Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/499/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218931 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214218931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocnencom: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, I., o zaplatenie 11.095,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. decembra 2014 č.k. 8C/309/2014-86 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.919,55 eur spolu s úrokom vo výške 12,99% ročne od 01.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 01.10.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku súd návrh navrhovateľ zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov vo výške 404,49 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 406,36 eur a to všetko právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovením § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má aj mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy a to dohodu o predmete, ako aj o úrokoch. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy. Nejde však o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podliehajúcu zákonnej úprave zák. o spotrebiteľských úveroch, pretože úver má slúžiť na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti - domu. Preto podľa vyššie cit. zák. ust. § 1 ods. 3 písm. d/ zák. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Navrhovateľ plnenie odporcovi poskytol. Odporca prijaté plnenie v žalovanej sume nevrátil, ide o dlh na istine v sume 8.919,85 Eur. Keďže však tento dlh odporca nezaplatil riadne a včas s jeho plnením sa dostal od omeškania. Preto je návrh navrhovateľa v časti zaplatenia 8.919,85 Eur spolu s dohodnutým zmluvným úrokom a s úrokom z omeškania z tejto sumy dôvodný a v tomto rozsahu tak bolo potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Navrhovateľ bol súdom vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy tak, aby bolo možné prepočítať jej správnosť a to aj čo do úrokov z úveru (1.544,96 Eur ), čo do vyčíslených úrokov z omeškania (464,80 Eur ) aj čo do poplatkov (165,90 Eur ). Bol vyzvaný, aby špecifikoval, ako dospel k jednotlivým čiastkovým nárokom. Bol vyzvaný, aby špecifikoval za aké obdobie od - do, z akej tej ktorej sumy, v akej percentuálnej výške vypočítal úroky a úroky z omeškania a to spôsobom, aby bolo možné prepočítať správnosť týchto ním uplatnených nárokov. V tomto smere svoj návrh nedoplnil. Zaslal síce špecifikáciu, ale z tejto požadované nevyplývalo. Poslal síce výpis z účtu, ale ani z neho požadované nevyplýva. Jedine čo bolo možné porovnať sú výška čerpanej sumy a výška uhradenej sumy. Pokiaľ sa týka poplatkov, tam zasa vypísal jednotlivé poplatky, ale nepreukázal zasa žiadnymi listinami, že vykonal úkony, za ktoré poplatky požaduje. Z týchto dôvodov potom nebolo možné vôbec posúdiť dôvodnosť či nedôvodnosť návrhu navrhovateľa čo do úrokov z úveru (1.544,96 Eur), čo do vyčíslených úrokov z omeškania (464,80 Eur ) ani čo do poplatkov (165,90 Eur. Nebolo možné posúdiť, či navrhovateľ má právo alebo nie na to, čo v tomto rozsahu žiada a z akého právneho titulu. Nebolo možné posúdiť, či odporca je povinný zaplatiť to, čo žaluje navrhovateľ alebo nie a z akého titulu. Nebolo možné to prepočítať a ani posúdiť tvrdenia navrhovateľa o dôvodnosti žalovanej sumy v tomto rozsahu. Nestačí len tvrdiť, že odporca niečo dlhuje, je nutné každé tvrdenie, teda aj tvrdenie o existencii dlhu preukázať. K tomu však nestačí predložiť len výpis z účtu a doklady, ktoré navrhovateľ predložil. Z týchto listín nevyplýva dlh na úrokoch a vyčíslených úrokoch z omeškania a poplatkoch, ktorý si v konaní navrhovateľ uplatňuje a ani čiastkové nároky. Z toho potom vyplýva záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach nad dôvodnú a priznanú časť. V tomto smere súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/198/2013 - 59 zo dňa 04.07.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/404/2013 - 86 zo dňa 14.05.2014. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že má právo na zaplatenie vyčíslených úrokov 1.544,96 Eur, vyčíslených poplatkov ( 165,90 Eur )a vyčíslených úrokov z omeškania (464,80 Eur) a že odporca má povinnosť tieto mu zaplatiť, nepreukázal ani opodstatnenosť jeho nároku na úroky z omeškania ani v percentuálnom vyjadrení z týchto čiastok a nepreukázal ani omeškanie odporcu a povinnosť odporcu úroky z omeškania z nedôvodnej sumy uhradiť. V nedôvodnej časti potom súd vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech. Navrhovateľ žiadal uhradiť 11.095,21 Eur, čo predstavuje 100%. Vyhovené bolo jeho návrhu v sume 8.919,55 Eur ( 80,39 %). Zamietnutý bol jeho návrh čo do zaplatenia spolu 2.175,66 Eur (19,61 %). Miera úspechu navrhovateľa tak predstavuje 60,78 % (80,39 % - 19,61 % ). V takomto pomere má navrhovateľ právo na náhradu trov konania a to s poukazom na ust. § 142 ods. 2/ O.s.p., lebo mal čiastočný úspech. Podľa miery úspechu bola navrhovateľovi priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok v sume 404,49 Eur zo sumy zaplateného súdneho poplatku 665,50 Eur a o pomernú časť trov právneho zastúpenia v sume 406,36 Eur zo sumy 668,59 Eur. Z uplatnených troch úkonov právnych služieb súd považoval na účelne vynaložené len dva úkony právnych služieb ( 1. príprava a prevzatie veci a 2. spísanie návrhu ), teda 2 x 270,54 Eur + 2 x režijný paušál 8,04 Eur a 20,00 % z toho ako DPH. Ako neúčelný úkon právnej služby súd považoval písomne vyjadrenie navrhovateľa na výzvu súdu, pretože výzva súdu smerovala k doplneniu toho, čo malo byť obsiahnuté v návrhu už pri jeho podaní. Podľa ust. § 149 O.s.p. je odporca povinný náhradu trov konania zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý navrhovateľovi poskytol právne služby. