Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/559/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218009 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214218009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: G. C., nar. XX. B. XXXX, bytom U.. Y. XXXX/XX, J. U. o 418,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. februára 2015 č.k. 9C/515/2014-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti r u š í . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 25 eur k rukám jej advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 298,80 eur spolu s 9,50%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 298,80 eur od 14. októbra 2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. z 11. júna 2010 v článku 6, Podmienky splácania v bode 6.2, 6.3 v časti: "Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve, alebo v podmienkach, alebo všeobecných obchodných podmienkach ustanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitných úrok, príslušná časť istiny a poistenia" je neplatná, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne poukazom na ust. § 1 ods. 1, 2 a ods. 3, § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (uzatvorenej dňa 16. mája 2011 pod č. 6095130 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom) za dôvodné len v rozsahu 298,80 eur s príslušenstvom (ako rozdielu medzi skutočne poskytnutou pôžičkou 350 eur a sumou 51,20 eur, ktorú žalovaný právnej predchodkyni žalobkyne uhradil), pričom zbytkové nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní (v rozsahu 119,49 eur s príslušenstvom) považoval za premlčané, z ktorého dôvodu potom (z dôvodu úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnených voči spotrebiteľovi) žalobu v tomto rozsahu zamietol. Rozhodnutie v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6.2 a 6.3 Všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne z 11. júna 2010 z dôvodu jej neprijateľnosti ponechal bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne len čiastočným úspechom žalobkyne v konaní. Toto rozhodnutie napadla včasným odvolaním v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti len žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu určením prijateľnosti a platnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 3.2. a 3.3 všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne z 11. júna 2010, prípadne s návrhom na jeho zrušenie v tejto odvolaním napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to pre odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom, z dôvodu absencie akéhokoľvek odôvodnenia tejto časti rozhodnutia a okrem toho aj z dôvodu nadbytočnosti takéhoto výroku rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni, ako právnej nástupkyni pôvodného veriteľa, zameranej len na súdne vymáhanie nadobudnutých pohľadávok bez možnosti ovplyvnenia znenia a následného používania všeobecných obchodných podmienok jej právnej predchodkyne. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. vec v medziach odvolania žalobkyne (len v časti určenia neplatnosti v rozsudku citovanej zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti a opodstatnenosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti v rozsudku citovanej zmluvnej podmienky (výrok IV. rozsudku) pre jej neprijateľnosť. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. i) práve citovaného ustanovenia, súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č.k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe nielen dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným druhým z takýchto ustanovení. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť (v znení uvedenom vo výroku IV. rozsudku) pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania žalobkyňa. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil, keď žiadnym spôsobom takéto svoje rozhodnutie neodôvodnil a to či už právne alebo skutkovo. Šlo tu tak o príklad nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov, v minulosti zakladajúcej samostatný zrušovací dôvod (podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2015 vrátane) a dnes podraditeľnej pod postupy súdu odnímajúce účastníkom reálnu možnosť konať pred súdom (podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v znení platnom a účinnom od 1. septembra 2005, v tejto súv. pre prípad záujmu por. i zákon č. 341/2005 Z.z.). Okrem toho zo spisu súdu prvého stupňa vyplynulo, že žiaden z účastníkov konania nenavrhol aby o platnosti takejto zmluvnej podmienky súd rozhodoval a podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne ako to namietala aj odvolateľka) takéto jeho rozhodnutie je možné považovať aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňou (a teda aj účastníčkou konania, pre ktorú je rozsudok záväzný) je postupník - nový veriteľ, ktorý je oprávnený len vymáhať splnenie nadobudnutej peňažnej pohľadávky a to bez reálneho vplyvu na používanie takejto zmluvnej podmienky v zmluvných vzťahoch postupcu - pôvodného veriteľa s jeho zmluvnými partnermi za neúčelné (dôvody na jeho vydanie neexistovali). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) a i) O.s.p. zrušiť. O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a to priznaním žalobkyni ako účastníčke konania, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech náhrady za súdny poplatok za odvolanie v sume 25 eur (nepodala návrh na priznanie jej náhrady a zo spisu sa ani žiadne iné trovy takejto účastníčky nepodávali) . K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.