Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/361/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218014 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214218014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A. pobočka zahraničnej banky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Po, vložka č. 1503/B, zastúpená splnomocnencom: Bartošík Šváby, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, X. M., o zaplatenie 1.983,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 02.12.2014, č.k. 9C/468/2014-69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdzuje a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky ruší. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ zo dňa 17.11.2008, bod 9, odstúpenie od zmluvy, 9.8 v znení: „v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splatnej čiastky úveru, príslušenstva alebo poplatkov v dohodnutom termíne je dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 30% ročne“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že odporca uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, registračné číslo zmluvy 520700-4200966393/8360, na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver, ktorý bol určený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50% ročne. Navrhovateľ uviedol, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru, podľa výpisu z účtu ku dňu 28.06.2012, ide o omeškanie so zaplatením istiny vo výške 2.643,97 eur. Následne od 29.06.2012 odporca poukázal na účet navrhovateľa štyri platby vo výške celkom 660 eur, ktoré boli pripísané na úhradu istiny s tým, že ku dňu 01.06.2014 istina predstavuje sumu 1.983,97 eur. Navrhovateľ si uplatnil v zmysle Obchodného zákonníka § 506 úroky z omeškania. Od odporcu požaduje úrok dohodnutý priamo v zmluve vo výške 16,50% p.a.. Poukázal na to, že odporca bol v omeškaní, nezaplatil ani po výzve svoju pohľadávku, preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 04.10.2011. Odporca zásielku ohľadne odstúpenia od zmluvy prevzal dňa 10.10.2011, o čom svedčí aj doručenka. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., podľa § 107 ods. 1 O.z.. Mal vecne jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 17.11.2008. Odporca podľa udania navrhovateľa nedodržal zmluvne dohodnuté podmienky a úver neplatil riadne a včas. Odstúpenie od zmluvy v písomnej forme navrhovateľ odporcovi riadne doručil dňa 10.10.2011. Pôžička bola odporcovi poskytnutá 17.11.2008. Boli dohodnuté mesačné splátky na 60 mesiacov, konečná splatnosť dohodnutá na deň 15.11.2013. Mesačné splátky sa mali realizovať po 81,61 eur podľa udania navrhovateľa od 19.12.2008. Z poskytnutej výšky úveru 3.319,39 eur odporca uhradil 8 platieb vo výške 1.469,95 eur a následne 660 eur, takže istina zostala vo výške 1.983,97 eur. Súd prvého stupňa vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ako aj s prihliadnutím na právne úvahy obsiahnuté v uznesení ÚS SR zo dňa 19.06.2013, č.k. I. ÚS 402/2013-10 je názoru, že navrhovateľ účinne odstúpil od predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 10.10.2011, t.j. keď bolo odstúpenie doručené odporcovi, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy tak nastúpil medzi účastníkmi režim bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde voči odporcovi dňa 16.09.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný. Súd podľa § 153 ods. 4 O.s.p. vyslovil podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko výška úrokovej sadzby ku dňu uzavretia zmluvy je nezákonná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi úspešnému v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvého stupňa použil nesprávne ustanovenia nepríslušného právneho predpisu na posúdenie vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Samotná skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 3 a ods. 4 O.z.) však nezakladá automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Znamená to, že ak je tzv. absolútny obchodný vzťah posúdený zároveň ako spotrebiteľská zmluva, použijú sa na ňu príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v tomto prípade najmä ustanovenia o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasledujúce O.z., prípadne ustanovenia osobitných predpisov. Iný výklad by bol v priamom rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom, ako je tomu práve v prípade zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukázal ďalej na ustanovenie § 13 Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. V takom prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, kedy spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, teda spotrebiteľ je v prípade využitia svojho osobitného zákonom stanoveného práva odstúpiť od zmluvy teda v prípade, kedy spotrebiteľ neporuší žiadnu povinnosť voči veriteľovi, vrátiť veriteľovi istinu aj s úrokom istiny. Výklad ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktorý popiera uplatnenie Obchodného zákonníka na vzťahy vyplývajúce z uzatvorenia zmluvy o úvere je v rozpore so slovenským právnym poriadkom, jeho štruktúrou ako aj s princípom právnej istoty a preto nemôže mať oporu ani v požiadavke eurokomformného výkladu. Rovnaký právny záver konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 31.03.2010, sp.zn. 2Sžo 258/2009, z ktorého vyplýva, že právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava úverovej zmluvy obsiahnutá v Obchodnom zákonníku sa navzájom nevylučujú ale naopak, že sa majú aplikovať spoločne. Vzhľadom na uvedené je názoru, že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľom nie je celkom správna. Navrhovateľ v odvolaní tiež poukázal na nesprávne posúdenie premlčania. