nemá navrhovateľ právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, keďže úver je bez úrokov a poplatkov (nakoľko zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, a to z dôvodu, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa, čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok, tieto podmienky ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú splnené, nakoľko splnenie tejto náležitosti jasne vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, kde počet splátok a termíny splatnosti splátok je uvedený na lícnej strane predmetnej zmluvy. Bol toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom ukladané náležitosti. Vo výroku rozsudku súd citoval a vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vôbec nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok. Bol presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza súd. Podľa jeho názoru je dôležité, aby ochrana spotrebiteľa mala v súčasnosti aj svoje medze, nakoľko každý človek sa vo svojom živote stretáva s reklamou a určitými faktormi spoločnosti, ktorými sa môže cítiť byť ovplyvňovaný, no napriek tomu sa rozhoduje podľa vlastného uváženia a slobodnej vôle, a preto by mal za svoje rozhodnutia niesť dôsledky, tak, ako ich za seba berie každý dospelý jedinec. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/480/2014 je zaplatenie 259,15 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a súčasne určil, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platných k 25.11.2011 v Hlave 18, a to: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnený zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné. Porovnajúc rozhodnutia napadnutého rozsudku s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom, je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami riadil, a teda nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade uzatvorenej úverovej zmluvy bezpochyby ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez toho, aby žalovaný mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok. Závery prvostupňového súdu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania majú oporu aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno napraviť iba pozitívnym zásahom, a to naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň sú súladné i s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa ktorých ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako podstatná súčasť politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie sleduje rast kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických záujmov. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože nebola dodržaná jej základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, pričom nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala, pričom takáto informácia je pre spotrebiteľa významná, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy, ktorú sumu odporca už navrhovateľovi vrátil. Rovnako možno považovať za správny záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom dôvody ich neprijateľnosti súd prvého stupňa dostatočným spôsobom odôvodnil i poukazom na ďalšie obdobné rozhodnutia súdov, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i o trovách konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento na jej priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.