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to voči výrokom II. a III., v ktorej časti súd návrh navrhovateľa zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci a skutkových zistení tak, ako to uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a to najmä o nemožnosti vypočítať výšku uplatňovaných riadnych úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov z predložených dokumentov. Je toho názoru, že predložené listinné doklady a to vyjadrenie k pojednávaniu, doloženie listinných dokumentov zo dňa 05.12.2014 ako aj špecifikácia pohľadávky úveru č. 4017757112 ako celok jasne opisujú spôsob výpočtu jednotlivých položiek a zároveň uvádzajú z ktorých súm a za aké obdobie a pri akej úrokovej sadzbe boli v mesačnej báze jednotlivé položky vypočítané. Navrhovateľ je toho názoru, že dostatočne preukázal výšku uplatňovanej pohľadávky v časti o riadnych úrokoch a úrokoch z omeškania. Odvolateľ taktiež uviedol, že čo sa týka zamietnutých poplatkov, poukazuje na ich vyjadrenie, kde sa nachádza podrobný rozpis jednotlivo účtovaných poplatkov a nesúhlasí s tvrdením súdu, že tieto poplatky je potrebné dodatočne preukazovať ďalšími listinami, pretože tie vo svojej väčšine pozostávajú z poplatkov za poistné, na platení ktorých sa žalovaný zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď v tejto súvislosti zároveň navrhovateľ poukázal na ním predložený sadzobník poplatkov a výzvu na zaplatenie zo dňa 11.08.2013, kde si účtoval poplatok vo výške 35,- eur. Odvolateľ je toho názoru, že súd v prípade ak mu predložené listinné doklady nepostačovali na výpočet výšky pohľadávky v časti riadnych úrokov a úrokov z omeškania, mal priznať navrhovateľovi za obdobie od zosplatnenia úveru 21.11.2013 do vyčíslenia pohľadávky 30.09.2014 priznať v dohodnutej zákonnej úrokovej sadzbe. Výpočet náhrady trov konania je nesprávny z dôvodu, že súd mal vyhovieť aj návrhu, v ktorej časti bol zamietnutý. Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 8C/309/2014 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 11.095,21 eur (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky), úrok vo výške 12,99% z istiny 8.919,55 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.630,41 eur od 01.10.2014 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti rozsudku (v časti úrokov z úveru vo výške 1.544,96 eur, úrokov z omeškania vo výške 464,80 eur, poplatkov vo výške 165,90 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 01.10.2014 do zaplatenia) a v závislom výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ - veriteľ a odporca ako dlžník - spotrebiteľ uzavreli dňa 22.03.2013 písomnú zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 9.000,- eur na kúpu domu. Odporca úver čerpal, čo vyplýva z vyčíslenia na č.l. 26 a č.l. 62, ako aj výpisu z účtu č.l. 9. Z dôvodu, že svoj dlh na predmetnom úvere riadne a včas nezaplatil, navrhovateľ úver zosplatnil a zosplatnenie oznámil odporcovi listom zo dňa 21.11.2013, kde ho vyzval, aby dlžnú sumu vyčíslenú ku dňu 21.11.2013 vo výške 9.677,87 eur vrátane príslušenstva zaplatil do dňa 01.12.2013 na svoj bežný účet (č.l. 10). Odporcu pred zosplatnením upozornil na možnosť zosplatnenia a to listom zo dňa 11.08.2013 (č.l. 41 v spise), avšak odporca na predmetné oznámenia a výzvy nereagoval žiadnou úhradou. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 005670342R s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,99% ročne. Keďže odporca predmetný úver riadne a včas nesplácal, oznámil navrhovateľ listom zo dňa 20.11.2013 k tomuto dňu celú pohľadávku za splatnú. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutej navrhovateľom ku dňu 30.09.2014 bol celkový zostatok v sume 11.095,21 eur, pozostávajúci z istiny 8.919,55 eur, riadneho úroku vo výške 1.544,96 eur, úrokov z omeškania vo výške 464,80 eur a poplatkov v sume 165,90 eur. Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópiu zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.03.2013, výpis z účtu odporcu zo dňa 26.06.2014, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 21.11.2013, keď súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj obchodné podmienky. Dňa 05.11.2014 Okresný súd Dunajská Streda adresoval navrhovateľovi výzvu, v ktorej žiadal, aby v lehote 10 dní predložil súdu všetky listiny, ktoré podľa zmluvy majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, doklady o platbách vykonaných odporcom, upozornenie na možnosť zosplatnenia podľa ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 O.z. a doručenku o doručení tohto upozornenia odporcovi, doručenku o doručení oznámenia o zosplatnení úveru a ďalej súd vyzval