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy plynie premlčacia doba od dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou, preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka stanovuje špeciálny dôvod odstúpenia od zmluvy na strane veriteľa, ktorému vzniká právo odstúpiť od úverovej zmluvy za predpokladu kvalifikovaného omeškania dlžníka s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru aj sankčné úroky z omeškania. Súd prvého stupňa vyslovil vo výroku napadnutého rozsudku neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Navrhovateľ má za to, že vo vzťahu k súdom citovanému bodu 9.6 zmluvy je vzhľadom k rozsahu uplatneného nároku v predmetnom konaní výrok rozsudku v tejto časti nadbytočný, nakoľko navrhovateľ si uplatnil v konaní len nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu so zmluvným úrokom, zákonným úrokom z omeškania a nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ si na súde uplatnil teda len zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy a zaplatenie zvyšku zmluvne dohodnutého úroku z omeškania si v konaní neuplatňuje. Ďalej navrhovateľ namietal, že odôvodnenie rozsudku považuje za nepostačujúce v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Namieta, že napádaným rozsudkom bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s obsahom odvolania, navrhovateľ žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, že je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pričom za otázku zásadného právneho významu treba považovať právne posúdenie, či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je spotrebiteľ, ktoré je vykonané podľa § 506 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania dlžníka sa účinky odstúpenia posudzujú podľa § 48 v nadväznosti na § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a teda dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu istiny úveru ako bezdôvodné obohatenie alebo sa účinky odstúpenia posudzujú podľa § 506 Obchodného zákonníka a dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu úveru spolu s úrokmi z istiny. Navrhovateľ navrhol z uvedených dôvodov, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s obsahom odvolania, žiadal pripustiť dovolanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 9C/468/2014 je určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.983,97 eur spolu s príslušenstvom (so zmluvným úrokom vo výške 16,50% p.a. a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% p.a.). Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu premlčania nároku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami navrhovateľa v odvolaní odvolací súd uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa doplnil nasledovne: Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý navrhovateľ a odporca založili Zmluvou o úvere dňa 17.11.2008 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú navrhovateľ ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu má tak odporca postavenie spotrebiteľa v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V konkrétnom súdenom prípade je to aplikácia ustanovení O.z. upravujúca hmotnoprávnu otázku premlčania nároku ako aj odstúpenia od zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu odstúpenia od zmluvy obsahoval v ustanovení § 5, ktoré má charakter odkazovacej normy, pričom podľa poznámky č. 9 pod čiarou ZoSÚ výslovne odkazuje na ustanovenie § 48 O.z.. Navrhovateľ tak v rozpore s výslovnou právnou úpravou nedôvodne namieta aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy. Keďže ustanovenie § 48 O.z.., ktoré má v otázke odstúpenia od zmluvy povahu lex generalis, kým spomenuté ustanovenie zákona ZoSÚ (§ 5) má právnu povahu lex specialis. Vzhľadom k tomu, že úprava odstúpenia od zmluvy veriteľom v ZoSÚ nemá charakter komplexnej úpravy, bola daná podporná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka. Odkaz v ustanovení § 5 na aplikáciu ustanovenia § 48 O.z. je jednoznačný, zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ, ktorý vychádza z koncepcie spotrebiteľského práva a východiskom tejto spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Preto na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia O.z. (aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva). Súd prvého stupňa preto správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal možnosť odstúpenia od zmluvy dohodnutú v zmluve v článku 9 bod 9.3 tak, že môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou v prípadoch presne uvedených pod písmenami a) - h). Navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 04.10.2011, ktorý bol odporcovi doručený dňa 10.10.2011, čo potvrdil sám navrhovateľ, takže v danom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Ak sa navrhovateľ rozhodol pre využitie inštitútu odstúpenia od zmluvy, prislúchalo mu právo dohodnúť s odporcom ako druhou stranou dôsledky odstúpenia od zmluvy inak. Z dôvodu, že tak neučinil nesie hmotnoprávne dôsledky (nastúpenie účinkov zrušenia zmluvy od počiatku t.j. ex tunc a vzniku práv a povinností z porušenia práv a zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie). Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok navrhovateľa tak predstavoval bezdôvodné obohatenie, právo na vydanie ktorého sa premlčí v osobitnej premlčacej lehote v súlade s ustanovením § 107 O.z.., súd prvého stupňa tak v súlade s ustanovením § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. (uvedené zákonné ustanovenie je súčasťou právneho predpisu, ktorý nemá prechodné ustanovenia, tzn. keďže sa jedná o procesný predpis, že od účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na práve vzťahy založené pred týmto dňom) prihliadal na premlčanie majúce za následok zánik vymáhateľnosti práva. Keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo 10.10.2011, došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, kde pri bezdôvodnom obohatení pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa je premlčaný, keďže od odstúpenia od zmluvy, kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, uplynula doba viac ako dva roky do podania návrhu na súd. Z týchto dôvodov preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval premlčanie nároku za vecne správny. Pokiaľ sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, tak odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa preskúmateľným spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol, pričom aplikoval zákonné ustanovenie o premlčaní nároku navrhovateľa ako bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v časti zamietnutia návrhu a náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa týka určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky tu sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami, mal za to, že určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vzhľadom aj na dôvod zamietnutia návrhu a to jeho premlčanie bolo nadbytočné. Preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné pripúšťať dovolanie, keď otázku, či sa odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzuje podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka nepovažoval za otázku zásadného právneho významu. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.