navrhovateľa, aby presne špecifikoval žalovanú sumu tak, aby bolo možné prepočítať správnosť žalovanej sumy ako navrhovateľ dospel k výške žalovanej sumy, z akých jednotlivých čiastkových nárokov pozostáva (istina úveru - istina, úrok riadny, úrok z omeškania), ako dospel navrhovateľ k jednotlivým čiastkovým nárokom, ktoré uvedie a presnú špecifikáciu kedy a koľko celkom doteraz odporca uhradil a akým spôsobom navrhovateľ vykonal započítanie jednotlivých úhrad, na aké jednotlivé nároky a prečo. Ďalej, aby sa navrhovateľ vyjadril k právnemu posúdeniu predmetnej zmluvy podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy k právnemu posúdeniu ako vzťahu spotrebiteľského zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. O.z., či ide o individuálne dojednané všetky podmienky alebo navrhovateľom vypracované vopred predtlačené a pripravené formuláre. Navrhovateľ na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 05.12.2014, v ktorom uviedol, že istina vo výške 8.919,55 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého došlo dňa 22.03.2013. Nezaplatené riadne úroky vo výške 1.544,96 eur v dohodnutej výške 12,99% ročne boli vyčíslené k 30.09.2013. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte a jednotlivé sumy riadnych úrokov k 20. dňu kalendárneho mesiaca, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základe pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Úroky z omeškania vo výške 464,80 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach z istiny a riadneho úroku, ktoré boli splatné k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa odporca dostal do omeškania s úhradou splátky istiny vo výške 37,31 eur splatnej k 20.05.2013, kedy došlo k úhrade len vo výške 1,86 a riadneho úroku vo výške 96,97 eur splatného k 20.05.2013, za čo boli odporcovi následne prvýkrát účtované úroky z omeškania vo výške 0,14 eur. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania a obdobie ich účtovania, zákonná percentuálna sadzba pre ich výpočet vyplýva za predloženej špecifikácie pohľadávky. Nezaplatené poplatky vo výške 165,90 eur predstavujú súčet nasledovných poplatkových úkonov: poistenie smrti a invalidity vo výške 7,50 eur dňa 19.06.2013, 19.07.2013, 19.08.2013, 19.09.2013 a 19.10.2013, poistenie práceneschopnosti a straty zamestnania á 9,68 eur dňa 19.06.2013, 19.07.2013, 19.08.2013, 19.09.2013 a 19.10.2013, ďalej je to upomienka vo výške 10,- eur 24.06.2013, výzva 1 vo výške 35,- eur dňa 04.07.2013, posledná výzva vo výške 35,- eur dňa 12.08.2013. Nárok na uvedené poplatky navrhovateľ odvodzuje od uzavretej zmluvy článok IV. úročenie a poplatky za úver. Navrhovateľ ďalej ako prílohu predložil súdu obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky banky, výpis o prijatých platbách odporcu, opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky s dokladom o doručovaní, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a špecifikácia pohľadávky od 23.03.2013 do 30.09.2014 (č.l. 75). Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci neboli splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní predostrel navrhovateľ. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 11.12.2014 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal navrhovateľ sa tak vlastným zavinením neúčasťou na nariadenom pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré zostali sporné, resp. nepreukázané. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že navrhovateľ svoj nárok ohľadne úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, spolu s úrokom z omeškania, v ktorej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., nakoľko aj keď súdu predložil špecifikáciu týchto uplatňovaných pohľadávok, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 75, kde je špecifikovaná istina, ako aj sadzba úroku, úroku z omeškania ako aj obdobie, za ktoré je požadované, odvolací súd musí zhodne konštatovať, ako to uviedol aj súd prvého stupňa, že navrhovateľ týmto nepreukázal, akým spôsobom došlo z jeho strany k započítavaniu jednotlivých uhradených súm zo strany odporcu na jednotlivé dlžné sumy odporcu na predmetnom úvere a preto nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel k jednotlivým dlžným istinám týkajúcich sa úroku a úroku z omeškania. Z uvedeného dôvodu je tak potrebné uviesť, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že ním uplatňovaná výška úrokov a úrokov z omeškania je dôvodná. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatkov, v danom prípade zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že jednotlivé poplatky z jeho strany sú vo vzťahu k odporcovi požadované dôvodne a teda že tieto výdavky zo strany navrhovateľa na jednotlivé poplatky v súvislosti s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou o úvere boli voči nemu uplatňované oprávnene. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 1.544,96 eur, ktorá suma predstavuje úrok z úveru, v časti istiny vo výške 464,80 eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania a v časti istiny 165,90 eur, ktorá predstavuje vyčíslené poplatky spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 01.10.2014 do zaplatenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.